Záchranou Írska sa problém iba presunul inam (Hospodárske noviny)

Ako pre Hospodárske noviny povedal dňa 25.11. 2010
Juraj Karpiš z INESS, podľa neho je nutné opustiť koncept požičiavania
prostriedkov z eurovalu a začať riadené bankroty štátov a bánk, ktoré nie
sú kľúčové pre fungovanie európskeho bankového systému.

Záchranou Írska sa problém iba presunul inam (Hospodárske noviny)

Na svete nie je veľa
bánk, ktoré by dokázali zvládnuť tlak vlastných klientov. A rovnako nie je na
svete veľa štátov, ktoré dokážu odolať tlaku investorov. To je aj prípad Írska,
kde relatívne zdravú ekonomiku položil na kolená jeden obrovský problém a
sústredený tlak finančných trhov. A keďže je iba otázkou času, kedy sa panika a
vysoké prirážky prenesú aj do ďalších krajín, najväčším problémom je dnes
skutočnosť, že štáty, ktoré sú v tejto hre ďalšie na rade, sa útokom investorov
nedokážu efektívne brániť. Aj preto, že si dlhodobo žijú nad svoje možnosti.

Problémom je závislosť

Grécko, Írsko,
Španielsko alebo Taliansko majú dnes problém, pretože si musia každoročne
požičať miliardy eur na finančných trhoch. A keďže rast rizikových prirážok na
trhu trestá všetkých investorov, ktorí im v minulosti lacno požičiavali, je
problém zohnať lacné peniaze. Tie dnes Íri urýchlene potrebujú na záchranu
svojich bánk. "Zarobiť na tomto vývoji mohli hedgeové fondy, ktoré pri nižších
úrovniach nakúpili deriváty poisťujúce riziko bankrotu krajiny. Ich cena je po
ostatných turbulenciách vyššia,“ myslí si hlavný analytik Volksbank Slovensko
Vladimír Vaňo. Riešením pre zelený ostrov bola žiadosť o pomoc z eurovalu.

Požičať si peniaze však
budú musieť aj Portugalci alebo Španieli. A u nich je situácia ešte
dramatickejšia, pretože ich ekonomiky v sebe majú vážnejšie štrukturálne
defekty.

Donekonečna nebude
možné brať peniaze z eurovalu, pretože ani tam dnes jednoducho nie je dosť peňazí
pre všetkých.

"Podľa mňa je
nutné opustiť tento koncept a začať riadené bankroty štátov a bánk, ktoré nie
sú kľúčové pre fungovanie európskeho bankového systému,“ myslí si Juraj Karpiš,
analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie. Ohrozené krajiny, ktoré sa
chcú tejto procedúre vyhnúť, by sa mali zamerať hlavne na zmenu svojej
rozpočtovej filozofie. "Rizikové prirážky prestanú rásť, až keď sa k slovu
dostane zodpovednosť a nepopulárne, ale potrebné opatrenia a reformy,“ hovorí
analytik spoločnosti Trim Broker, Stanislav Pánis. Okrem toho treba sprísniť aj
európsky dohľad. "Je tiež nevyhnutné urýchliť reformu Paktu stability a
rastu, aby existovala prevencia pred recidívou dnešných problémov,“ hovorí šéf
Inštitútu pre finančnú politiku František Palko.

Vlastné sily nebudú
stačiť

Tieto opatrenia však s
najväčšou pravdepodobnosťou nebudú stačiť na to, aby napríklad Portugalsko aj
naďalej dokázalo prefinancovať svoj dlh na trhoch bez pomoci zvyšku eurozóny.
Väčšina problémových krajín má totiž dlhodobo ťažkosti s výkonnosťou ekonomiky
a prílišné krátenie výdavkov spôsobuje sociálne nepokoje. O tom, či niektorá
krajina skrachuje, sa tak v skutočnosti nebude rozhodovať na základe čísel, ale
skôr podľa politickej situácie. "Ide o to, či krajiny eurozóny budú mať
dostatočné politické odhodlanie zachraňovať ďalších členov, najmä keď na brány
eurovalu bude klopať Španielsko,“ hovorí Palko. Pritom záchrana niektorej
krajiny miliardami eur z pokladnice ostatných štátov jej problémy nevyrieši,
iba jej kúpi trochu času a ostatným ho zas vezme. Ako príklad môže slúžiť práve
Írsko, ktoré sa len nedávno skladalo na pomoc Grécku, a dnes si musí samo
požičiavať. "Dnes existujú iba zlé a horšie riešenia,“ hovorí Pánis.

Hospodárske
noviny, 26.11.2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards