Kotlebovci v kampani o vystúpení z únie zavádzajú. Pozreli sme sa na ich argumenty (Hospodárske noviny)

 Hospodárske noviny 8.8.2016 rozobrali v článku argumenty strany ĽSNS za vystúpenie Slovenska z EÚ s komentárom Martina Vlachynského. 

Kotlebovci v kampani o vystúpení z únie zavádzajú. Pozreli sme sa na ich argumenty (Hospodárske noviny)

 Petíciu kotlebovcov za vystúpenie Slovenska z Európskej únie sprevádzajú podivné argumenty. Únia nám má podľa nich nútiť desiatky tisíc migrantov, z eurofondov si väčšinu platíme sami a daňové pravidlá v EÚ nás oberajú o dane z nadnárodných koncernov. Hoci poslanec ĽSNS Milan Uhrík sľúbil argumenty cez víkend dovysvetliť, napokon sa tak nestalo.

Z eurofondov máme minimálny príjem
Jedným z hlavných argumentov ĽSNS, prečo vystúpiť z Európskej únie, je slabý príjem z eurofondov. Kotlebovci tvrdia, že do EÚ ročne odvedieme 800 miliónov eur. Táto suma podľa nich tvorí 70 percent balíka, ktorý sa k nám dostáva v podobe eurofondov. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku to však vidí inak. V roku 2015 sme do spoločnej európskej pokladnice odviedli necelých 700 miliónov eur a dostali sme 3,7 miliardy eur. "Čistá rozpočtová pozícia Slovenska voči európskemu rozpočtu bola v roku 2015 plus 3,095 miliardy eur, čím sa Slovensko stalo tretím najvyšším percentuálnym čistým prijímateľom z rozpočtu EÚ hneď po Českej republike a Maďarsku," hovorí Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia zastúpenia EK na Slovensku.

Daňové pravidlá EÚ nás oberajú o peniaze z nadnárodných koncernov
Ďalším tŕňom v oku kotlebovcov sa stali akési daňové zákony, ktorými sa musíme v rámci Únie riadiť. Tie podľa nich Slovensko pripravujú o nemalé daňové príjmy z tržieb nadnárodných koncernov. Európska únia sa nám však do daní zrejme až tak veľmi nestará. "Medzinárodné zdaňovanie vychádza z pravidiel, na ktorých sa dohodli členské štáty OECD, nie Európska únia. V prípade, ak Slovenská republika vystúpi z EÚ, potom regulácia a možné spôsoby odlivu ziskov nebudú nijako zmenené, pretože úniové právo v tejto oblasti dane vo všeobecnosti nereguluje," hovorí viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda Oravcová.

Únia nám núti desiatky tisíc migrantov
"Európska únia nás chce zničiť nielen ekonomicky, ale aj sociálne. Pod hrozbou sankcií nám už teraz núti viac ako 120-tisíc imigrantov z Afriky a Ázie!" Takto znie časť textu na petícii za vystúpenie z EÚ, pod ktorú zbiera podpisy ĽSNS. Faktom je, že EÚ od nás chce solidaritu pri riešení utečeneckej krízy. No počty sú trochu iné. "Pokiaľ ide o záväzné rozhodnutia Rady EÚ, Slovensko by malo prijať 652 ľudí z Grécka a 250 ľudí z Talianska. V rámci programu presídľovania sa Slovensko z celkového počtu 22 504 zaviazalo prijať 100 utečencov z krajín mimo EÚ," hovorí šéf tlačového a politického oddelenia zastúpenia EK na Slovensku Andrej Králik.

Zahraničné koncerny neprinášajú blahobyt
Terčom kritiky v rámci boja proti EÚ sa stali aj nadnárodné koncerny, ktoré kritizuje poslanec ĽSNS Milan Uhrík. Tvrdí, že zahraničné investície zvyšujú bohatstvo cudzincov na Slovensku, Slovákom zostávajú často len podpriemerné výplaty a zisk sa vyváža von. Iný pohľad na problém má analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. "Na pochopenie významu investícií si stačí porovnať životné úrovne štátov, do ktorých kapitál prúdi a do ktorých nie. Obzvlášť viditeľné to je v postsocialistických štátoch, v ktorých bol na konci 80. rokov domáci kapitál takmer spotrebovaný. Je naivné myslieť si, že bez príchodu zahraničného kapitálu by v krajine "z ničoho" vznikli moderné fabriky či biznis centrá. Nikto by zisk nevyvážal, ale preto, lebo by žiaden nebol. Moldavčania či Ukrajinci by vedeli rozprávať.

Jednopercentný zisk má len krachujúca firma
Poslanec ĽSNS Uhrík ďalej tvrdí, že väčšina nadnárodných koncernov operuje so ziskom na úrovni jedného percenta oproti ich tržbám a peniaze putujú do zahraničia. Podľa neho si môžu s jednopercentným ziskom dovoliť dlhodobo podnikať len firmy, ktoré krachujú alebo manipulujú účtovníctvo. "Ak niekto dosahuje zisk, a je jedno, aký veľký, v podstate potvrdil, že jeho výnosy prevýšili náklady jeho činnosti, takže jeho podnikanie nemožno označiť za neúspešné," konštatuje výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace Peter Pašek. Zároveň však priznáva, že nadnárodné koncerny si dokážu presúvať peniaze medzi krajinami cez používanie takzvaných nehmotných aktív. Poukazuje však na to, že kontrolné mechanizmy existujú, len ich treba viac využiť.

Martin Slíž
Hospodárske noviny, 8.8.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards