Viac regulácie = lepšie riadenie rizík?

Jon Danielsson z prestížnej London School of Economics prišiel v súvislosti so súčasnou
finančnou krízou so zaujímavým
článkom Blame the Models
, ktorý
má vyjsť aj v Journal of Financial
Stability
ohľadne modelov odhadujúcich možné rizikové scenáre – konkrétne
sa pozrel bližšie na tzv. Value at Risk model (VaR; ide o odhad maximálnej
možnej straty pri danej pravdepodobnosti za dané časové obdobie, napr. 1 deň.).
Danielsson ukázal, že rôzne spôsoby výpočtu VaR postrádajú robustnosť. Viac regulácie = lepšie riadenie rizík?

Inými
slovami aj pri modelovaní rizika bežnej akcie, nehovoriac o zložitých
produktoch s krátkou históriou, ktoré stoja za krízou, prichádzajú rôzne
spôsoby výpočtu VaR s často veľmi rozdielnymi výsledkami, pričom nie je možné
jednoznačne povedať, ktorý zo spôsobov je lepší.

Zaujímavá
je časť článku o regulácii vo finančnom odvetví. Danielsson upozorňuje na snahu
regulátorov generovať odhady rizík, len aby nejaké boli bez ohľadu na to, že
tieto čísla sú často len imaginárne bez reálneho významu, bez kontaktu s
realitou. Riziká, nedostatky modelov na odhad možných rizík nie sú regulátormi
plne vnímané a regulátori nestačia držať krok s vývojom na finančných trhoch,
čo môže podľa Danielssona viesť k nestabilite a ďalšej vlne regulácii v bankovníctve.

Autor ďalej
upozorňuje na fakt, že dnešná regulácia vedie k používaniu rovnakých metód
modelovania rizika finančnými inštitúciami, k ich harmonizácii, čo potvrdzuje
aj správa
MMF z roku 2007, pretože tieto modely sú významnou zložkou v konkurenčnom boji.
Ak totiž dve banky dostanú zo svojich modelov dva rôzne odhady rizika na
identické rizikové aktíva, potom banka s vyšším vypočítaným rizikom má
konkurenčnú nevýhodu (podľa pravidiel Basel II musí vzhľadom na rizikovosť
svojich aktív prispôsobiť svoje kapitálové vybavenie). Banky sú teda motivované
umelo znižovať odhady rizík a tak harmonizovať používanie modelov nehľadiac na
skutočné riziko. Podľa Danielssona hrozí vďaka štátnym zásahom tzv. „race to
the bottom“ v kvalite používaných modelov. Jedným z riešení je definovať
minimálne štandardy pre modelovanie rizík. Autor však upozorňuje, že štátne
inštitúcie nie sú v stave určovať rozdielne minimálne štandardy pre rozdielne
regulované inštitúcie. Úloha štátu sa tak vo finančnom systéme krajiny stáva
nadmerne veľkou, pretože regulátor sa tak povediac stáva risk manažérom
poslednej inštancie – štát sa stáva zodpovedným za kvalitu používaných modelov,
a tak do veľkej miery aj za problémy, ktoré vzniknú a v dnešnej kríze vznikli
kvôli používaniu nevhodných modelov.

Hlasy po
ešte väčšej regulácii v snahe zabrániť ďalšej podobnej kríze treba preto vnímať
s chladnou hlavou a zdravou dávkou skepticizmu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards