Free Market Road Show v Bratislave

28. apríla 2017 zorganizoval INESS v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center konferenciu Free Market Road Show. Medzinárodná konferencia je súčasťou celej série, ktorá sa uskutočňuje v 45 mestách Európy a Kaukazu, a svoju zastávku má už tradične aj v Bratislave. Názov tohtoročného podujatia bol „Svet v čase populizmu“.

Free Market Road Show v Bratislave

V priestoroch hotela Tatra v Bratislave sa zišlo približne 100 účastníkov, rôznych profesií a vekových kategórií. Konferenciu otvoril Richard Ďurana, riaditeľ INESS, ktorý privítal hostí a stručne predstavil program konferencie. Po privítaní nasledovalo otvorenie prvého diskusného panela s názvom „Veľké zmeny: Koniec voľného trhu?“, ktorý moderoval Lukáš Krivošík, redaktor týždenníka .týždeň.

Prvý príspevok prezentoval Christopher Lingle, ktorý pôsobí ako profesor ekonómie. Vo svojom prejave hovoril o Brexite a o víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Obidve tieto udalosti považuje za vzburu ľudí proti politickým elitám, ktoré svojim riešeniami vytvárajú svet pre seba, a nie pre bežných ľudí. Kritizoval návrhy sociálnych demokratov, ktorí neprinášajú riešenia pre väčšiu ekonomickú prosperitu občanov. Rečník hovoril o Brexite ako o nádejnom a silnom znamení, ktorým sa snaží verejnosť naznačiť potrebu väčšej slobody v rozhodovaní.

Druhým rečníkom v paneli bol Robert Murphy z Texas Tech University, ktorý hovoril o daňovom systéme a škodlivosti štátnych subvencií v ekonomike. Kritizoval spôsob zdaňovania medzinárodných firiem, ktoré spôsobuje vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov. Nadmerné zvyšovanie sadzieb a počtu daní označil ako brzdu prosperity.

Nasledoval príspevok Juraja Karpiša z INESS, ktorý hovoril o rizikách zrušenia hotovosti pod zámienkou bezpečnosti. Obmedzenie používania hotovostných peňazí označil za nástroj protekcionizmu. Spomenul niekoľko príkladov zo sveta, kde bola držba hotovosti obmedzená (vrátane Slovenska), ako aj náklady týchto rozhodnutí. Uviedol tiež fakt, že krajiny s neobmedzenou držbou hotovosti nemajú väčšie problémy s kriminalitou, ako tie ktoré uplatňujú hotovostné limity.

Štvrtým rečníkom v prvom paneli bol Michael Jäger, generálny riaditeľ Európskeho ekonomického senátu, ktorý zároveň pôsobí v Bavorskej asociácii daňových poplatníkov. Vo svojom vystúpení sa zaoberal najmä problematikou daní. Varoval pred zavedením fiškálnej únie, ktorá by presadzovala jednotné daňové sadzby vo všetkých členských štátoch EÚ. Hovoril o výhodách daňovej konkurencie, ktorá zabezpečuje tlak na zlepšenie daňových politík jednotlivých štátov. Za dôležité črty voľného obchodu označil práve konkurenciu v stanovení daní, zahrnutie verejnosti do diskusie a jej informovanie.

Záverečný vstup prvého panelu patril Richardovi Ďuranovi z INESS, ktorý hovoril o právach duševného vlastníctva. Patentová ochrana bola v minulosti zavedená s cieľom podpory inovácií a konkurencieschopnosti. Ďurana kritizoval dnešný systém patentovej ochrany, ktorá podnecuje skôr vytváranie monopolov ako tvorbu inovácií. Hovoril o probléme prisúdenia vynálezu konkrétnemu človeku, keďže z minulosti je známe, že mnoho vynálezov vzniklo naraz v rôznych oblastiach sveta. Spomenul tiež fenomén tzv. patentových vojen, v rámci ktorých sa firmy sústreďujú viac na súdne spory ako na inovovanie.

Po prvom paneli prišli na rad otázky z publika. Preberala sa otázka štátnych zásahov v mene ochrany lokálnych výrobcov. Christopher Lingle reagoval tvrdením, že pri ochrane lokálnych producentov sa sústredíme viac na ochranu ponuky ako dopytu. Hlavným cieľom každého výrobcu by však mala byť spokojnosť spotrebiteľa, na čo sa mnohokrát pri ochrane výrobcov zabúda. Na otázku, či nám zóny voľného obchodu a colné únie pomáhajú v podpore voľného trhu, odpovedal Michael Jäger s tým, že kým v minulosti sme tieto zväzky potrebovali, v súčasnosti častokrát brzdia obchod. Obmedzením toku tovarov a služieb z priestoru mimo zóny voľného obchodu štáty ochudobňujú a diskriminujú spotrebiteľov v nej. Na otázku, či patentová ochrana nie je nevyhnutná pre rozširovanie firiem, odpovedal Richard Ďurana. Uviedol príklad IT firiem, ktoré skupujú patenty, a takto upevňujú svoju pozíciu v IT biznise a brzdia výskum malých firiem. Juraj Karpiš reagoval na otázku vo veci eura a kryptomien, keď vznik alternatívnych mien označil ako znamenie trhu, že ľudia nemajú plnú dôveru v štandardné meny. Na otázku o výhodách hotovosti argumentoval, že hotovosť znamená pohotovosť – poskytuje držiteľovi viac možností ako držba peňazí len v banke.

Druhý diskusný panel s názvom „Problémy rozdeleného sveta“ moderoval Peter Bárdy z portálu Aktuality.sk. Po krátkom otvorení nasledoval vstup prvého rečníka – Prof. Ericha Weede, ktorý je profesorom psychológie a politických vied. Vo svojom vstupe hovoril o oslabení pôvodných hodnôt západu, ktorou bola aj ekonomická sloboda. V dnešnom svete tak čelíme rozširovaniu pôsobenia štátu, a stále silnejšej miere prerozdeľovania príjmov, z ktorej pramenia konflikty. Hovoril tiež o sankciách EÚ proti Rusku, ktoré sú podľa neho neúčinné, a vytvoria z Ruska klientsky štát Číny.

Druhým rečníkom panela bol poslanec NRSR za SaS, Eugen Jurzyca. Vo svojom prejave hovoril o potrebe väčšej kontroly efektivity rozhodnutí na európskej úrovni. Ako príklad uviedol Junckerov fond, ktorý nebol validovaný ani európskym dvorom audítorov, no predsa bol zavedený, s cieľom podporiť ekonomiku za pomoci multiplikačného efektu investovaných peňazí. Kritizoval prístup „čím viac investovať, tým lepšie,“ a vyjadril sa za podporu väčšej kontroly efektívnosti na národnej aj európskej úrovni. Ako problém označil tiež nekonzistentnosť cieľov, keď EÚ vynaloží prostriedky na ochranu životného prostredia a zároveň financuje aj projekty, ktoré majú preň nepriaznivé dôsledky.

Ako tretí rečník vystúpil Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska. Zdôraznil väčšiu potrebu reflektovania ekonomickej reality v politických rozhodnutiach. Hovoril tiež o problémoch pracovného trhu na Slovensku, keď v niektorých odvetviach chýbajú pracovné sily, a zároveň mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Podľa neho potrebujeme väčšiu flexibilitu pracovného práva a zachovanie voľného pohybu pracovných síl, ktorý považuje za kľúčový faktor prosperity občanov. Okrem toho sa venoval vzdelávaniu, ktoré podľa neho potrebuje zásadnú reformu, aby ľudia dokázali reagovať na výzvy budúcnosti.

Štvrtý rečník, Jaroslav Naď zo Slovak Security Policy Institute, vo svojom prejave hovoril o paralelnom svete médií a informácií. Za jeden zo základných problémov označil fakt, že ľudia sa „fundovane“ vyjadrujú k odborným veciam, ktorým nerozumejú. Varoval pred šírením konšpiračných teórií, neoverovaním správ a uvítal aktivitu blokovania nepravdivých príspevkov na sociálnych sieťach.

Záverečný vstup v druhom paneli patril rečníkovi Johnovi von Kaufmannovi, chargé d´affaires kanadského veľvyslanectva. Von Kaufmann vyzdvihol partnerstvo medzi Kanadou a EÚ, ktoré považuje za kľúčové pre udržanie mieru a spravodlivosti. Zároveň označil uzavretú obchodnú dohodu medzi Kanadou a EÚ ako dôležitý krok smerom k lepšej budúcnosti, a vyjadril nádej, že táto dohoda sa stane vzorom pre podobné zmluvy. Na záver vystúpenia zdôraznil , že politici by mali viac načúvať verejnosti a neopakovať chyby z minulosti.

Po druhom paneli nastal opäť priestor pre otázky z publika. Dominovali otázky na pána Štefunka, ktoré sa týkali najmä k postoju k štátnym službám a vzdelávaniu. Podľa neho sú zdieľané štátne služby v mnohom ekonomicky efektívne a preto ich musíme financovať. Pri otázke vzdelávania zdôraznil potrebu takých postupov, ktoré podporujú adaptáciu ľudí na reálny život a zahŕňajú rozvíjanie soft skills. Prof. Weede reagoval na otázku, prečo nepodporuje slobodu pohybu, ak je zástancom myšlienok slobodného trhu. Podľa neho však nie je možné kombinovať absolútnu slobodu pohybu so silným sociálnym štátom, keďže to vytvára konflikty medzi majoritným obyvateľstvom a poberateľmi štátnej pomoci. Uviedol príklad Nemecka, kde podľa jeho názoru prílev migrantov a výdavky s tým spojené spôsobujú už dnes problémy, keďže migranti pochádzajú prevažne z krajín, kde takýto sociálny štát nefunguje. Eugen Jurzyca odpovedal na otázku, či by decentralizácia politickej moci nebola pre Slovensko lepším riešením ako súčasný variant rozhodovania. Jurzyca označil ako hlavný problém obcí motivácie, kedy sa im neoplatí priťahovať investorov do regiónov, ale skôr premiéra, ktorý im poskytne finančnú podporu. Na otázku témy školstva označil ako hlavný problém absenciu merania výsledkov v školstve, keďže rezort školstva nedokáže v dnešnej podobe transparentne hodnotiť výsledky učiteľov. Meranie výsledkov žiakov je podľa jeho názoru tiež nedostatočné.

Konferenciu záverečným vystúpením uzavrel Federico Fernández z Austrian Economics Center, v ktorom zdôraznil potrebu presadzovania princípov voľného trhu a podpory ľudského kapitálu. Spomenul aj príklad zdieľanej ekonomiky, ktorej služby boli v mnohých mestách zakázané, namiesto toho, aby legislatíva na tento vývoj reagovala flexibilne. Hovoril o tom, že by sa verejnosť nemala obávať katastrofických scenárov budúcnosti, keďže sme sa v mnohom poučili z minulosti, najmä z pohľadu drastickej redukcie chudoby vo svete. Na záver prejavu sa poďakoval INESS za organizáciu Free Market Road Show a pozdvihol kvalitu podujatia v Bratislave, ktoré je pravidelne jedným z najlepších celej série.

Medzinárodnú konferenciu Free Market Road Show sme mohli organizovať najmä vďaka štedrej podpore našich partnerov, ktorými boli Nadácia EPH, Nadácia Tatra banky, Konrad Adenauer Stiftung a spoločnosť UBER. Veľká vďaka patrí aj našim mediálnym partnerom, portálu Aktuality.sk, týždenníku .týždeň, týždenníku Trenda Denníku N, ktorí nám významne pomohli pri propagácií podujatia. V neposlednom rade ďakujeme aj Austrian Economics Center, ktoré je hlavným organizátorom celej FMRS tour.

Prezentácie speakrov nájdete tu:

Christopher Lingle

Eugen Jurzyca

Ivan Štefunko

Juraj Karpiš

Richard Ďurana

 

Niekoľko záberov z podujatia:

Foto: Andrea Melichová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards