Odpor proti dlhom rastie. Európa sa v nich topí (SME)

Grécko zatiaľ nie je reálnym rizikom pre euro. Je
skôr lakmusovým papierikom, ktorý ukáže, ako sa budú riešiť problémy ďalších
krajín eurozóny, ktoré sa môžu v blízkej budúcnosti dostať do problémov
(Španiesko, Írsko). Ak eurozóna preberie na seba záväzky Grécka a ďalších
problémových krajín, neprospeje to vyhliadkam na fiškálnu zodpovednosť v
eurozóne čo v dlhodobom horizonte ohrozí stabilitu menovej únie a znehodnoteniu
eura, povedal pre SME dňa 28.1. 2010 Juraj Karpiš z INESS.

Odpor proti dlhom rastie. Európa sa v nich topí (SME)

Grécke problémy
poriadne vystrašili Európu. Čoraz častejšie sa hovorí: kríza–nekríza, dlhy
štátov nemôžu rásť ako doteraz.

BRATISLAVA. Len pár dní potom, čo na verejnosť prenikol
tajný dokument Európskej komisie, podľa ktorého grécke rozpočtové problémy
ohrozujú euro aj celú eurozónu, prišla s varovaním aj Európska centrálna banka.

Jej hlavný ekonóm Jürgen Stark povedal, že hrozný stav
verejných financií v niektorých členských štátoch môže spustiť ďalšiu vlnu
znižovania ratingov. To v praxi znamená drahšie peniaze pre vlády aj ľudí a
prehĺbenie životnej úrovne.

„Sme vážne znepokojení z odhadov veľkého nárastu
rozpočtových deficitov a zadlženosti v krajinách eurozóny," povedal Stark.
To len dopĺňa obavy eurokomisie z tajného dokumentu, že „kombinácia klesajúcej
konkurencieschopnosti a hromadenia štátnych dlhov je v tejto súvislosti
znepokojujúca".

Rozpad či absurdita

Americký ekonóm a profesor na Newyorskej univerzite Nouriel
Roubini nezostal len pri varovaní. Na Svetovom ekonomickom fóre v švajčiarskom
Davose sa včera blysol predpoveďou o konci eurozóny.

„Nehovorím, že sa to stane tento či budúci rok, ale je tu
reálna hrozba rozpadu menovej únie," citovala agentúra Bloomberg profesora,
podľa ktorého je toto „riziko stále väčšie".

Euro podľa neho neohrozuje Grécko, ale Španielsko. Jeho
verejný dlh k HDP síce nie je taký, ako v Grécku a ani nefalšuje rozpočtové
štatistiky, ale má  oveľa väčšiu ekonomiku a jeho prípadný bankrot by
eurozónou vážne zamával.

„Ak by zbankrotovalo Grécko, bol by to pre eurozónu problém,
keby sa to však stalo Španielsku, bola by to pohroma," povedal profesor.

Dosah Roubiniho slov musel včera hasiť šéf Európskej
centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Predstavu rozpadu eurozóny označil za
„absurdnú."

Špekulácie, varovania či tajné dokumenty v súvislosti s
eurozónou sa začali objavovať najmä potom, ako sa ukázalo, že Gréci nezvládajú
svoj rozpočet a pre vysoký rozpočtový deficit im hrozí bankrot. K tomu sa pri
pridali aj informácie o problémoch s dlhom v Španielsku, Francúzsku, Taliansku
a Portugalsku.

Na dlh cez ústavu

Slovensko je podľa
ekonóma inštitútu INESS Juraja Karpiša zatiaľ nateraz ohrozenia: „Grécko zatiaľ
nie je reálnym rizikom pre Slovensko a ani pre euro."

Aj preto, že verejný dlh je u nás niekoľkonásobne nižší. Kým
u nás to je na obyvateľa niečo cez 4000 eur, v Grécku až šesťnásobne viac. Aj
preto musia Gréci zvyšovať dane, znižovať sociálne dávky, prepúšťať v štátnej
správe a krátiť dotácie poľnohospodárom.

Úroky z dlhu im ročne požierajú stovky miliónov eur. Grécka
vláda má navyše veľký problém nájsť banky, ktoré by jej požičali peniaze na
krytie potrebných výdavkov.

Do situácie, v akej je Grécko, by sa však Slovensko mohlo
dostať za niekoľko rokov, ak by verejný dlh rástol tak ako vlani a tento rok.
Ešte v roku 2008 sme mali dlh necelých 19 miliárd eur, ale v roku 2012 by to
malo byť už takmer 35 miliárd.

„Kumulovanie fiškálnych problémov môže v budúcnosti viesť k
tlaku na prepúšťanie vo verejnej správe, na zníženie platov alebo dôchodkov a
hrozilo by a zvýšenie daní," varuje ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Tomu by chcelo predísť ministerstvo financií. V Programe
stability, ktorý sa chystá poslať do Bruselu, minister financií Ján Počiatek
navrhol zaviesť do rozpočtu výdavkové stropy a stanoviť hornú hranicu pre
verejný dlh nižšie ako je povolený 60-percentný strop z HDP v únii.

U nás by to malo byť výrazne menej, hovorí sa o 50
percentách. Zmenu chce Počiatek „zabetónovať" ústavným zákonom. V
súčasnosti je u nás dlh 40 percent z HDP.

SME,
28. 1. 2010 | Ľuboš Jančík

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards