Ochorenia demencie v populácii stúpajú. Ako sa zmení pomer pracujúcich a chorých? (HN)

 Radovan Ďurana sa 15.3.2017 uviedol pre Hospodárske noviny pravdepodobný vývoj stavu pracujúci - dôchodcovia v nasledujúcich desaťročiach

Ochorenia demencie v populácii stúpajú. Ako sa zmení pomer pracujúcich a chorých?  (HN)

 Okrem poškodeného zdravia majú prípady demencie v populácii aj ekonomické dôsledky. Pôjdu demografia a choroby proti budúcim dôchodcom?

Zabúdanie, zhoršená orientácia a pamäť a neskôr oslabená schopnosť spracovávať myšlienky a vnemy. Hoci demencia najčastejšie postihuje najmä staršie ročníky, nie je normálnou súčasťou starnutia.

Celosvetovo ňou trpí viac ako 47 miliónov ľudí a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každý rok pribudne ďalších sedem miliónov prípadov.

Prognózy do roku 2050 pri tejto chorobe dokonca rátajú s číslom 135 miliónov chorých. Pre lepšiu predstavu – je to približný počet obyvateľov celého Francúzska a Španielska. Môže za tým byť vyšší vek dožitia, ale aj nárast prípadov chorých z nízko- a strednopríjmových krajín.

Ako je to v slovenských reáliách? Na Slovensku sa rôzne formy demencie týkajú približne 60-tisíc pacientov. Odborníci zo Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti to vidia tak, že o dvadsať rokov tu budeme mať asi 180-tisíc prípadov.

Päť chorých na sto pracujúcich

Okrem samotného poškodeného zdravia majú však prípady demencie v populácii aj ekonomické dôsledky. Cena liečby, sociálne dosahy a náklady neformálnej starostlivosti o chorých vyčíslila WHO za rok 2010 na 604 miliárd dolárov. Ak by sme brali celý svet ako jednu ekonomiku, rovnalo by sa to 1 percentu HDP.

Ďalšie riziko do budúcnosti predstavuje počet pracujúcich a tých, čo prijímajú pomoc. Podľa demografickej štúdie poisťovne Allianz sa zmení pomer medzi chorými na demenciu a práceschopnými ľuďmi.

"Zatiaľ čo dnes pripadajú na sto práceschopných obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov dvaja chorí, uprostred tohto storočia by ich už mohlo byť päť," vraví Lucia Muthová, hovorkyňa Allianz - Slovenskej poisťovne.

2017 verzus 2060

Pomer pracujúcich a tých, ktorí budú odkázaní na ich pomoc, nie je zanedbateľná veličina. Neustále sa predlžujúci vek odchodu do dôchodku by mohol znamenať, že ľudia, s ktorými sa ráta v pracovnom procese, sa tiež zaradia medzi chorých.

A hoci demencia sa spája skôr so staršími dôchodcami, medicína pozná aj typ s nástupom v mladosti. Týka sa ľudí vo veku 30 až 65 rokov.

Demografickým vývojom, ale aj bez nárastu chorôb dôjde k nepomeru medzi pracujúcimi a poberajúcimi dôchodok. Časť populácie vo veku 14 až 64 rokov, ktorá obyčajne platí odvody, dnes predstavuje 70 percent obyvateľov. V roku 2060 to bude už len 54 percent.

"Ak odpočítame mladých, ktorí sa budú vzdelávať a neplatiť odvody, tak sa dostaneme blízko pomeru jeden pracujúci na jedného dôchodcu," opisuje Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS. Podobne to vidí aj rezort práce s odhadom 1,2 poistenca na jedného dôchodcu.

Väčšie množstvo odkázaných ľudí môže znamenať v budúcnosti vyššiu potrebu sociálnych a zdravotných pracovníkov. Mohol by presun ľudí napríklad z výroby do sociálnych služieb pribrzdiť ekonomiku?

Je to ťažko ohodnotiť. Podľa Radovana Ďuranu jediná správna štruktúra ekonomiky je taká, ktorá dokáže uspokojovať potreby jej obyvateľov. "Ekonomický rast nemôže byť cieľom sám osebe," hovorí.

Dôležitejšie podľa ekonóma je, aby si ľudia uvedomili, že dlhodobá starostlivosť je práve v týchto prípadoch veľmi drahá a treba sa na toto obdobie adekvátne zabezpečiť.

Pomoc pomáhajúcim

Táto situácia však má aj ďalší aspekt. Samotní ľudia v týchto povolaniach čelia denne tlaku a záťaži, ktorá vyplýva z ich práce. Okrem bežného stresu a syndrómu vyhorenia, s ktorým sa stretáva takmer každý, im hrozí aj únava zo súcitu a pomáhania.

Ako takejto špecifickej záťaži odolávajú, skúmala katedra psychológie Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach na vzorke 800 pomáhajúcich pracovníkov z rôznych profesií. Viac ako polovica z nich cítila nespokojnosť a vyhorenie, spojené s neefektivitou práce aj veľkým množstvom klientov.

"Výsledky však nie sú natoľko alarmujúce, aby sme sa obávali, že nám títo ľudia v krátkom čase odídu zo zamestnaní v sociálnych zariadeniach," zhodnotila vedúca projektu Margita Mesárošová. Aj priemerná úroveň výsledkov však naznačuje, že už potrebujú pomoc.

Veronika Sokolová
HN, 15.3.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards