Kto vyčistil Augiášov chliev (Hospodárske noviny)

 Martin Vlachynský 28.6.2016 vysvetľoval opatrenia prijaté  počas krízy v krajinách PIIGS pre Hospodárske noviny. 

Kto vyčistil Augiášov chliev (Hospodárske noviny)

Šetriť, zviazať kazajku a držať deficit pod pokrievkou, aby sa zamedzilo nekontrolovateľnému vývoju verejných financií a upokojili finančné trhy, ktorým istý čas pol Európy viselo od gatí? Alebo naopak, uveriť tým, ktorí radili v čase krízy viac investovať, aby sa ekonomika neutopila v špirále spomaľovania? To bol spor medzi fiškálnymi jastrabmi a keynesiánmi, ktorý pred pár rokmi víril hlavami ekonómov a nenechal spávať politikom.

Dnes sme o kus ďalej: o dlhovej kríze sa nehovorí, Španielsko a Portugalsko už nie sú vnímané ako obludy, ktoré sa môžu kedykoľvek vynoriť na horizonte oceána a strhnúť Európu pod hladinu a ako na Leviathana dnes (predčasne?) nehľadíme ani na Grécko. Čo nám v tomto ekonomickom spore ukázal čas?

Šetriť? Radšej opatrne
V čase, keď kríza - dlhová a eura - vrcholila, by si na tento konflikt ekonómov azda nik svoj majetok nestavil. Dá sa s odstupom času a z výsledkov, ktoré poznáme, odvodiť všeobecná skúsenosť, ako pri podobných krízach postupovať
v budúcnosti? Alebo je to ešte ťažšie: dať jednoznačnú odpoveď sa nedá a liečba diagnózy je pre špecifiká jednotlivých krajín jedinečná?

Samozrejme, nebol by to spor desaťročia, ak by bola odpoveď taká jednoduchá. A zvlášť ak ekonómovia žijú v inom svete ako politici, ktorí zaň nesú priamu zodpovednosť a pri udržiavaní spoločenského mieru pri vážnych zmenách musia brať do úvahy aj iné kritériá než len ekonomické princípy (Tsipras by vedel rozprávať). A komplikuje to
ešte aj rozdielnosť južného a severného charakteru Európy.
"Po prepuknutí dlhovej krízy bola mantra živená nemeckým prístupom - šetriť, šetriť, šetriť," rekapituluje ekonomický analytik agentúry Moody´s Tomáš Holinka. "Neskôr prišli výsledky štúdie Kennetha Rogoffa, ktoré ukázali,
že s vhodnosťou úsporných opatrení pre ekonomiku to nie je také presvedčivé, ako sa pôvodne zdalo. A tak došlo k miernemu zmierneniu pôvodne reštriktívnych opatrení." Pre Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko, ktoré pôžičkami zachraňovalo svoj bankový sektor, sa toho veľa nezmenilo ani po "Rogoffovej paradigme" a k úsporám museli pristúpiť
všetky.

Holinka je však skôr toho názoru, že pre každú krajinu platiliný vzorec. "A pozrite sa jednak na Írsko, kde sa podarilo naštartovať rast, a jednak na Grécko, ktoré sa borí s obrovskými dlhmi a jeho ekonomika stále klesá.
Neexistuje preto jedna zázračná medicína, naordinovaná liečba by mala zohľadňovať aj rôznu povahu či mentalitu obyvateľov v danej krajine," nazdáva sa Holinka.
"Nikdy neexistuje žiadne univerzálne riešenie, ktoré by bolo vhodné pre všetky krajiny," sekunduje mu analytik Cyrrus Jiří Šimara. Pri hľadaní receptusa podľa neho musí rozlišovať aj to, čím je daná kríza špecifická. "Česko má relatívne priaznivý stav verejných financií. Vláda naordinovala tvrdé úsporné opatrenia, ktoré českú ekonomiku
zbytočne zväzovali a čas trvania ekonomického útlmu predĺžili. Bohužiaľ, politici majú značnú averziu voči úsporám v dobe rastu hospodárstva. Radšej to nechávajú až na časy, keď je ekonomika pod tlakom či dokonca v kríze. Vtedy môžu tento proces ľahšie vysvetliť svojim voličom. Z makroekonomického hľadiska je to však ,naprosto špatně`."
Martin Vlachynský z INESS síce súhlasí, že priebeh krízy bol v každej krajine iný, no upozorňuje, že prapríčiny boli vcelku jednotné: "Tými boli bubliny vyvolané zavedením eura a balíček eurozáchrany pripravený k službám
nezodpovedných politikov," pripomína. Aj priebeh "záchranných prác" bol v jednotlivých krajinách zdanlivo rôzny,
no kľúčový krok bol tiež len jeden, a to otvorená ochota ECB držať miestny bankový systém nadvodou a pomôcť národným pokladniciam s dlhom cez neobmedzený nákup ich dlhopisov.

Iná krajina, iný problém
Ktoré recepty teda pomohli? Írsku podľa Holinku pomohlo prudké zníženie nákladov na prácu. Španielsku tiež pomohla reforma trhu práce, ale aj finančného sektora, vrátane rekapitalizácie bánk a vytvorenie "zlej banky", ktorá z trhu vysala stratové úvery. "Taliansko sa pokúša o podobné reformy, ale ide to pomaly a riešenia sú len polovičaté. Azda väčší záujem vyvolá vládny plán na sekuritizáciu problémových úverov a ich predaj spolu s vládnou garanciou. Malo by to vyviesť problémové úvery z bánk a podporiť tým novú kreditnú expanziu," vysvetľuje Holinka. V Taliansku je problém aj vo vysokých mzdových nákladoch.
V Grécku sa eurobublina prejavila najmä vo verejných financiách, dlhodobo nastavených na iluzórnu úroveň rastu daňových príjmov. "Záchranné práce priniesli značné osekanie výdavkov, no zvyšovanie daní a snaha tváriť sa, že grécky dlh sa niekedy splatí, uvrhli krajinu do dlhej depresie. Bez odpisu významnej časti dlhu sa z nej krajina nevymaní," myslí si Vlachynský, ktorý za najvzornejšieho pacienta PIIGS považuje Írsko, kde - na rozdiel od Grécka - relatívne dobre fungujúcu ekonomiku stiahla na dno bublina v nehnuteľnostiach a bankovom systéme. "Aj tu však
prišlo k preneseniu zodpovednosti za chyby bankárov a realitných investorov na plecia daňovníkov, pričom tieto náklady budú Írsko ťažiť ešte desaťročia." Španielsko považuje za podobný prípad, no prasknutie bubliny bolo znásobené veľmi neflexibilným pracovným trhom. "No a Portugalsko s Talianskom sú kombináciou tohto všetkého," dodáva Vlachynský.

Zabúdanie
V súčasnosti v Európe prevláda optimizmus, na problémy z minulosti akoby sa zabudlo. Pozornosť investorov a inštitúcií sa nasmerovala k britskému referendu. "Navyše tu máme záchranný mechanizmus pre banky a ECB, ktorá
má nástroje pomoci, ktorými môže zamedziť šírenie prípadnej krízy," vysvetľuje Holinka dôvody, prečo sa na starom kontinente podarilo rozšíriť ilúziu bezpečia. "Zdá sa, že to zatiaľ na upokojenie investorov stačí."
Najväčším rizikom zostáva situácia v Grécku, aj keď bezprostredná hrozba jeho odchodu z eurozóny nehrozí. "Stále tu máme množstvo talianskych bánk s vysokým podielom klasifikovaných úverov. Rizikom pre bankový sektor v Španielsku, ale aj v Nemecku sú zase záporné úrokové sadzby na vkladoch v ECB, ktoré znižujú ziskovosť ich bánk a zhoršujú finančnú stabilitu celého sektora."

Aj Vlachynský si myslí, že krízu v Európe uspávajú kroky ECB, ktorá cez extrémne nízke úroky a nakupovanie štátnych dlhov drží rozpočty členských štátov v chode. "Zároveň to však znižuje motiváciu politikov reformovať verejné financie, pracovný trh a podnikateľské prostredie vo svojich štátoch, čo znamená len odsun problémov do budúcnosti.Vzhľadom na míňajúce sa strelivo ECB čoraz bližšej budúcnosti."

Toxické voľby
Problém komplikuje aj to, že sa nedeje v súkromnej firme, ale v politických štátoch. Odvtedy, čo sme na nevyriešenú dlhovú krízu začali zabúdať, prebehlo niekoľko volieb, z ktorých šiel konformným európskym politikom mráz po chrbte pri predstave, čo za prízraky v nich môžu vyhrať.
V Grécku sa Európa najprv desila víťazstva populistickej Syrizy. Alexis Tsipras napokon vyhral, no po gymnastickom premete - po "úspešnom" referende, ktoré sám vyhlásil a v ktorom Gréci odmietli Európou naordinovaný záchranný balík, napokon záchranný balík prijal - sišpičky demokracie v Európe napokon vydýchli a pochválili ho, že nedodržal slovo svojim voličom.
No Európa sa ocitla pred kvadratúrou k r uhu: ako ponúknuť Grécku kompromis tak, aby ústupky nezaujali ostatné prasiatka, ktoré sa tiež mohli odtrhnúť z reťaze. ECB pohrozila stopnutím lacných peňazí za grécke dlhopisy, no Tsipras aj tak zastavil privatizáciu a z úradov odmietol prepustiť desaťtisíce nepotrebných zamestnancov. Napokon,
Tsipras čelil domácej realite: ako robiť tvrdé reformy, keď mu pod nosom rastie fašistická strana Zlatý úsvit a Gréci prirovnávajú Merkelovú k Hitlerovi. Európa im tak uvoľnila fiškálne ciele a predĺžila splátky.
Lenže v ostatných problémových krajinách tiež víťazili strany, ktoré prinášali protiúspornú agendu. V Portugalsku pravica vládu zostaviť nedokázala, krajinu tak vzala do rúk socialistická strana s podporou miestnej ultraľavice.
Začali zastavením privatizácie štátnych aerolínií, čím verejným financiám "pomohli" ich miliardovým dlhom a odmietnutím investora, ktorý sa hotoval dlh prevziať a investovať do nových lietadiel. Kríza v Portugalsku teda pokračuje.

Aj v Španielsku vystrkoval rožky miestny ekvivalent gréckej Syrizy - strana Podemos, ktorej sa premiér Rajoy pri zostavovaní vlády, našťastie, vyhol. Španielsku sa však podarilo z hlbokej krízy s obrovskou nezamestnanosťou
vyhrabať - a to práve úsporami. Dnes má jeden z najvyšších rastov v eurozóne a neočakáva sa, že bude potrebovať pomoc. No aj tu sa špekuluje, že začalo rásť až vtedy, keď Rajoy uvoľnil rozpočtovú politiku. "Španielsko začalo rásť ešte v dobe úsporných opatrení. Pokles mzdových nákladov zvýšil konkurencieschopnosť španielskych výrobkov na zahraničných trhoch. Uvoľnenejšia fiškálna politika už len zrýchlila rast," osvetľuje Holinka.

Zlé peniaze
Háčik je v tom, že každej ekonomike krátkodobo pomôže, ak sa do nej nalejú peniaze. Pokoj v Európe tak bol nakúpený tým, čo v INESS nazývajú "zlé peniaze", teda vytvorené z ničoho a slúžiace ako alibi pre politikov zbabelých na reformy. Komplikuje to aj odpoveď na otázku, aká liečba naozaj pomáha. Následky uvoľnenej monetárnej politiky ECB budeme poznať až s odstupom času. Akoby sme zabudli na to, že krízou nás ekonomika len upozorňuje na to, že v systéme prežívajú nefunkčné veci. 

Matej Gašparovič
Hospodárske noviny, 28.6.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards