Komu chce ministerstvo spravodlivosti pomôcť?

Ministerstvo spravodlivosti chce údajne
v záujme ochrany obyvateľov pred úžerou postaviť mimo zákon úvery
s úrokovou mierou vyššou, ako
je 5 násobok základnej úrokovej miery NBS
, čo je dnes 21,25%.

Komu chce ministerstvo spravodlivosti pomôcť?

Ekonomická teória pojem úžery
nepozná. Pri úverovom vzťahu sa jedná o dobrovoľný kontrakt medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom je na ich rozhodnutí, akú úrokovú mieru si
stanovia. Tak isto ako neexistuje obmedzenie na cenu 1 litra mlieka, nemalo by
ani existovať obmedzenie na cenu peňazí. Akékoľvek stanovenie hranice úrokovej
miery, od ktorej sa už jedná o úžeru, musí byť nutne arbitrárne. Je otázne, na základe čoho sa úroky
nad 20%, ktoré boli bežné v úverových vzťahoch na začiatku 90tych rokov,
dnes majú zrazu považovať za úžeru.

Takéto obmedzenie slobodnej
voľby občanov vychádza z predstavy, že veritelia, ktorí platia vysoké
úroky, majú k dispozícii aj lacnejšie alternatívy, ako napríklad spotrebný
úver v banke.

Takáto predstava je však absurdná.
Za vysoké úroky si požičiavajú hlavne ľudia s nízkou bonitou (nízkou
platobnou schopnosťou), ktorí nemajú inú možnosť na získanie finančných
prostriedkov.

Jedná sa predovšetkým o osoby
s nízkymi príjmami a bez majetku. Tie sú pre svoju vysokú rizikovosť fakticky
vylúčené z bankového úverového trhu. Výška úroku je vo veľkej miere určená
rizikovou prirážkou veriteľa, ktorá má
uhradiť vyššie náklady spojené s nižšou mierou návratnosti požičiavaných
prostriedkov.

Stanovovanie arbitrárnej výšky maximálneho
legálneho úroku (podľa predstáv ľudí, ktorí bez problémov dostanú v banke
na počkanie spotrebný úver za 10%) problémy ľudí trpiacich „úžerníctvom“ nijakým
spôsobom nerieši, práve naopak, ešte ho zhoršuje. Tento krok buď a) znemožní
získanie potrebných finančných zdrojov pre ľudí, ktorých riziková prirážka je
vyššia ako zákonom povolená úroková miera alebo b) získavanie prostriedkov ešte
zdraží, keďže veritelia, ktorí budú zákon obchádzať, svoj prechod do ilegality a teda
aj zvýšenie podnikateľského rizika premietnu do výšky úroku.

Kuriózny je na návrhu aj
fakt, že obmedzenia
by sa nemali týkať pôžičiek v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi. Návrh tak
de facto rozdeľuje ľudí na dve
nerovnocenné skupiny – podnikateľov, ktorí môžu slobodne rozhodovať o výške
úroku vo svojích úverových vzťahoch a obyvateľov, ktorým v záujme ich
vlastného dobra zakazuje úverové vzťahy za viac ako 21,25% ročne.

Viac o problematike úžerníctva
nájdete aj v knihe Waltera Blocka Obrana
neobrániteľných
(preložil Daniel Valent):

Úžerník

K transakcii medzi úžerníkom a jeho klientom dochádza z
dôvodu rozdielnosti v ich časových preferenciách. Údaj o časovej preferencii vyjadruje mieru do akej je
človek ochotný obchodovať svoje momentálne držané peniaze za peniaze, ktoré
obdrží v budúcnosti. Pán A môže chcieť 100 dolárov dnes výmenou za 200 dolárov,
ktoré zaplatí o rok. Pán A má relatívne vysokú mieru časovej preferencie.
Pán B môže mať naopak relatívne nízku mieru časovej preferencie, ak je ochotný
vzdať sa o rok len 102 dolárov výmenou za okamžité získanie 100 dolárov. I keď
to nie je pravidlom, je pravdepodobné, že pán A sa stane dlžníkom a pán B sa
stane veriteľom.

Veriteľ je čestný obchodník, ktorý požičiava peniaze
svoje alebo peniaze iných. Nikoho do obchodovania nenúti a nik ani nenúti jeho.
Napriek tomu sa pomerne často ocitá pod paľbou neúprosnej kritiky.

„Úžerníctvo je spojené s násilím, častokrát až vraždami
dlžníkov.“ Dlžník, ktorý sa zmluvne zaviazal k splateniu dlhu a odmieta ho
splatiť nie je obeťou úžerníka, ale naopak, úžerník je obeťou dlžníka. Ide tu o
ekvivalent krádeže. Aký je rozdiel medzi vlámaním sa do kancelárie úžerníka s
úmyslom okradnúť ho a kontraktuálnym záväzkom splatiť požičané peniaze s
úmyslom nikdy ich nevrátiť?

Zabitie dlžníka je samozrejme prehnanou reakciou. Primárnym
dôvodom prečo berú veritelia zákon do vlastných je fakt, že úžerníctvo je
kontrolované podsvetím. Vždy keď vládne súdy nevyvíjajú dostatočné úsilie na
donútenie dlžníkov splatiť dlhy, alebo zákon priamo zakazuje pôžičky na vysoký
úrok, chopia sa iniciatívy sami veritelia. Násilie spojené s úžerou je tak skôr
výsledkom vládnych zásahov do dobrovoľného obchodu ako krvilačnosti úžerníkov.

„Peniaze sú sterilné a samé nič neprodukujú. Požičiavanie
na úrok je preto vykorisťovaním.“ Peniaze umožňujú nakupovať tovary a služby.
Mať peniaze skôr umožňuje ich produktívne investovanie, ktoré po splatení
požičanej sumy a úroku prinesie dlžníkovi stále viac peňazí ako mal na
začiatku. „Priveľmi vysoké úroky“, či „spravodlivé úroky“ sú pomýlené termíny.

Výška úroku je determinovaná časovými preferenciami
všetkých ekonomických aktérov. Ak je časová preferencia zúčastnených ľudí
nižšia ako úroková miera, dopyt po pôžičkách klesne a tým klesne aj úrok. Ak
úrokové sadzby neklesajú, znamená to, že aj časové preferencie ľudí sú
relatívne vysoké, nie že úroky sú neférové.

„Úžerníci sa priživujú na chudobných tým, že im
požičiavajú za vyššie úroky ako ostatným.“

Je populárnym mýtom, že veriteľmi sú bohatí a dlžníkmi
chudobní. Či sa niekto stane dlžníkom, alebo veriteľom závisí iba na miere jeho
časovej preferencie. Bohaté korporácie vydávajúce dlhopisy, či hypotékami
zaťažení majiteľa nehnuteľností sú bez štipky pochybností dlžníkmi, chudobná
vdova s bankovým účtom zasa veriteľkou.

Je pravdou, že chudobným sa požičiava na vyšší úrok ako
bohatým. To je poľutovaniahodné, na vine však nie sú zlé úmysly veriteľov, ale
miera rizika spojeného s pôžičkou. Chudobní majú menej majetku, ktorým môžu
ručiť a pravdepodobnosť strát veriteľa sa zvyšuje. Na tejto situácii nie je nič
výnimočné. Chudobnejší platia vyššie požiarne poistenie, lebo ich domy sú menej
zabezpečené proti požiaru, chudobnejší platia vyššie zdravotné poistenie, lebo
žijú v rizikovejšom prostredí, chudobnejší platia aj viac za tovary a služby,
lebo v chudobnejších štvrtiach ohrozuje obchodníkov vyššia kriminalita.

Veriteľ obmedzovaný zákonom stanovenou výškou úrokovej
sadzby má na výber medzi pôžičkou bohatému, alebo chudobnému. Keďže sadzbu
nemôže meniť je pravdepodobné, ale nie isté, že požičia skôr bohatšiemu, s
ktorým sa spája nižšie riziko. Chudobní sú tak vládou oberaní o investičné
príležitosti a stávajú sa ešte chudobnejšími.

Alebo tu a tu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards