Plat bez práce je schodný (Sme)

 Denník Sme publikoval 27.5.2017 článok venovaný základnému príjmu s komentárom Radovana Ďuranu o práve prebiehajúcom fínskom experimente a jeho význame pre Slovensko

Plat bez práce je schodný  (Sme)

 OECD vypracovala analýzu základného príjmu pre všetkých

Obhajcovia základného príjmu tvrdia, že pomôže zlepšiť životnú úroveň chudobných a štátu sa vďaka nemu znížia výdavky.

BRATISLAVA. V januári odštartoval vo Fínsku experiment, ktorý svet podrobne sleduje. Dvom tisíckam ľudí štát do konca roka 2018 mesačne vyplatí 560 eur, nemusia pracovať ani plniť žiadne iné podmienky. Severská krajina sa stala vôbec prvou, kde sa skúša takzvaný základný (garantovaný) príjem na celoštátnej úrovni. Práve Fínsko je jednou z krajín sveta, kde by bolo možné základný príjem zaviesť natrvalo a krajina by na tom mohla mierne zarobiť. Základný príjem by ju stál menej ako súčasný sociálny systém so všetkými dávkami, ktoré vypláca. Ušetrila by dokonca 1,5 miliardy eur. Na druhej strane, miera chudoby by sa, hoci mierne, so základným príjmom zvýšila. Vyplýva to z analýzy OECD, ktorá sa tak rozhodla zapojiť do diskusie, ktorú už roky medzi sebou vedú ekonómovia či filozofi. V praxi sa nepodmienený príjem testuje okrem Fínska aj v Kanade, na jeseň sa môže pridať Holandsko.

Taliansko by ušetrilo

Základný príjem je dávka, ktorú by bez akýchkoľvek podmienok dostávali od štátu mesačne všetci občania. A to bez ohľadu na to, či ide o mamičku na materskej, pracujúceho, či nezamestnaného. Mala by byť natoľko vysoká, aby z nej človek vedel zaplatiť všetky svoje životné potreby. Išlo by zároveň o náhradu rôznych sociálnych dávok, ktoré sa teraz vyplácajú. Tie by sa zrušili. OECD skúmalo zavedenie základného príjmu v štyroch krajinách – Fínsku, Taliansku, Francúzsku a Veľkej Británii. Pri prepočtoch vychádzalo z toho, že vo všetkých týchto krajinách by sa z príjmu platila daň, a to tak, aby po jej zaplatení človeku ostala suma aspoň vo výške životného minima. Zachovať by krajiny mali podporu bývania a podporu v hmotnej núdzi, všetky ostatné sociálne dávky a daňové úľavy by sa však zrušili. OECD zistila, že okrem už spomínaného Fínska by sa zavedenie základného príjmu veľmi oplatilo Taliansku. To by po jeho zavedení ušetrilo v rozpočte približne 44 miliárd eur. Pomohlo by to aj ľuďom. "Ťažilo by to z toho až 80 percent ľudí s nízkym príjmom," píše agentúra Bloomberg. "Taliansko má veľmi zložitý sociálny systém. V dôsledku jeho zložitosti sa nedostávajú peniaze k skupinám, ktoré to potrebujú, ale často končia u bohatších vrstiev. Zavedením systému základného príjmu by sa tento problém mohol čiastočne odstrániť," objasňuje pozitívny výsledok analytik Finlordu Boris Tomčiak. Na druhej strane, Francúzsko by muselo zvýšiť dane o dva percentuálne body, aby nový systém uživilo. Zle dopadlo testovanie zavedenia základného príjmu vo Veľkej Británii. Aby nový systém vôbec fungoval, musela by sa daň podľa idnes.cz zvýšiť o 25 percentuálnych bodov. No aj tak by vzrástla miera chudoby, a to až o polovicu.

Slovensku by nepomohol

Obhajcovia základného príjmu tvrdia, že pomôže zlepšiť životnú úroveň chudobných a štátu sa vďaka nemu znížia výdavky. Ušetrí na ostatných dávkach a súčasne aj na platoch a administratíve tých, ktorí tieto dávky vyplácajú. Práve preto by sa zavedenie základného príjmu oplatilo najmä krajinám so zložitým systémom dávok. "Slovensko má skôr menej daňových úľav a väčšina sociálnej pomoci ide na dôchodky a dávky v hmotnej núdzi. Preto by u nás systém základného príjmu bez zvyšovania daní pravdepodobne nebol finančne udržateľný," hovorí šéf mimovládnej organizácie INEKO Peter Goliaš. Ako ďalej vysvetľuje Tomčiak, základný príjem bude fungovať najmä tam, kde chudobní dostávajú zo sociálneho systému relatívne málo v porovnaní s bohatými vrstvami. "Slovensko do tejto skupiny nepatrí. Sociálny systém je nastavený dosť rovnomerne. Zavedením základného príjmu by si chudobní výrazne nepolepšili," dodáva Tomčiak. Na Slovensku sa o zavedení nepodmieneného sociálneho príjmu nikdy na odbornej úrovni nediskutovalo. Či s ním aj naša vláda neplánuje experimentovať, ministerstvo financií do uzávierky nepovedalo. Z doterajších vyjadrení sa dá však predpokladať, že vláda tejto myšlienke nie je veľmi naklonená. Analytik mimovládnej organizácie INESS Radovan Ďurana pred časom upozornil, že pre Slovensko môže byť zaujímavé sledovať práve výsledky fínskeho experimentu. Krajina totiž rovnako ako my bojuje s vysokou nezamestnanosťou. Michaela Kušnírová

44 mld. eur by ušetrilo Taliansko zavedením garantovaného príjmu.

FOTO:

Slovenský sociálny systém je nastavený dosť rovnomerne, to znamená, že zavedenie základného príjmu by nebolo veľmi prínosné. A ani udržateľné.

Michaela Kušnirová
Sme, 27.5.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards