Rozpočet nízkych ambícií (.týždeň)

Radovan Ďurana kritizoval neambicióznosť schváleného rozpočtu SR 4.12.2016 v článku Lukáša Krivošíka pre .týždeň

Rozpočet nízkych ambícií (.týždeň)

 Ani v roku 2017 nebude mať Slovenská republika vyrovnaný rozpočet. A to aj napriek prajnému vonkajšiemu prostrediu, vďaka ktorému sa štátna pokladnica plní prakticky sama. V zlých časoch sa nám to môže vypomstiť.

.parlament minulý týždeň schválil štátny rozpočet na rok 2017. Aj na budúci rok sa slovenský štát chystá hospodáriť s vyššími výdavkami ako príjmami. Výška naplánovaného rozpočtového schodku zodpovedá asi 1,29 percenta slovenského HDP. To je síce bezpečne v hranici 3-percentného maastrichtského pravidla, no s lepšie gazdujúcou vládou sme už mohli byť oveľa ďalej.

.dobré časy, zlé časy Pozrime sa na schválený rozpočet najskôr z pohľadu štádia hospodárskeho cyklu, v ktorom sa nachádzame: Správcom nášho rozpočtu hrá v súčasnosti vonkajšie prostredie do karát, lebo ekonomika rastie a s ňou aj príjmy štátu. Úroky sú nízke. ,,K znižovaniu deficitu dochádza napriek vláde, nie vďaka nej," hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). ,,Je nepochopiteľné, že vláde na jednej strane pomáha priaznivý makroekonomický vývoj, ktorý sa premieta do masívneho rastu daňových príjmov a vláda napriek tomu zvyšuje daňovoodvodové zaťaženie."

Od nového roka sa zvýši napríklad odvod pre podniky v regulovaných odvetviach, ktorý sa zrejme premietne do vyšších cien za ich služby.

Podobne aj vyšší odvod z neživotného poistenia. Ak už sú výdavkové škrty politicky ťažko priechodné, dobrý hospodár by namiesto toho dobré časy využil, aby dal príjmy a výdavky do rovnováhy pros to zabrzdením rastu výdavkov. Vyššie dane sú z pohľadu ľavice legitímne, no mali by ich sprevádzať lepšie verejné služby.

Tlačiť na rýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu má zmysel aj preto, že dobré časy nemusia trvať donekonečna a celková úroveň nášho verejného dlhu stále presahuje polovicu HDP (je to asi 43 miliárd eur).

Práve preto sa netreba nechať uchlácholiť argumentom, že náš budúcoročný rozpočet patrí k piatim najlepším v eurozóne. Celkovým zadlžením sa stále nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy. Nemôžeme sa uspokojovať tým, že iné štáty riadia svoje verejné financie horšie.

Navyše posledné politické zmeny vo Veľkej Británii a v USA môžu priniesť nové výzvy v medzinárodnom prostredí. Aj bezpečnostné. V tomto zmysle je potešiteľné, že aspoň rozpočet na obranu sa zvýšil z tohtoročných 880 na 998 miliónov eur a z toho viac ako štvrtina ide do rozvoja ozbrojených síl. Stále je to však hlboko pod Alianciou odporúčanými dvoma percentami HDP. Navyše, obranný rozpočet sa doposiaľ nevyšplhal nad predkrízovú miliardu eur, kde bol ešte v roku 2009.

.náklady obetovanej príležitosti Na rozpočet sa dá pozrieť aj z hľadiska politického cyklu: Keďže ide o prvý rozpočet po voľbách, človek by od neho očakával najväčšiu reformnú odvahu. Vláda však plánuje vyrovnaný (respektíve mierne prebytkový) rozpočet až pred koncom volebného obdobia, v roku 2019, čo politicky nedáva zmysel. Pred voľbami totiž politici majú najväčšiu tendenciu rozdávať.

Ministerstvo zdravotníctva, ktorého rezort verejnosť vníma ako jednu z najproblémovejších oblastí, dostane 1,3 miliardy eur. No hlavnou výzvou nie je nedostatok prostriedkov v zdravotníctve, ako dokladajú porovnania s vyšehradskými susedmi, ale efektívnosť ich vynakladania. ,,Do deravého vedra netreba prilievať viac vody, ale utesniť diery," hovorí Ďurana.

,,Štát má na plytvanie priamy dosah, keďže sa týka najmä jeho zariadení."

Z politického hľadiska je rozpočet zaujímavý aj veľkým objemom prostriedkov (asi 700 miliónov eur), ktoré sú naplánované ako rezervy.

Kritici ako Radovan Ďurana alebo Ľudovít Ódor upozorňujú, že sa týmto spôsobom relativizuje schvaľovanie rozpočtu parlamentom. Aký význam má, že Národná rada odobruje vynaloženie peňazí vládou na konkrétnu oblasť, ak vláda v priebehu roka nasadzuje veľký balík peňazí, ako sa jej hodí? Ďurana si všíma najmä rezervu na prostriedky Európskej únie vo výške takmer 190 miliónov eur, ktorá v takejto výške doposiaľ nebola vytváraná. Analytik má podozrenie, že táto rezerva sa napokon využije na prípadné nepreplatené eurofondy zo strany Bruselu, s ktorými zrejme vláda ráta...

Pri inom zložení kabinetu sme už mohli mať tieto debaty o rozpočtových sekerách, ktoré sa tiahnu minimálne od krízy, dávno za sebou. A mohli sme sa sústrediť na riešenie demografických výziev, ktoré nás čakajú za horizontom roku 2020. ,,Starnutiu obyvateľstva a odchodu silných populačných ročníkov do dôchodku sa lepšie bude čeliť krajine so zadlžením na úrovni 20 percent HDP ako krajine so zadlžením na úrovni 50 percent HDP," vysvetľuje Ďurana. ,,Kedy si má krajina vytvárať vankúš ak nie v dobrých časoch?" Pod demografickým tlakom totiž za pár rokov nebudú len výdavky na dôchodky. Starnutie zvýši aj výdavky na zdravotníctvo, zároveň dôjde k zmenšovaniu pracovnej sily v ekonomicky aktívnom veku. Slovensko má v tomto volebnom období možno posledný raz šancu, aby si spravilo reformné domáce úlohy, kým tieto nové výzvy na nás naplno nedoľahnú. Keď sa raz budú bilancovať výsledky troch vlád pod vedením Smeru, ako najvyššie budú možno vyhodnotené náklady toho, čo vláda mohla s krajinou spraviť, ale nespravila.

Napriek tomu netreba zákon roka z dielne Petra Kažimíra úplne znosiť pod čiernu zem. Je totiž pravda, že SR od svojho vzniku nemala vyrovnaný rozpočet. A práve za tejto vlády sme tomuto cieľu najbližšie.

Lukáš Krivošík
.týždeň, 4.12.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards