Bohatá Bratislava uniká regiónom (Hospodárske noviny)

Podľa Richarda Ďuranu z INESS by mala vláda
regiónom pomôcť lepším podnikateľským prostredím. Ako príklad prekážky uviedol
minimálnu mzdu, ktorá podľa neho nemá ekonomické opodstatnenie. Keby na to však
nebolo dosť politickej odvahy, mala by sa aspoň prispôsobiť výkonnosti
regiónov, dodal.

Bohatá Bratislava uniká regiónom (Hospodárske noviny)

Obyvatelia bratislavskej župy sa v bohatstve opäť vzdialili
ostatným Slovákom. Stredne zarábajúci tu vlani mesačne utŕžili priemerne 609
eur, čo je o 52 eur viac ako rok predtým. Inde na Slovensku rástli príjmy pomalšie,
najmä pre nezamestnanosť. "Normálne to nie je. Celá Európska únia je
postavená na solidarite. Systém by mal slúžiť na to, aby zaostalejšie regióny
dobiehali tie bohatšie, a nie, aby sa vzďaľovali,“ hovorí bývalý minister
výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov.

Prečo bohatá Bratislava

Ekonóm UniCredit Bank Dávid Dereník výsledky pripisuje tomu,
že kríza na Bratislavu udrela menej ako na ostatné kraje, ktoré "trpeli aj
odchodom viacerých firiem orientovaných na pásovú výrobu“. A to aj preto, lebo
hlavné mesto tlačia dopredu firmy orientované na IT technológie či poradenstvo.
"Tieto práce si vyžadujú vyššiu kvalifikáciu, preto sú aj lepšie ohodnotené,“
hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Exminister Štefanov vidí hlavný dôvod v ekonomickej sile
hlavného mesta. Koncentrácia priemyslu či bankovníctva podľa neho dávajú
metropole Slovenska lepšiu východiskovú pozíciu. Tú neohrozí ani skutočnosť, že
Bratislava na rozdiel od ostatných krajov nemá nárok na európske fondy, keďže
má vyššiu životnú úroveň. "Ak by regióny nezískavali zdroje z eurofondov,
rozdiel by bol ešte väčší,“ hovorí Štefanov.

Aj napriek eurofondom
Súhlasí s ním tiež hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika
Fitzeková. Na východ prúdia eurofondy napríklad na rekonštrukcie škôl či
výstavbu kanalizácií. "Uvedomujeme si, že sme najzaostalejší a ekonomicky
najslabší región, preto absolútnou prioritou pre nás je maximálne využívanie
štrukturálnych fondov a iných grantových programov,“ hovorí.

Prešovčania si k vyššej zamestnanosti pomohli aj úverom či
projektom verejnosúkromného partnerstva, cez ktorý získali peniaze na opravy
ciest. "Tieto zdroje musia nejakým spôsobom ovplyvniť ekonomiku v
regióne,“ hovorí Fitzeková. V najchudobnejšom regióne mohli vlani ľudia mesačne
minúť 434 eur, čo je o necelých 30 viac ako v roku 2008.

Krajom pomôže tiež oživenie ekonomickej aktivity, ktoré sa
podľa Petra Zemana z Ústredia práce premietlo už aj do poklesu nezamestnanosti.
Valachyová zo Slovenskej sporiteľne však očakáva, že hlavné mesto bude i
naďalej napredovať rýchlejšie.

Problém minimálna mzda

Podľa liberálneho
inštitútu INESS by mala vláda regiónom pomôcť lepším podnikateľským prostredím.
Ako príklad prekážky uvádza minimálnu mzdu. Napríklad v Bardejove, hovorí
Ďurana, je na úrovni 70 percent priemerného platu, čo je veľa. "Sme za to,
aby sa minimálna mzda zrušila, ale keby na to nebolo dosť politickej odvahy,
mala by sa aspoň prispôsobiť výkonnosti regiónov,“ hovorí riaditeľ inštitútu
Richard Ďurana.

Ján Kováč

Hospodárske
noviny, 2.7. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards