Za ťažkú situáciu si môžu samosprávy sčasti aj samé (Aktuálne.sk)

Ako povedal pre Aktuálne.sk dňa 8.7. 2010 na margo
zlej finančnej situácie samospráv Radovan Ďurana z INESS, problémom obcí je to,
že nie sú schopné plánovať rozpočtové prebytky. Rozpočty obcí pritom aj napriek
kríze v minulom a tomto roku mierne vzrástli.

Za ťažkú situáciu si môžu samosprávy sčasti aj samé (Aktuálne.sk)

Bratislava - Nielen výpadok dane z príjmov môže za
súčasnú situáciu samospráv. Sčasti si za ňu môžu samé, hovoria analytici.

Kríza, ktorá so sebou priniesla i vyššiu nezamestnanosť, sa
podpísala pod výpadok daní z príjmov samospráv. Zlá ekonomická situácia však
nemôže za všetko, ruku k dielu pridali aj samotné samosprávy. A to
nezodpovedným hospodárením.

Horšie sú na tom malé obce

Najviac na výpadky daní doplácajú predovšetkým malé mestá a
obce. Na Slovensku je 2928 obcí.

"Približne dvetisíc z nich je do tisíc obyvateľov a
väčšinou tieto samosprávy majú asi 70 - 80 percent príjmov napojených na výnos
z dane fyzických osôb, preto sú v takej katastrofálnej situácii najmä
menší," vysvetľuje riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka a odborník na verejné
financie Matúš Pošvanc.

Veľké mestá, ktorých sa rast nezamestnanosti až tak
nedotkol, však majú vlastné problémy.

"Veľké mestá
napríklad obsluhujú okrem vlastných obyvateľov aj množstvo migrujúcich
pracovníkov, ktorí za poskytované služby neplatia, respektíve mesto nezískava
na nich prostriedky, lebo majú trvalý pobyt inde," hovorí analytik
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.

Nezodpovedné hospodárenie

To, čo však majú malí spoločné s veľkými, je nezodpovedné
hospodárenie. Obce totiž aj napriek kríze počítali, že do rozpočtu im pritečie
viac peňazí, tak ako tomu bolo v predkrízových časoch. Ministerstvo financií
ich pritom upozorňovalo, že výpadok daní bude väčší.

Problémom obcí je
podľa Ďuranu to, že nie sú schopné plánovať rozpočtové prebytky. Rozpočty obcí
pritom aj napriek kríze v minulom a tomto roku mierne vzrástli.

Viaceré mestá sa navyše namiesto šetrenia v čase krízy
púšťali do projektov. "Mnohé samosprávy si brali kopec úverov na rôzne
rozvojové projekty, ktoré boli naviazané na výnos dane fyzických osôb, aj preto
sú samosprávy v problémoch," povedal Pošvanc.

Ako to riešiť

Podľa analytikov by sa malo pokračovať v komunálnej
reforme, bez nej sa problém samospráv nevyrieši. Podľa Ďuranu by sa mohli spájať činnosti obcí do mikroregionálnych
obslužných centier.
Podobný názor má Pošvanc.

"Zlúčiť to obrovské množstvo obcí do nejakých municipálnych
celkov - jedna obec bude stredisková a bude spravovať financie pre ostatné
obce, tým pádom takto nastavený systém pomôže menším obciam lepšie čeliť
takýmto situáciám," vysvetlil riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka.

Nová vláda bude kompenzovať

Vláda Roberta Fica naliala do finančne vyschnutých pokladní
samospráv stovky milióny eur. Je možné, že pokračovať v tom bude aj budúci
minister financií Ivan Mikloš. Ten už vyhlásil, že bude s predstaviteľmi
samospráv rokovať o kompenzácií výpadkov.

"Celkom určite budeme uvažovať nad nejakou
kompenzáciou," povedal podľa agentúry SITA Mikloš s tým, že v súčasnosti
by nerád hovoril o konkrétnej výške finančnej pomoci.

O konkrétnej výške však rozpráva Združenie miest a obcí
Slovenska. Mestá a obce žiadajú od štátu 141 miliónov eur na dorovnanie
výpadkov.

"Veríme, že nájdeme podporu. Pán Mikloš a aj budúca
premiérka už v minulosti deklarovali, že samosprávam finančne pomôžu. Ak by sme
neboli úspešní, časť obcí bude mať problém a môže sa stať, že pôjde do nútenej
správy," povedal podľa agentúry TASR predseda združenia Michal Sýkora.

Mikloš vyhlásil, že mestá nemôžu počítať s kompenzáciou
celého výpadku na daniach.

Počiatek: Rozdávať je z čoho

Odchádzajúci minister financií Ján Počiatek hovorí, že
rozdávať bude z čoho. Rezort financií podľa neho necháva novému kabinetu
300-miliónovú rezervu.

"Vôbec nenechávame budúcej vláde prázdnu kasu. Na jeden
konkrétny účet kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorý presne pomenujem,
som zhromaždil 300 miliónov eur. Pozbieral som všetky rezervy, ktoré sme
mali," povedal podľa SITA Počiatek.

Mikloš na Počiatkove slová reagoval, že nevie o žiadnej
rezerve, len o obrovskej sekere vo verejných financiách. Deficit rozpočtu by
mal podľa analytikov tento rok prekročiť sedem percent. V minulom krízovom roku
bola diera v rozpočte 6,8-percentná.

Aktuálne.sk,
8.7. 2010 Stanislava Luppová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards