Grécka kríza bola a aj bude (Last Minute)

Juraj Karpiš z INESS v rozhovore pre časopis 1. súkromého gymnázia
v Bratislave Last Minute rozprával dňa 1.10.2010 o podstate problémov
gréckych verejných financií.

Grécka kríza bola a aj bude (Last Minute)

Momentálny
úpadok gréckej ekonomiky nás zavial na príjemné posedenie s Jurajom Karpišom.

Teraz by sme vám
chceli priblížiť problematiku Grécka z pohľadu uznávaného odborníka Juraja
Karpiša, ktorý pôsobí vo firme INESS (Institute of economic and social
studies), avšak často sa vyjadruje pre televíziu TA3.

Prečo má Grécko tak neprimeraný štátny dlh?

Hlavným
problémom Grécka je to, že ich ekonomika nerastie, ale klesá. To je spôsobené
tým, že majú vysoké mzdy, veľké náklady na dôchodky, štrajkujú a majú zbytočne
veľa štátnych zamestnancov, ktorí zarábajú neprimerane veľké množstvo peňazí.
Často sa stáva, že štátni zamestnanci majú lepšie podmienky ako súkromníci, a
preto je po týchto miestach veľký dopyt.

Ako to bolo s pôžičkou Grécku na pokrytie štátneho
dlhu a kto im vlastne požičal?

Grécko dlhodobo
nafukovalo hodnotu HDP, čím sa štátny dlh zdal opticky oveľa nižší ako v
skutočnosti bol. Týmto stratilo v očiach veriteľov (tí, ktorí požičiavajú)
dôveru, a tak im nemal kto požičať peniaze. Na ich šťastie, je Grécko členom
Európskej menovej únie, ktorá im zorganizovala spolu s Medzinárodným menovým
fondom pomoc a požičali im 110 mld. eur na 3 roky.

Ako by sa dal znížiť štátny dlh, či už Grécka, alebo
inej krajiny?

Dlh sa dá znížiť
dvoma spôsobmi: Prvý spôsob je, že daná krajina spláca viac ako si za ten rok
požičia, avšak tento spôsob splácania je len zriedkavý. Druhý spôsob je taký,
že ekonomika danej krajiny rastie rýchlejšie ako rastie dlh danej krajiny. A
tomuto sa hovorí, že daná ekonomika z dlhu vyrastie.

Aké sú vaše predpoklady na vývoj situácie v Grécku?

Tým, že Európsky
menový fond spolu s Medzinárodným menovým fondom požičali Grécku 110 mld. eur,
si myslím, že iba posunuli problém o 3 roky ďalej, kde sa predpokladá, že štátny
dlh Grécka už nebude 120% ale 150% a Grécko bude ešte menej schopné splácať
svoje podlžnosti ako teraz. Predpokladá sa, že budú opäť stáť pred neriadeným
bankrotom.

Ako by sa podľa vás mohlo Grécko dostať z tejto
nepriaznivej situácie?

Jedno z riešení
by bolo, keby Gréci opäť zaviedli ich bývalú menu a práve vďaka tomu by si
mohli natlačiť nové peniaze, čím by sa extrémne zvýšila inflácia v krajine a
Grécko by si postupne naplnilo štátnu pokladnicu. Druhým riešením je, že Grécko
zvýši svoje DPH. Avšak podľa mňa by mala táto krajina urobiť práve opačný ťah,
a to znížiť DPH, aby prilákali zahraničných investorov a vybrali by tak de
facto viacej peňazí ako zvýšením daní. Ak by sa to nepodarilo a Grécko by
zbankrotovalo, štátom, ktoré požičali Grécku financie, by sa peniaze už nikdy
nevrátili.

Aká je podľa vás momentálna situácia Slovenska v
porovnaní s Gréckom?

Slovensko je
zatiaľ relatívne ďaleko od toho, kde sa práve nachádza Grécko. Ak však budeme
naďalej vyrábať také deficity, ako sme robili tento rok (štátny deficit
dosiahol hodnotu takmer 8%), tak by sme sa, podľa mojich odhadov, do podobnej
situácie mohli dostať za 5 až 10 rokov.

Mohlo by Slovensko mať prípadný problém s požičaním
peňazí?

Pozrite sa, pri
požičiavaní peňazí nejde len o veľkosť štátneho dlhu, ale aj o veľkosť
ekonomiky danej krajiny. To znamená, že keby Slovensko malo dlh vo veľkosti
100% z HDP, malo by väčšie problémy si požičať peniaze ako Nemecko, ktoré by
malo tiež 100% dlh, ale oveľa silnejšiu ekonomiku ako Slovensko. Vo všeobecnosti
platí, že čím je ekonomika danej krajiny silnejšia, tým je nižšie riziko pre
veriteľov, že sa im peniaze nevrátia.

Čo si myslíte o tom, že Slovensko Grécku nepožičalo
peniaze?

Podľa môjho
názoru to bolo racionálne, že sme Grécku nepožičali peniaze. Je pravdepodobné,
že Grécko nebude schopné splácať požičané peniaze, a tým pádom by sme o časť
požičaných peňazí prišli. Zároveň Grécko je bohatšia krajina ako Slovensko,
čiže v tomto prípade je ťažké hovoriť o princípe solidarity.

Z ekonomického hľadiska to teda bolo správne
rozhodnutie. Aký to však môže mať politický dosah?

Pôžička pre
Grécko je dobrovoľná, o čom hovorí aj Lisabonská zmluva, teda Slovensku
nehrozia žiadne formálne sankcie. Zazneli ale aj neformálne hlasy, že sa môžeme
dostať do horšej pozície vo vyjednávaní v rámci EÚ. Nedá sa to vylúčiť, ale ja
osobne neočakávam zhoršenie politického postavenia.

Časopis
1. súkromého gymnázia v Bratislave Last minute, 1.10.2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards