Bude minimálny dôchodok spravodlivý? (Pravda)

Radovan Ďurana z INESS si myslí, že
ministerstvo návrhom minimálneho dôchodku sleduje najmä odstránenie zbytočnej
byrokracie. Ako však uviedol pre Pravdu dňa 20.8. 2010, paradoxne v niektorých
prípadoch môže dôjsť práve k opaku – potlačeniu vynútenej solidarity.

Bude minimálny dôchodok spravodlivý? (Pravda)

Ministerstvo práce plánuje zmeniť dôchodkový systém tak, aby
mal každý zaručenú minimálnu penziu a dôchodcovia nemuseli žiadať o dodatočné
dávky a príspevky. Navyše sa tým podľa ministerstva podporí princíp
solidárnosti v prvom pilieri.

Ak by bola výška minimálnej penzie stanovená na približne
225 eur (najčastejšie sa totiž spomína suma 220 alebo 230 eur), polepšilo by si
vyše 150–tisíc dôchodcov.

Ekonómovia a analytici pojem minimálny dôchodok neodmietajú,
vravia však, že záleží na tom, akým spôsobom sa bude nárok naň posudzovať.
"Ak dorovnáme dôchodky, niektorí dôchodcovia dostanú viac, ako by im prináležalo,"
myslí si Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave. "Systém by
tak stratil adresnosť. V zahraničí je tiež veľa dôchodcov, ktorí majú nízke
dôchodky a keď sa im pridáva, veľmi striktne sa posudzujú ich majetkové pomery.
Paušalizovanie môže znamenať aj to, že niekoho to môže motivovať k trvale
nízkym príjmom s tým, že aj tak dostane minimálny dôchodok."

Podľa Pavelku nie je spravodlivé, aby sa človek, ktorý nikdy
nepracoval, dostal na úroveň toho, kto celý život pracoval, ale mal nízky príjem.
"Na druhej strane sa tým zjednoduší administratíva, a to je zrejme jeden z
dôvodov, prečo sa o tejto možnosti uvažuje. Je však otázne, či je tento spôsob
správny."

Aj analytik INESS
Radovan Ďurana si myslí, že ministerstvo týmto návrhom sleduje najmä
odstránenie zbytočnej byrokracie. "Paradoxne však v niektorých prípadoch
môže dôjsť práve k opaku – potlačeniu vynútenej solidarity. Dávky v hmotnej
núdzi sú jediná dávka, pri ktorej sa posudzuje príjem a čiastočne majetok
žiadateľa. Môžu preto existovať prípady, hoci ich nebude mnoho a týka sa to
hlavne žien, ktoré nepracovali alebo pracovali krátko, ktorým môže vzrásť
dôchodok z titulu zavedenia minimálneho dôchodku, pričom z pohľadu solidarity
by nárok na doplatok mať nemali," myslí si. Stalo by sa tak napríklad
vtedy, ak ich žijúci manžel mal vysoký príjem a poberá aj vysoký dôchodok,
prípadne má tento pár príjem z prenájmu nehnuteľnosti.

Ľuboš Pavelka tvrdí, že by sa v pripravovanej daňovej a
odvodovej reforme malo myslieť aj na odvody zo starobných dôchodkov. "Z 27
krajín EÚ sa v 24 platia z vysokých dôchodkov odvody do zdravotnej poisťovne.
Je to pre obrovskú migráciu pracovnej sily vo svete."

Keď niekto celý život pracoval napríklad v Spojených štátoch
amerických a ako dôchodca sa rozhodne vrátiť na Slovensko, využíva len benefi
ty. "Nikdy neprispel napríklad do zdravotného systému a zrazu tu bude mať
nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď sa však z USA vráti dôchodca do
Rakúska, musí platiť zdravotné odvody z dôchodku, ktorý mu plynie zo Spojených
štátov." Podľa neho pritom nejde o to, aby sa niekomu ubralo, ale len o
spravodlivosť.

Bude systém solidárnejší?

Solidarita sa nedá presne defi novať a už vôbec nie merať.
"V prípade štátnych priebežných dôchodkových systémov by sme mali vždy
hovoriť o vynútenej solidarite, aby nedochádzalo k zámene pojmov, pretože
dôležitou charakteristikou solidarity je práve dobrovoľnosť," tvrdí
Ďurana. Odvody však nikto neplatí dobrovoľne.

V praxi môžeme v súvislosti s vynútenou solidaritou hovoriť
v dvoch oblastiach. "V prvej, že pracujúci s vyššími príjmami platia
vyššie odvody. V druhej, že vzorec na výpočet výšky dôchodku priznáva relatívne
vyššie náhrady dôchodcom, čo mali predtým nižšie príjmy, a nižšie náhrady
dôchodcom, ktorí mali predtým vyššie príjmy," hovorí.

Čo sa týka prvej oblasti, miera solidarity je obmedzená
vymeriavacími základmi. "Na Slovensku to je štvornásobok priemernej mzdy,
v niektorých krajinách je to viac, inde menej. V druhej oblasti sa Slovensko
vymyká, patrí medzi niekoľko krajín, kde priznaný dôchodok v závislosti od
predchádzajúceho príjmu dokonca rastie," dodáva.

Solidarita sa v tomto smere začína až u zamestnancov, ktorí
pred priznaním dôchodku mali príjem vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, čo
sa týka len približne jedného až dvoch percent zamestnancov. "V porovnaní
so zahraničím je náš dôchodkový systém v tejto oblasti slabo solidárny,"
dodal Ďurana.

Zavedenie minimálneho dôchodku je prvkom stability podľa
Petra Goliaša z Ineka. Významné oslabenie zásluhovosti v prvom pilieri by však
podľa neho v dnešnom systéme bolo chybou, pretože by znížilo motiváciu ľudí
platiť odvody.

Ako sa bude valorizovať

Diskutuje sa aj o možnosti valorizovať dôchodky pevnou
sumou, nie percentuálne. "Švajčiarsky model, ktorý funguje dnes, spôsobuje
čoraz väčší problém udržateľnosti rozpočtu Sociálnej poisťovne. Na druhej
strane iba paušálnou sumou sa nevalorizuje ani v zahraničí," vraví
Pavelka.

Robí sa to tak, že sa stanoví percento a nad určitú sumu
dôchodku je výška absolútne určená. "Veľké dôchodky tak akoby ,zinfl
ačnievalí, ich reálna hodnota v istom časovom horizonte klesá, ale to systému
neprekáža. Taká valorizácia by bola spravodlivejšia," konštatuje Ľuboš
Pavelka.

Podľa Goliaša pri valorizácii pevnou sumou hrozí, že sa jej
miera stane predmetom politického dohadovania pri každoročnom schvaľovaní
štátneho rozpočtu. "Valorizácia by mala byť automatická tak, aby
zohľadňovala vývoj ekonomiky a možnosti Sociálnej poisťovne. Tomu by
zodpovedala napríklad valorizácia podľa inflácie," vraví Goliaš.

Dorota Hudecová

Pravda,
20.8. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards