Koaliční politici dostali chuť na vyššie dlhy (Aktuality.sk)

Radovan Ďurana sa 23.1.2017 vyjadril pre Aktuality.sk k rozpočtovej nerozvážnosti vlády

Koaliční politici dostali chuť na vyššie dlhy (Aktuality.sk)

Na veľké projekty treba veľa peňazí a zástupcovia koalície by si chceli viac požičiavať.
Vládne strany plánujú zmeniť zákon o dlhovej brzde, čo v praxi znamená, že chcú zaťať ešte väčšiu sekeru do verejných financií.

V takomto duchu sa vyjadril šéf Mosta-Híd Béla Bugár na tlačovej konferencii s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a Andrejom Dankom v úvode roka.

Na veľké projekty, akým je budovanie diaľnic či obnova železníc, treba miliardy eur a zdrojom by mohli byť pôžičky. V ceste však stojí zákon, ktorý nedovoľuje politikom výraznejšie zdvihnúť zadlženosť krajiny.

Na jeho zmenu však koalícii chýbajú hlasy a opozícia zatiaľ odmieta uvoľniť pravidlá.

Analytici upozorňujú na to, že by sme sa síce teoreticky mohli prestať správať zodpovedne, lebo sa rýchlo zadlžujú takmer všetky vyspelé krajiny sveta, ale...

Prečo práve my?

V roku 2008, keď prepukla svetová hospodárska kríza, malo Slovensko verejný dlh na úrovni 28 percent HDP. Napríklad záväzky Francúzska dosahovali 68 percent HDP, Spojených štátov 76 percent HDP, Grécka 113 percent HDP a Japonska 189 percenta HDP.

V nasledujúcom období ťažkosti tvrdo doľahli na všetky štáty bez ohľadu na výšku ich dlhu – Grékom sa na záchranu museli poskladať členovia eurozóny.

Medzičasom sa dlhy zvýšili a aktuálne každý Slovák, vrátane detí a dôchodcov, dlhuje cez záväzky štátu viac než 7000 eur, každý Američan v prepočte vyše 50-tisíc eur a Japonec nad 65-tisíc eur.

Majú vôbec ešte zmysel nejaké pokusy o zodpovedný prístup, ako napríklad dlhová brzda, keď sa dlhy javia byť nesplatiteľné a navyše ďalej (aj keď pomalšie) rastú?

Zníženie verejného zadlženia považuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová za viac než žiadúce, lebo pri poslednej kríze nám po roku 2009 stúpol verejný dlh z úrovne 28% HDP na 55% HDP.

„Doteraz sa ho podarilo znížiť len nepatrne na 53% HDP. Bolo by dobré byť lepšie pripravený na budúcu krízu,“ hovorí Valachyová.

Slovenská ekonomika vzhľadom na jej veľkosť a otvorenosť si nemôže dovoliť zaťať veľmi veľkú sekeru na rozdiel od väčších, prípadne bohatších krajín.

Navyše, ako upozorňuje analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, bol by to aj nepríjemný odkaz nenarodeným generáciám o našej nezodpovednosti.

Keď to raz zase praskne
Súdni ľudia zväčša nedopustia, aby sa neúmerne zadlžila ich rodina a zodpovedne sa dokážu správať aj niektoré štáty – bez zvyšovania dlhu hospodári napríklad Nemecko.

Aj Nemecko však dlhuje takmer 80 percent svojho HDP a dlh Slovenska poskočil vlani o takmer 2 miliardy eur na 43 miliád eur (pri celoročných príjmoch boli na úrovni necelých 31 miliárd eur).

O tom, aké hrozivé následky prináša „život na dlh“, sa ľudia presvedčili po roku 1929. Z problémov sa svet nedokázal dostať dlhé roky a napokon vyústili do 2. svetovej vojny.

„Problém je v tom, že peniaze musí krajinám niekto požičať. Pokiaľ krajiny budú zvyšovať svoje zadlžovanie, tak sa im môže stať, že nebudú vedieť nájsť ďalších záujemcov im požičať, teda aspoň bez zvýšenia úrokov takéhoto zadlžovania,“ približuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Rokovanie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií

Táto situácia sa v Európe už skoro udiala v roku 2011 v niektorých krajinách a vyžadovala si komplikované snahy o záchranu krajiny pred možným finančným kolapsom, ku ktorému by to viedlo.
Dokonca aj Slovensku raz pred siedmimi rokmi odmietli investori požičať.

„Čiže fakt, že niektoré ekonomiky sú zadlženejšie než naša, nie je zárukou, že by Slovensko mohlo takýmto spôsobom fungovať. V minulosti krajiny zbankrotovali, lebo neboli schopné splácať svoje záväzky a v súčasnosti viacero krajín spláca tieto záväzky len vďaka extrémne nízkym úrokom,“ dodáva Reguli.

Ekonómovia vystríhajú pred zvyšovaním zadlženia aj preto, lebo v slovenských verejných financiách vidia diery.

„Verejné rozpočty majú veľké rezervy, efektívnejším používaním rozpočtu je možné vytvoriť zdroje aj na investície,“ uzatvára Ďurana.

Martin Odkladal
Aktuality.sk, 23.1.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards