Naozaj chce Martin Filko prestať fajčiť?

(poznámka na úvod: Autor je celoživotný nefajčiar a vzhľadom na jeho záľuby mu cigaretový
dym vadí pravdepodobne ešte výraznejšie ako zvyšku nefajčiacej populácie.)

Naozaj chce Martin Filko prestať fajčiť?

Paternalisticko – libertariánska
diskusia pokračuje a Martin Filko (ďalej len MF, považujem za potrebné
zdôrazniť, že tento komentár nie je zameraný proti osobe MF, osoba MF tu slúži
len ako imaginárne zhmotnenie názoru, ktorý rozporujem) načal ďalšiu
tému
. Podľa tohto názoru môže štátna regulácia niekedy zvyšovať blahobyt,
pričom autor ako konkrétny príklad uvádza jeho problémy so závislosťou na
cigaretách. Riešenie vidí v celoštátnom zákaze fajčenia v zariadeniach
nočnej zábavy.

Pri hodnotení toho, či
štátna regulácia naozaj môže zlepšiť naše životy, považujem za kľúčové
nasledujúce otázky: Čo „naozaj“ chceme? Vieme to my sami úplne presne
v každom momente? Je to v čase nemenné? Ako zistí to, „čo naozaj
chceme“, štát?

Čo „naozaj“ chce MF? Chce
prestať fajčiť. Teda minimálne na svojom blogu píše, že to chce. Ale môžeme veriť MF bloggerovi? Alebo máme skôr
veriť nočnému, život vychutnávajúcemu MF, ktorého zapálená cigareta jasne
signalizuje, ako mu momentálne vyšlo porovnanie súčasných výnosov
z fajčenia a budúcich predpokladaných nákladov? Ľudia hovoria a píšu veľa vecí, hlavne keď s tým nie sú spojené žiadne (alebo
len minimálne) náklady. Omnoho spoľahlivejším kritériom na posudzovanie
rozmanitých ľudských cieľov je preto posudzovanie ich konkrétnych skutkov.

Asi najlepšie to
ilustrujú prieskumy verejnej mienky. Pri jasne vyznievajúcich prieskumoch ohľadom
našich nerestí („Podľa Gruberovej štúdie chce 80% fajčiarov skončiť….“), ktoré
odhaľujú priepastný rozdiel medzi tým čo ľudia hovoria a tým čo skutočne
robia, sa často zabúda na obrovský vplyv tzv. social
desirability bias
(skreslenie vyvolané snahou o splnenie požiadavky
spoločenskej akceptovanosti?). Ako píše
Bryan Caplan
:

"Čiastočným dôvodom, prečo ľudia, ktorí míňajú veľa peňazí a času na
spoločensky odsudzované aktivity, tvrdia, že „sa chcú zmeniť“ je fakt, že práve
to, že to povedia, sa od nich očakáva.

Pozrite sa na to takto: Chlapík príde o manželku a deti pretože
je opilec. Dajme tomu, že úprimne preferuje alkohol pred deťmi
a manželkou. Ani napriek tomu to pravdepodobne NEPRIPUSTÍ, pretože ľudia
súdia hriešnikov ešte prísnejšie, keď sú nekajúcni (zanovití). Opilec, ktorý
hovorí „Aký som bol hlúpy!“ sa dočká ľútosti, no opilec ktorý hovorí „Jack
Daniels mi je milší ako moja žena a deti“ sa dočká zdesených pohľadov. Tak
či onak, s pitím môže pokračovať."

Tento mierne cynický
príbeh ilustruje problém identifikácie tých „naozajstných“ ľudských cieľov. Neexistuje
spôsob nahliadnutia do cudzích hláv a preto ani presná identifikácia toho,
čo ľudia „naozaj“ chcú. Vidíme iba činy konkrétnych ľudí a v kombinácii
s tým, čo o týchto ľuďoch vieme a tým, ako my sami okolitý svet
vnímame, ich konanie následne interpretujeme. Netreba však zabúdať, že vždy ide
len o interpretáciu a nie fakt ohľadom cieľov iných ľudí.

To samozrejme neznamená,
že problém závislosti neexistuje a netreba ho riešiť. Len to implikuje úroveň, na ktorej ho treba riešiť. O existencii
či neexistencii vašej závislosti napríklad na alkohole vie vzhľadom na osobný
kontakt vždy viac vaša rodina, okolie, priatelia, ako napríklad minister
zdravotníctva. Vaše okolie vám preto pravdepodobne pri boji s touto závislosťou pomôže
v prípade vášho reálneho záujmu efektívnejšie, ako plošné nariadenia
a zákazy. Tie akurát kriminalizujú spoločnosť a odvracajú pozornosť
a zdroje od riešenia ozajstných zločinov. Pre ilustráciu, v štátnych
väzniciach v USA bolo v roku 1980 9 páchateľov násilných trestných
činov na jedného drogového zločinca. V roku
2003 to už bolo 2,6 ku 1
.

Prenesme sa však nad
týmito problémami a na chvíľu uverme, že MF chce s fajčením „naozaj“
prestať. Riešenie plošným zákazom však stále vyvoláva otázky:

  • Prečo chce MF externalizovať náklady svojho
    zlozvyku obmedzením fajčiarov, ktorých neokortex nebol naplno odstavený
    limbickým systémom (dobrovoľných racionálnych fajčiarov)? Prečo na slabú vôľu MF majú doplácať
    jedinci, ktorých správanie je v porovnaní s MF racionálnejšie? Na
    vymáhanie a administratívne náklady spojené s potláčaním fajčenia
    by sa paradoxne museli skladať nedobrovoľne aj nefajčiari.
  • Ani Odysea k stožiaru neuviazali štátni
    úradníci alebo agenti Penelope, ale posádka na jeho vlastné pokyny. Prečo
    teda do našich vlastných vnútorných bojov vťahovať donucovací štátny
    aparát?
  • Ak je riešením zákaz fajčenia po určitej
    nočnej hodine v nočných podnikoch, prečo zákaz nerozšíriť aj na
    domácnosti v rovnakom čase, poprípade aj v hodinách, kedy sa
    štatisticky miluje najviac párov? (Súdiac podľa obrazu nadobudnutého zo
    sledovania produktov populárnej kultúry je chuť na cigaretu po sexe veľmi výrazná). Takéto
    rozšírenie nepredstavuje žiadne dodatočné náklady, o nízko nákladovú
    kontrolu by sa mohli anonymnými udaniami
    postarať susedia (alebo voyeri) a partneri (partnerky) nefajčiari by
    boli nadšení.

Uvedomujúc si
nepopulárnosť pozície kritika bez konštruktívneho prínosu na záver skúsime
poskytnúť riešenie, ktoré podľa nášho názoru (citát
MF
) „dokáže konzistentne znížiť množstvo dymu, ktoré milovník tabaku túžiaci
po abstinencii do seba dostane, je lacné, ľahko monitorovateľné, zachováva
možnosť racionálnej spotreby, a neobmedzuje slobodu voľby.“:

Prečo spätne neinternalizovať zvýšené zdravotné náklady spojené
s liečbou fajčiarov cestou deregulácie predpisu poistného zdravotnými
poisťovňami zavedením možnosti cenovej diskriminácie na základe fajčenia? Koľko
ľudí by odolalo dymiacim sirénam, keby ich držali bolestivo obmedzujúce putá nutnosti
každý mesiac zaplatiť vyššiu zdravotnú poistku ako nefajčiaci občan?

Pozn. 11.7.: Martin Filko na tento článok Juraja Karpiša reagoval v diskusii k svojmu článku. Reakcia Juraja Karpiša na jeho reakciu je dostupná tu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards