Veľkým investorom sa darí vyvážať produkciu do zahraničia… To ešte nemusí znamenať, že sa darí aj malému podnikateľovi v Prešovskom kraji, vysvetľuje analytik (Parlamentne listy.sk)

 Parlamentné Listy uverejnili 10.5.2017 rozhovor s Róbertom Chovanculiakom o 1. májových opatreniach Róberta Fica na zvýšenie životnej úrovne

Veľkým investorom sa darí vyvážať produkciu do zahraničia… To ešte nemusí znamenať, že sa darí aj malému podnikateľovi v Prešovskom kraji, vysvetľuje analytik (Parlamentne listy.sk)

 
ROZHOVOR Premiér Robert Fico predstavil 1. mája opatrenia na zvýšenie životnej úrovne. Podľa Fica sa krajine ekonomicky a finančne darí a preto to majú pocítiť aj samotní občania. Aké to bude mať však dôsledky na samotných podnikateľov a nezamestnanosť? "Treba porovnať tento slovenský ´úspech´ s ostatnými krajinami. Menší deficit na HDP ako my má 16 krajín," hovorí pre PL analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Foto: TASR
Popis: Slováci trávia v práci viac času v porovnaní s európskym priemerom

Premiér Robert Fico predstavil 1. mája opatrenia na zvýšenie životnej úrovne. Podľa Fica sa krajine ekonomicky a finančne darí a majú to pocítiť aj samotní občania. Čo si o tomto výroku premiéra myslíte a ako to v skutočnosti je?

Na to, aby občania pocítili pozitívny ekonomický vývoj, nie je nutný politik, ale zdravá konkurencia na trhu práce, ktorá tlačí mzdy a pracovné benefity vyššie. Takýto vývoj môžeme u nás dnes pozorovať, keď medziročne rastie priemerná mzda rekordným tempom. Zároveň však politici môžu pripraviť občanov o časť tohto pozitívneho vývoja tým, že udržiavajú vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Čo je aj prípad Slovenska, ktoré patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce.

Predseda vlády sa tiež pochválil s ministrom financií Petrom Kažimírom historicky najnižším deficitom. Aká je príčina tohto úspechu?

Príčinou úspechu je predovšetkým nečakane pozitívny vývoj v súkromnej ekonomike, ktorá odviedla štátu na daniach a odvodoch o stovky miliónov viac, ako politici očakávali. Zároveň však treba porovnať tento slovenský "úspech" s ostatnými krajinami. Menší deficit na HDP ako my má 16 krajín, a keby sme chceli dosiahnuť prebytok ako napr. v Českej republike, musela by vláda ušetriť dodatočných 1,6 mld eur. To je viac, ako ide na celé základné školstvo.

Jedným z hlavných opatrení súčasnej vlády sa má stať, aby lacná pracovná sila zo zahraničia vytláčala našich zamestnancov. Aké môže mať toto dôsledky na vznik a tvorbu pracovných miest?

Treba sa najskôr pozrieť na dôvod, prečo slovenskí zamestnávatelia začínajú zamestnávať ľudí zo zahraničia. Dôvod je najčastejšie ten, že nemôžu nájsť dostatočný počet pracovníkov medzi domácimi obyvateľmi. A až potom následne pristúpia k "dovozu pracovnej sily". Zakazovať takéto kontrakty povedie k zhoršeniu situácie samotných podnikateľov, ktorí dnes nemôžu nájsť dosť zamestnancov.

Analytik INESS Róbert Chovanculiak Zdroj - Archív RCH

Čo si tiež myslíte o zavedení minimálnej mzdy na úroveň 500 eur v priebehu budúceho roku? Aký to bude mať vplyv pre podnikateľské prostredie?

Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy často hovoria, že ekonomike sa darí, tak ju môžeme smelo zvyšovať. To je však príliš makroekonomický pohľad z lietadla, ktorý ignoruje rôzne podmienky podnikateľov na mikroúrovni. To, že rastie HDP a veľkým investorom sa darí vyvážať ich produkciu do zahraničia, nemusí znamenať, že rovnako sa darí aj malému podnikateľov v Prešovskom kraji, ktorí zamestnáva dvoch, troch ľudí. A práve jemu zvyšovanie minimálnej mzdy najviac nabúra jeho kalkulácie a možno bude musieť jedného človeka prepustiť.

Objavujú sa tvrdenia, že takýto zásah môže mať efekt nárastu zamestnancov, ktorí budú musieť pracovať na živnosť. Aký je váš pohľad?

Vo všeobecnosti sa dnes živnosť pre zamestnancov, ktorí poberajú mzdu v blízkosti minimálnej mzdy, neoplatí. Platili by viac na daniach a odvodoch, takže tohto efektu by som sa nebál.

Hoci sa vláda chváli znižovaním nezamestnanosti, v porovnaní s inými krajinami ju máme stále najvyššiu. V čom sú naši susedia úspešnejší?

Na Slovensku je problém predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť, ktorá tvorí na celkovej nezamestnanosti veľkú časť v porovnaní s ostatnými krajinami. Týchto ľudí drží mimo pracovného trhu práve kombinácia dvoch spomínaných faktorov: vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a rastúca minimálna mzda, ktorá negatívne pôsobí predovšetkým na ľudí s nízkym vzdelaním a kvalifikáciou, čo sú neprekvapivo práve dlhodobo nezamestnaní ľudia.

Môžu presadzované zmeny ako príplatky za prácu cez sviatky či víkendy, alebo príspevky na mobilitu za prácou mať pozitívne dôsledky pre zvýšenie záujmu pracovať?

Z krátkodobého pohľadu to môže zatraktívniť niektoré povolania. Problém však je, že ide o presúvanie nákladov politických sľubov na súkromný sektor. Ak majú politici pocit, že sa im darí spravovať dobre verejné financie, mali by sa snažiť zlepšovať situáciu ľudom znižovaním spomínaného vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce a nie vytvárať dodatočné náklady pre zamestnávateľov. To sa totiž môže silno vypomstiť, keď ekonomika spomalí a prídu horšie časy, na ktoré potom podnikatelia zareagujú výraznejším prepúšťaním a pomalším vytváraním pracovných miest. Čo ukázala aj minulosť, keď bol slovenský pracovný trh nadpriemerne zasiahnutý poslednou ekonomickou krízou oproti ostatným krajinám. Navyše podobné opatrenia je počas krízy politicky ťažké zrušiť, ako ukazujú príklady Španielska a Grécka. Preto by sa nemali povinne zavádzať ani počas dobrých časov.

OS
Parlamentne listy.sk, 10.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards