Problém majú čínski oceliari, nie americkí

Predstavte si, že by vám od zajtra začal sused nosiť každý deň navarenú chutnú večeru. Len tak, zadarmo, ani na poďakovanie by nečakal. Zrazu by ste mohli večer miesto varenia čítať knihu, alebo sa hrať s deťmi a ešte by ste aj na potravinách ušetrili. Predstava ako z rozprávky. Ale len do chvíle, keď jej politici dajú svoj názov. Dumping!

Problém majú čínski oceliari, nie americkí

Politici schopní spracovávať fakty väčšinou uznajú jeden zo stavebných kameňov ekonomického poznania, a síce, že slobodný obchod zvyšuje bohatstvo národov. Ako však potešiť domáce lobistické skupiny a zahrať na protekcionistickú strunu voličov? V repertoári ostáva obvinenie z dumpingu – teda obvinenie zahraničného výrobcu z „neférového podliezania“ cien, ktoré má ničiť domácich výrobcov.

Nedávno to boli čínski výrobcovia solárnych panelov verzus EÚ, teraz sú to čínski oceliari verzus americký prezident Trump. Ten na lacných Číňanoch postavil nemalú časť svojej kampane. Je tu však problém. Dumpovanie je to totiž mimoriadne riskantná a hlavne drahá stratégia. Občas sa vyplatí – napríklad Ford sa dumpovaním ceny Modelu T vyšvihol na čelné miesto producenta automobilov (a ako vedľajší produkt motorizoval USA), no konkurenciu nezničil ani zďaleka.

Zopár faktov o oceliarskom trhu v USA. Aj keď by sa podľa novinových titulkov zdalo, že Čína nestačí nakladať na lode plechy vyrobené pre USA, opak je pravdou. Do USA smeruje menej ako 1% čínskeho exportu ocele. Amerika je pre nich až 25. najvýznamnejší partner, väčšina exportu smeruje do Kórei, Vietnamu a ďalších ázijských štátov. Oceľová bezvýznamnosť je vzájomná. Dovoz čínskej ocele pokrýva rovnako len jediné percento spotreby v USA a je to až 10. importér v poradí. Celkovo USA dováža zhruba tretinu spotreby ocele, hlavne z Kanady. V roku 2016 nastal oproti roku 2015 pokles dovozu ocele do USA o 20%, zo samotnej Číny dokonca o 70%.

Čínska oceľ je typický slamený panák pre amerických politikov. Zamestnanosť v oceliarstve výrazne poklesla – ale zásluhou vyššej efektívnosti. Koncom 60. rokov zamestnávalo americké oceliarstvo okolo 780 000 ľudí a vyrábalo 115 miliónov ton ocele. Dnes zamestnáva oceliarstvo menej ako 100 000 ľudí – ale stále vyrába zhruba 80 miliónov ton ocele! Navýšenie výroby na pôvodné čísla by prinieslo maximálne pár desiatok tisíc pracovných miest.

Oveľa väčší problém má Čína. Veľké priemyselné sektory sú stále vedené centrálnym plánom. A čo spraví plánovač, keď vidí, že liatie betónu zvyšuje HDP? Naleje ho ešte viac – napríklad do oceliarní. Ich kapacita v krajine sa behom dekády zdvojnásobila. Čína je najväčším trhom pre svoju vlastnú oceľ a ako začal ochabovať infraštruktúrny boom, ukázali sa plánovačmi prestrelené kapacity oceliarní. Dnes má Čína nenaplnenú asi tretinu z kapacity jednej miliardy ton ocele (čo ju s prehľadom stavia na miesto najväčšieho producenta vo svete). Aby toho nebolo málo, drvivá väčšina čínskych oceliarní funguje na koksovateľnom uhlí, ktorého cena od minulého leta vyletela riadne vysoko. Naopak 63% americkej produkcie vzniká tavením elektrickým oblúkom. O cenách elektriny v USA asi netreba písať.

V nasledujúcich piatich rokoch Čína plánuje znížiť kapacitu zhruba o 200 miliónov ton a zrušiť 400 000 pracovných miest v oceliarstve. Prirodzene, čínski oceliari v kŕčoch (možno) stláčajú ceny. Skvelá príležitosť pre letecký, automobilový, stavebný, či lodný priemysel (nielen) v USA vďaka čínskemu dumpingu zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

Hospodárske noviny, 2.5.2017

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards