Diaľnice sa majú platiť aj z dôchodkových peňazí (Pravda)

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre Pravdu dňa
29.6. 2010, vláda by nemala rozhodovať o tom, kam budú úspory sporiteľov  investované. Sporitelia by mali mať právo
rozhodnúť sa či chcú, resp. v akej miere, by mali byť ich ich úspory
investované v štátnych cenných papieroch, nakoľko príklad Grécka ukázuje, štát
nemôže byť považovaný za bezrizikového vlastníka.

Diaľnice sa majú platiť aj z dôchodkových peňazí (Pravda)

Otázku, ako rýchlo a z čoho financovať stavanie diaľnic a
rýchlostných ciest, bude musieť nový minister dopravy pravicovej vlády vyriešiť
čo najskôr.

Budúca vládna štvorka rezort pridelila KDH. Tento rok by
malo ísť na budovanie diaľnic takmer 550 miliónov a na budúci rok až 660
miliónov eur. Už v roku 2012 by sa však suma mala zdvojnásobiť. Zatiaľ nie je
určené, z akých zdrojov sa táto suma poskladá. Nová vláda navyše môže ročné
plány pozmeniť.

Len na dostavanie diaľnice D1 zo Žiliny do Košíc je
potrebných zhruba 4,5 miliardy eur. V eurofondoch je pre diaľnice len necelá
tretina tejto sumy. A stavať by sa mali aj ďalšie ťahy. Preto bude musieť vláda
získať peniaze aj inde, alebo pokračovať vo využívaní súkromno–verejných
partnerstiev označovaných ako PPP.

Budúce vládne strany už pripustili, že na diaľnice použijú
peniaze v druhom dôchodkovom pilieri. "Približne 20 až 25 percent peňazí z
druhého piliera by mohlo ísť na výstavbu diaľnic," vysvetlil Ivan Švejna
zo strany Most–Híd. V súčasnosti spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti
3,26 miliardy eur. Podľa Švejnu sa na výstavbu ciest aj v zahraničí využívajú
peniaze ľudí určené na dôchodky. "Napríklad v Čile sa z peňazí v druhom
pilieri vystavala takmer celá cestná infraštruktúra. Peniaze na dôchodky sú
uložené na dlhé obdobie, treba ich preto vkladať do dlhodobých
investícií," dodal Švejna.

Šesť správcovských spoločností by tak nakúpilo dlhopisy od
štátu a peniaze z nich by sa použili na výstavbu diaľnic. "Môžu sa vydať
špeciálne dlhopisy alebo cenné papiere garantované vládou. Technika bude
závisieť od dohody s DSS– kami," zhodnotil Švejna. Správcovské spoločností
sú zatiaľ opatrné. "Musíme počkať na predstavy vlády a najmä podmienky. Je
predčasné sa k tomu teraz vyjadrovať," zhodnotil Jozef Paška z DSS Alianz.

Vydávanie nových dlhopisov by však zvyšovalo už aj tak
výrazné zadlženie štátu. "Keď sa však diaľnice stavajú cez PPP projekty,
do dlhu sa nezapočítavajú. To však neznamená, že ich nebudeme musieť
splatiť," doplnil Švejna.

Odborníci pritom pri takejto možnosti financovania výstavby
diaľnic upozorňujú na možné riziká. "Príklad
Grécka totiž ukazuje, že štát nie je bezrizikový vlastník," povedal
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS.

Budúci minister sa bude musieť zároveň rozhodnúť, či zruší,
alebo ponechá dva projekty na súkromné diaľnice cez PPP projekty v dĺžke 105
kilometrov. Vládna štvorka zatiaľ hovorí len o prehodnotení projektov. Podľa
analytikov sú totiž predražené o pol miliardy až miliardu eur. "Je
potrebné pozrieť analýzy a zistiť, či je takáto výstavba pre štát výhodná alebo
nie, prípadne by sa mala vyhlásiť nová súťaž," dodal Peter Goliáš z
Inštitútu pre ekonomické otázky INEKO. Ak by sa totiž PPP projekty uzatvorili,
ako boli predošlou vládou Roberta Fica naplánované, štát by za 30 rokov
zaplatil približne 17 miliárd eur.

Vláda pritom za štyri roky dokončila spolu 135 km diaľnic,
čo je v priemere 26 km za rok. Budúca vláda ešte nespresnila tempo, akým dokáže
diaľnice stavať. Pred voľbami koaličná SaS uvádzala, že prijateľné je tempo 60
km nových diaľnic ročne. To je viac ako dvojnásobné tempo stavania oproti
súčasnosti.

Ciele novej vlády pri výstavbe diaľnic

  • prehodnotiť
    ďalšiu výstavbu diaľnic formou PPP projektov s ohľadom na skúsenosti z už
    zrealizovaných projektov
  • presmerovanie
    EÚ prostriedkov určených na podporu súkromných firiem do budovania
    infraštruktúry
  • umožniť
    využitie peňazí v druhom dôchodkovom pilieri na výstavbu diaľnic
  • prioritne
    sa budú riešiť najkritickejšie úseky ciest

ZDROJ: PROGRAMOVÉ TÉZY KOALÍCIE SDKÚ, SAS, KDH A MOST–HÍD

Vladimíra Kucejová

Pravda
| 29. júna 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards