Súd rozhodne, či štát príde o milióny (Hospodárske noviny)

 Martin Vlachynský sa 22.6.2016 vyjadril pre Hospodárske noviny o funkcií G- komponentu. 

Súd rozhodne, či štát príde o milióny (Hospodárske noviny)

 360 miliónov eur. Približne toľko zaplatia výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na špeciálnom poplatku. Iba počas najbližších desiatich rokov. Odhaduje to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu, ktorá združuje výrobcov zelenej energie zo slnka. Podľa nej je poplatok likvidačný a žiadajú jeho zrušenie. Práve o tom už dnes rozhoduje ústavný súd. Pokiaľ sa prikloní na stranu výrobcov, štát im bude musieť vyplatiť späť približne 72 miliónov eur. Toľko totiž na poplatku odviedli štátu za dva roky od jeho zavedenia. Ide pritom o jeden z najväčších sporov v energetike na Slovensku.

Zaplatia to dvakrát
Predmetom sporu je takzvaný G-komponent. Čiže poplatok, ktorý platia výrobcovia elektriny za to, že sa "pripoja" do prenosovej a distribučnej sústavy. Pôvodne ho platili spotrebitelia aj "za nich". Posledné dva roky si mastné platby hradia sami na účet regionálnych "distribučiek". Úrad pre reguláciu sieťových odvetví poplatok zaviedol iba pred dvoma rokmi, no takmer okamžite dostal nálepku "kontroverzný". Dôvodov je pritom viacero. Po prvé: Poplatok má negatívny dosah na náš priemysel, tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. "Prispieva to k tomu, že ceny elektriny sú na Slovensku pre komerčných odberateľov často až o 30 percent vyššie ako v Nemecku. To má dosah na brzdenie príchodu nových investorov na Slovensko," povedal.

Potom prichádzajú na rad právne otázky. "Úrad prekročil medze, ktoré mu stanovuje zákon o regulácii. Podľa zákona môže úrad regulovať iba cenu," opisuje Pavol Poláček, partner advokátskej kancelárie Semančín Poláček, ktorá výrobcov zastupuje. Podľa neho je problémom aj to, že výrobcovia de facto platia za niečo, čo nepoužívajú. Nad elektrinou, ktorú do siete odovzdávajú, nemajú už výrobcovia podľa jeho slov žiadnu kontrolu. Navyše, platia za ňu už aj spotrebitelia. Preto ho odporcovia označujú za duplicitný. "Predstavte si situáciu, keď za diaľničnú známku neplatí len majiteľ auta, ale aj výrobca," opisoval na včerajšej tlačovej besede tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek. Práve opozičné strany napadli pred dvoma rokmi poplatok na ústavnom súde. No podľa odborníka INESS Martina Vlachynského nič nie je zadarmo. "Tieto náklady musia byť nejakým spôsobom zdieľané medzi vstupným bodom, čiže elektrárňou, a výstupným bodom - zákazníkom. Jednou z možností je aj G-komponent," povedal.

Zelené elektrárne sú ohrozené
Problémov je pritom podľa "zelených" viac. Štát dotuje výkupnú cenu energie z obnoviteľných zdrojov, a to až počas 15 rokov. Podľa výrobcov elektriny im práve zavedenie tohto poplatku "odkrajuje" z dotácií, na ktoré majú nárok. Iba pri slnečnej energii to má byť viac ako sedem miliónov eur ročne. Podľa riaditeľky asociácie fotovoltického priemyslu Veroniky Galekovej sa problém prejaví po uplynutí 15 rokov, počas ktorých štát kompenzuje výrobcom straty. "Keď vstúpia na voľný trh, zeleným elektrárňam hrozí likvidácia," povedala. Dôvodom je podľa nej to, že poplatok výrobcov diskriminuje. Po prvé: medzi sebou - keďže výrobcovia z rôznych zdrojov majú rozdielnu výšku poplatku. A napríklad pri vodnej energii sa poplatok neplatí vôbec. Rezort hospodárstva však tvrdí, že poplatok dotácie od štátu nijako neovplyvňuje. "Právo poberať podporu v zmysle zákona o obnoviteľných zdrojoch nie je zavedením poplatku za rezervovanú kapacitu dotknuté," odkázal jeho hovorca Maroš Stano. Po druhé majú byť naši výrobcovia diskriminovaní oproti tým v zahraničí. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví však zdôrazňuje, že podobné tarify platia aj inde. "Slovensko nie je ani zďaleka jediná krajina, kde G komponent platí," povedal hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz. Má ho napríklad Rakúsko.

Brusel nás už prešetruje
Kvôli tomuto poplatku nás už od marca prešetruje aj Európska komisia. Ide o pilotnú fázu tzv. infringementu, čiže žaloby proti členskému štátu za porušenie práva únie. Podľa informácií HN už zaslalo ministerstvo hospodárstva odpovede na otázky, ktoré nám Brusel adresoval. Ich obsah však podlieha utajeniu. Scenáre ďalšieho vývoja sú dva: pokiaľ bude komisia spokojná s našimi odpoveďami, spor sa skončí dohodou. Ak nie, bude nasledovať odôvodnené stanovisko komisie, ktoré môže vyústiť až do žaloby. De facto nám tak hrozia mastné sankcie.

Distribučky volajú po zvýšení
Do sporu okolo G-komponentu sa zapájajú aj distribučné spoločnosti. Tie majú na vec úplne iný pohľad. Chcú, aby výrobcovia platili až o 70 percent viac ako v súčasnosti. Dôvodom je podľa nich privysoké zaťaženie domácností a firiem. Pokiaľ by sa preniesla plná zodpovednosť na výrobcov, elektrinu by sme podľa nich odoberali lacnejšie. "Ak by sa zaviedla u výrobcov platba za prístup do distribučnej sústavy na úrovni sto percent ich inštalovaného výkonu, odberatelia by zaplatili menej za prístup do distribučnej sústavy," povedala hovorkyňa Západoslovenskej energetiky Michaela Dobošová. Podobný návrh sa distribučné spoločnosti pokúšali presadiť aj v minulosti. Neúspešne. Po prstoch im klepol regulátor. No iba nateraz - distribučky sa totiž zastrájajú, že sa k svojmu návrhu vrátia. Pre HN to potvrdila Dobošová. "Budeme otvárať aj túto problematiku - v súčasnosti je vyhláška, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, v medzirezortnom pripomienkovom konaní," potvrdila Dobošová. Práve distribučné spoločnosti pritom poplatky od výrobcov vyberajú.

Lucia Vanková
Hospodárske noviny, 22.6.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards