Slovensko stráca konkurencieschopnosť (Hospodárske noviny)

Stabilizácia
politickej situácie, lacná a pomerne kvalifikovaná pracovná sila, zjednodušenie
daňového systému, zefektívnenie viacerých administratívnych procesov, otvorenie
trhov - to všetko prispelo k tomu, že Slovensko sa na začiatku tisícročia stalo
regionálnym miláčikom investorov. Aktuálna kríza ukázala, že v ekonomike nie je
oddychový čas pre nikoho.

Tiger alebo Ruženka

S prebudením hospodárskeho rastu Slovenska sa objavujú
hlasy, že by sme sa opäť raz mali stať miestnym ekonomickým tigrom či akýmsi
Singapurom regiónu. Odhodlanie je to chvályhodné, ale vývoj z posledných rokov
svedčí o opačnom trende. Pohľad do medzinárodných rebríčkov
konkurencieschopnosti neukazuje tigra, ale šípovú Ruženku regiónu.

Rebríčky konkurencieschopnosti zostavujú viaceré významné
inštitúcie, pričom zohľadňujú desiatky až stovky kritérií, od cestnej
infraštruktúry, až po výskyt malárie. Najvýznamnejší z nich, Global
Competitiveness Index od Svetového Ekonomického Fóra, vykazuje medzi rokmi 2005
až 2010 prepad Slovenska o 24 pozícií, z 36. na 60. miesto. Môžu sa objaviť
námietky, že západné ekonomiky sú vytláčané novými hviezdami, ako sú krajiny
BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) alebo Malajzia. Faktom však ostáva, že
štáty ako Švajčiarsko, USA či Singapur sa stabilne držia na čele už roky.

Pokles potvrdený

To, že Slovensko zaostáva najmä vlastnou vinou, vidieť pri
pohľade na našich ekonomických súputníkov, teda ostatných deväť
postsocialistických členov Európskej únie. V rámci tejto desiatky Slovensko po
Lotyšsku zaznamenalo druhý najväčší prepad a je až siedme. Podobný trend je aj
v iných rebríčkoch. V hodnotení The World Competitiveness Scoreboard prestížnej
švajčiarskej školy IMD sme v rokoch 2006 až 2010 zaznamenali najväčší prepad z
celej postsocialistickej desiatky a umiestnili sme sa na 6. mieste (49. miesto
globálne). V rebríčku Global Services Location od poradenskej firmy A. C.
Kearney, zameranom na konkurencieschopnosť sektora služieb, Slovensko spadlo
medzi rokmi 2007 až 2009 o 29 miest, najviac z celého rebríčka. Medzi krajinami
postsocialistickej desiatky nám patrí posledné miesto.

Singapur vedie

Jedine v rebríčku Doing Business 2011, ktorý sa zameriava na
byrokratické prekážky v podnikaní, sa Slovensko nachádza v rámci regiónu v
hornej polovici, konkrétne na štvrtom mieste (41. globálne). Singapur je
zaslúžene na prvej priečke. Na porovnanie - miestni podnikatelia potrebujú
tretinu času na obstaranie daňových záležitostí a stačí im k tomu šestina
platieb oproti slovenským podmienkam. Získať stavebné povolenie zaberie 12-krát
menej dní a firmu ide spustiť za tri dni, miesto našich 16 dní.

Liek na problémy

Ak chce slovenská vláda poslať našu krajinu smerom nahor,
bude musieť k ozdravovaniu slovenskej ekonomiky pristúpiť oveľa razantnejšie.
Napriek niektorým pozitívnym krokom, ako zverejňovanie zmlúv na internete, sme
boli zatiaľ svedkami zvyšovania daní, zavádzania nových komplikovaných
odvodových povinností. Reforma Zákonníka práce, zefektívnenie dôchodkových
fondov, ktoré sú dnes viac termínovanými účtami ako fondmi, privatizácia, alebo
aspoň ozdravenie trápiacich sa štátnych podnikov, zefektívnenie
administratívnych procesov, ako je platba daní, alebo stavebné povolenia -
tieto dôležité kroky sú formálne v programe vlády, avšak keď príde na lámanie
chleba, reči sa príliš nemenia na skutky, ako sme svedkami zas a znova.

Slovensko sa nemusí stať Singapurom strednej Európy. Na
začiatok stačí zastaviť prepad.

Martin Vlachynský,

spolupracovník inštitútu INESS

Hospodárske
noviny, 22.2. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards