Slovensko chce spoločné poistenie krajín proti náhlej nezamestnanosti (Denník N)

 Martin Vlachynský komentoval 14.7.2016 potencionálne zlučovanie sociálnych politík štátov EÚ pre Denník N. 

Slovensko chce spoločné poistenie krajín proti náhlej nezamestnanosti (Denník N)

 Spoločné poistenie krajín Únie v nezamestnanosti je téma, ktorú Slovensko presadzuje ako krajina predsedajúca Rade Európskej únie. Hovoril o nej aj minister financií Peter Kažimír na konferencii v Bruseli.

Neznamená to, žeby naozaj vznikol nejaký celoeurópsky systém dávok v nezamestnanosti. Ak vôbec nejaké poistenie vznikne, pôjde o poistenie krajín pred povinnosťou jednotlivých krajín vyplácať vysoké dávky.
"Jeden z našich návrhov je tvrdohlavo pokračovať v téme integrácie, napríklad spôsobom dodatočného spoločného európskeho poistenia v nezamestnanosti, kde by krajinám, ktoré sú vystavené nejakému šoku, a tým pádom majú aj vyššiu nezamestnanosť a väčšie výdavky s takýmto fenoménom, tam im pomôcť z akéhosi spoločného fondu, do ktorého by sme spolu prispievali," povedal Kažimír hlavný cieľ bruselskej konferencie.
Nejde o novinku, o spoločnom poistení sa hovorí dlhšie, teraz by sa však diskusia mohla zintenzívniť. Zatiaľ však nie je jasné ani to, či so spoločným poistením budú vôbec krajiny súhlasiť.

Začínajú diskutovať
Neexistuje ani dohoda, aký model by sa mohol zaviesť. Zástancom spoločného poistenia je podľa ministerstva financií napríklad Taliansko, zaoberá sa ním aj Francúzsko. "Diskusie o možnej podobe tohto poistenia však vedie slovenské predsedníctvo aj s predstaviteľmi viacerých ďalších krajín - najmä malých otvorených ekonomík, ktoré sú podobne ako Slovensko väčšmi zraniteľné voči možným ekonomických šokom," tvrdí ministerstvo.

Ako by to mohlo fungovať?
Princípom tohto nástroja je podľa ministerstva financií rýchlo reagovať na šoky zvonku. "V princípe by sa však jednalo o založenie spoločného fondu, v ktorom by si krajiny šetrili na horšie časy, kedy by sa im zvýšila v dôsledku hospodárskeho šoku krátkodobá nezamestnanosť," vysvetľuje ministerstvo.
Neriešila by sa teda takzvaná štrukturálna nezamestnanosť, čo znamená že krajina by nedostala peniaze vtedy, ak by jej celková nezamestnanosť bola vysoká, ale ak by zažila šok a nezamestnanosť, aj keby mohla byť nízka, sa nárazovo zvýšila.

Slovensko by tak z pozície krajiny s vyššou nezamestnanosťou nemalo automaticky nárok na peniaze z fondu.
"Spoločné európske poistenie v nezamestnanosti je určené na dočasnú podporu krajinám, ktoré sa nie vlastnou vinou dostanú do neľahkej situácie - teda zažijú takzvaný asymetrické šoky," hovorí ministerstvo.
Asymetrický šok je udalosť, ktorá postihuje iba určitú časť ekonomiky a má dopady najmä na ekonomický rast a zamestnanosť. Napríklad celosvetový dopyt po autách - Rakúsko, ktoré automobily nevyrába, by to nepocítilo, ale Slovensku by veľmi pravdepodobne vzrástla nezamestnanosť.
V takýchto prípadoch by mohlo nastúpiť európske poistenie v nezamestnanosti, ktoré by Slovensku na krátku dobu posielalo peniaze.

Ale napríklad, ak by Slovensko zavrelo bane, a preto by sa zvýšila nezamestnanosť, vtedy by nárok na peniaze nemalo.
"Hlavným cieľom zavedenia takéto nástroja je poskytnúť stabilizačný efekt, keďže krajiny eurozóny stratili možnosť vyrovnať sa s dopadom šokov prostredníctvom výmenného kurzu," hovorí ministerstvo. Tvrdí, že pri spoločnom poistení nemusí ísť o nahradenie národných systémov.

"Jednou z možností je, že by išlo iba o doplnkový prvok, ktorý by vyplácal časť dávok v prípade nezamestnania trvajúceho v dopredu stanovenom rozmedzí. Takisto nemá ísť o trvalé transfery - pozícia štátov voči fondu by mala byť strednodobo vyrovnaná," opisuje zámer ministerstvo financií. Strednodobý horizont je jeden až päť rokov.
Akým spôsobom by krajiny do spoločného fondu prispievali, nie je zatiaľ jasné a budú o tom krajiny debatovať. "Slovenské predsedníctvo nemá ambíciu pretláčať konkrétny model, ale otvoriť priestor pre túto diskusiu," tvrdí ministerstvo.
Dodáva však, že pri poistení v nezamestnanosti sú však samozrejme kľúčovými parametrami veličiny spojené práve s nezamestnanosťou. "Príspevky do fondu a platby z neho teda budú priamo naviazané na ekonomické šoky, ktoré spôsobujú jej nárast či pokles," dodalo.

Analytik INESS: Je to morálny hazard

Analytik INESS Martin Vlachynský pripomína, že nejde o novinku, o zlučovaní sociálnej politiky sa hovorí už roky v rámci budovania stále bližšej únie.
"Vnímam to ako ďalší nástroj šírenia morálneho hazardu po Európe, teda motivácií národných politikov prenášať náklady svojich krokov na spoločenstvo," kritizuje nápad Vlachynský.

Predstava, že spoločný fond nebude pomáhať aj krajinám, ktoré si "neplnili domáce úlohy", je podľa neho iluzórna. "Únia nie je schopná zabrániť neplneniu si domácich úloh ani v prípade oveľa dôležitejších nástrojov, než by bolo spoločné poistenie v nezamestnanosti, viď napríklad eurovaly a prakticky neustále prekračovanie dohodnutých fiškálnych limitov," dodáva.

Vytváranie stále ďalšieho priestoru na zakrývanie vlastnej neschopnosti riešiť domáce problémy pre národných politikov výrazne prispieva k odkladaniu potrebných reforiem a predlžovaniu krízy v Európe, dodal.

Pozitívom spoločného poistenia môže byť podľa Luboša Sirotu z personálnej agentúry McRoy uľahčenie situácie štátu, ktorý postihne nečakaná udalosť vedúca k prudkému rastu nezamestnanosti. Je však ťažké si predstaviť, o akú udalosť by mohlo ísť, najmä ak má byť jej efekt iba prechodný. "Akútnejšie sú teda riziká spomenuté vyššie: pokles zodpovednosti národných vlád, kedy zodpovední budú platiť menej zodpovedným," dodáva.

Veronika Folentová
Denník N, 14.7.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards