Firmy chcú najmä ľahšie prepúšťať (Hospodárske noviny)

Podľa Richarda
Ďuranu z INESS ťažko hodnotiť opatrenia v zákonníku na stupnici. Všetky
majú podľa neho negatívne dopady na pracovný trh a tvorbu pracovných miest.
Zákon je písaný ťažkou rukou z minulého storočia.

Firmy chcú najmä ľahšie prepúšťať (Hospodárske noviny)

Prieskum HN. Zamestnávatlia
chcú zmeniť súčasný Zákonník práce. Žiadajú lacnejšie, rýchlejšie a
jednoduchšie prepúšťanie, či voľnejšie určovanie nadčasov. 

Pracovať po výpovedi ešte dva mesiace, poberať mzdu a potom ešte na konci
dostať odstupné. Vylúčené. Tvrdia firmy. Podľa prieskumu HN je práve súbeh
výpovednej lehoty a odstupného najhoršie opatrenie v súčasnom Zákonníku práce.
Takmer 70 percent zúčastnených podnikov označilo toto opatrenie z pomedzi
ďalších piatich v súčasnosti najviac spomínaných nástrojov najhoršou známkou.
Dôvod je jasný. "Znamená to pre zamestnávateľa zvýšené náklady v čase, keď
zamestnanec už nie je motivovaný podávať požadovaný pracovný výkon ,“
vysvetľuje šéf odboru ľudských zdrojov v Tatra Banke Dušan Antoš. Vhodnejšie by
podľa neho, ako aj väčšiny firiem bolo, aby pripravovaná veľká reforma
pracovného práva tieto nástroje oddelila. 

Na dobu určitú aj viackrát 
Najviac
chcenej zmeny sa zamestnávatelia s najväčšou pravdepodobnosťou dočkajú.
Minister práce Jozef  Mihál (SaS) sa totiž vyjadril, že to bude jedno z
prvých opatrení, ktoré prejde úpravou. "Zrušenie súbehu výpovednej doby a
odstupného máme aj v programovom vyhlásení vlády,“ povedal minulý týždeň
minister.

Negatívne však boli hodnotené aj iné opatrenia, ktoré sú dnes súčasťou
pracovného práva. Firmám sa nepáči súčasné obmedzenie zamestnávať ľudí na dobu
určitú. Dnes môžu zamestnanca zamestnať na dobu určitú najviac na dva roky,
pričom v rámci tohto obdobia môžu s ním túto zmluvu  opätovne
predĺžiť dvakrát. "Súčasné nastavenie obmedzuje zamestnanca aj
zamestnávateľa. Pri časovo obmedzených aktivitách, ako sú napríklad rôzne
špecializované projekty, znemožňuje zamestnávateľovi tieto zmluvy v
opodstatnených prípadoch predlžovať. A teda pokrývať tými istými zamestnancami,
pričom ide zvyčajne o ľudí, od ktorých sa vyžaduje špecifické know-how,“ konštatuje
riaditeľka úseku ľudských zdrojov spoločnosti Orange Andrea Kopná. Podľa nej
tak je tak firma často nútená uzatvárať rôzne formy dohôd mimo pracovného
pomeru, ktoré sú nevýhodné aj pre samotného zamestnanca. 

Všetky sú zlé 
Do tretice za najhoršie považujú firmy nastavenie nadčasov. Dnes sa dá
navyše odpracovať maximálne 150 hodín za rok. V ojedinelých prípadoch 250
hodín. Podľa zamestnávateľov by to malo byť na základe dohody, a nie príkazom.
"Pracovník by mal mať možnosť sám sa rozhodnúť, koľko odpracuje nadčas. Po
dohode so zamestnávateľom, samozrejme, nie tak, aby sme mu to
nariaďovali. Priestor  na dohodu by mal byť väčší,“ reagoval
viceprezident spoločnosti Old Herold Rastislav Machunka.

Či veľká novela zákonníka, o ktorej začali v týchto dňoch  diskutovať
sociálni partneri, zmení aj ďalšie kritizované opatrenia, je ešte predčasné
hovoriť. Rezort práce totiž svoje predstavy jasne nekonkretizoval.

Podľa šéfa Inštitútu
sociálnych a ekonomických analýz INESS Richarda Ďuranu ťažko hodnotiť opatrenia
v zákonníku na stupnici. "Všetky majú negatívne dopady na pracovný trh a
tvorbu pracovných miest. Zákon je písaný ťažkou rukou z minulého storočia.“
Firmy okrem
spomínaných opatrení hodnotili súčasnú definíciu závislej práce, trojmesačnú
skúšobnú lehotu a dvojmesačnú výpovednú lehotu.

Filip Obradovič

Hospodárske
noviny, 2.11. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards