Prvý apríl sestry sklamal. Musia čakať (Pravda)

Podľa Radovana Ďuranu z INESS zdravotníctvo netrpí významným nedostatkom zdrojov, ale problémom je, ako sa tie zdroje používajú.  Ako uviedol pre denník Pravda dňa 2.4. 2012, štát dnes platí viac ako jednu miliardu eur. Rozhodujúce je, aby chorí ľudia boli zainteresovaní na efektívnom spotrebovávaní nákladov. S tým je spojené aj odmeňovanie sestier, ktoré je veľmi ťažko vynútiť zákonom.

Prvý apríl sestry sklamal. Musia čakať (Pravda)

Keď si zdravotné sestry vybojovali vyššie platy, boli rady, že sa im to podarilo bez veľkého nátlaku. Ich radosť bola predčasná, netušili, ako dopadnú.

Hoci podľa zákona, ktorý prijali poslanci Národnej rady, majú od 1. apríla nárok na zvýšenie svojich miezd, nemajú sa na čo tešiť. Naopak, boja sa o miesta, mnohé z nich preraďujú a dávajú im podpisovať nové zmluvy, ktoré im rast platu nezabezpečujú.

Doterajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) už dáva od problému ruky preč. Sestry aj nemocnice tak čakajú na nástup novej vlády. Tá avizuje, že na riešenie situácie požiada o peniaze z rozpočtovej rezervy a zvýši platby štátu za svojich poistencov.

"Prvý apríl mal byť dňom, kedy sestry mali dostať navýšené platy. Vznikol z toho smutný nevydarený prvoaprílový žart ministra Uhliarika," zhodnotila situáciu jeho nástupkyňa vo funkcii Zuzana Zvolenská. O akútnej a kritickej situácii sa podľa nej vie už niekoľko týždňov, ale Uhliarik za ňu neprijíma zodpovednosť a mlčí aj premiérka Iveta Radičová.

Zvolenská avizovala, že ako prvé bude žiadať prijatie na ministerstve financií, aby zdravotníctvo mohlo použiť peniaze z 50-miliónovej finančnej rezervy určenej na riešenie krízových situácií. Podľa jej slov je pripravené aj systémové riešenie, konkretizovať ho však nechcela. "Rozhodne sestrám nemôžeme odkazovať riešenia cez médiá. Musíme to prebrať s nimi aj s lekármi. Možnosti tu sú, ale financovanie musíme nastaviť na niekoľko rokov, aby mali sestry zastabilizované nároky," povedala.

Podľa ekonóma Vladimíra Bačišina novelizácia zákona o štátom rozpočte bude nutná. "Nastupujúci minister financií by mal analyzovať štátny rozpočet a vyhodiť z neho nepotrebné výdavky. Potom sa ukáže, či bude v revidovanom štátnom rozpočte priestor pre zvyšovanie miezd v zdravotníctve," dodal s varovaním, že nová vláda nebude môcť navýšiť platy na úkor štátneho dlhu.

Jedným z krokov, ktorými chce nová vláda situáciu riešiť, má byť aj zvyšovanie platby za poistencov štátu. "S platbou 4 percentá systém neudržíme. Sú to riešenia, ktoré potrvajú istý čas. Je to napríklad rušenie nevýhodných zmlúv," tvrdí bývalý minister zdravotníctva Richard Raši, ktorý je nominantom Smeru na predsedu parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Pripomína, že hoci Uhliarik deklaroval potrebu zvýšiť sadzbu za poistencov štátu na 5,4 percenta, schválené boli 4 percentá, čím sa v zdravotníctve vytvoril deficit.

Analytici vnímajú situáciu v zdravotníctve ako mimoriadne kritickú, ale nie neriešiteľnú. "Všetko závisí od toho, či vláda dokáže nájsť peniaze, ktorými by zalepila dieru po tej predchádzajúcej. Je to rezort, ktorý zdedil silnú sekeru a navyše v podobe skupiny ľudí, ktorí sú v štrajkovom švungu. Nič im nebude brániť, aby pokračovali tam, kde skončili, keď im vláda zmeny prisľúbila," upozorňuje politológ Tomáš Koziak.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej platby štátu za poistencov by mali byť aspoň také ako pred kráteniami, ktoré urobila predchádzajúca vláda v záujme ozdravenia verejných financií. "Možno by mali by byť aj vyššie, len otázka je, z čoho," hovorí Kusá. V akej miere by to mohlo zlepšiť situáciu, odhadnúť nevie, ale je presvedčená, že rozhodne treba niečo robiť s výdavkami na lieky. "Zrejme je to háklivá vec, pretože je to pod tlakom obrovských lobistických záujmov. Sociálnodemokratická vláda by v tomto mala byť odvážnejšia."

"Keď si vláda zvolí zdravotníctvo, môže zobrať financie z iných sektorov, ale mala by povedať, z ktorých a kde usporí peniaze, lebo inak to pôjde na úkor vyššieho deficitu aj dlhu," hodnotí avizované kroky Smeru riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš. Nová vláda môže situáciu zlepšiť, ak urobí správne kroky. "Jeden problém je neefektívne riadenie celého sektora. Teoreticky je možnosť riešiť to nominovaním kvalitných manažérov, akým je napríklad v Sociálnej poisťovni generálny riaditeľ Ľuboš Lopatka. No veľmi neverím, že sa to podarí vzhľadom na minulosť," povedal Goliaš.

"Bude sa to musieť riešiť zo strany financovania, ale aj zvyšovania efektívnosti a racionálnosti v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Keď vláda bude chcieť uspieť, musí komplexne riešiť sociálne, zdravotnícke veci aj školstvo," myslí si analytik Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász. Výhodou novej vlády podľa neho je, že môžu prijímať rozhodnutia bez toho, aby sa s niekým museli dohadovať.

Podľa analytika Radovana Ďuranu z INESS zdravotníctvo netrpí významným nedostatkom zdrojov, ale problémom je, ako sa tie zdroje používajú. "Štát dnes platí viac ako jednu miliardu eur. Rozhodujúce je, aby chorí ľudia boli zainteresovaní na efektívnom spotrebovávaní nákladov. S tým je spojené aj odmeňovanie sestier, ktoré je veľmi ťažko vynútiť zákonom," tvrdí Ďurana.

Odchádzajúce ministerstvo zdravotníctva naďalej trvá na tom, že peniaze na platy sú. "Zo štátneho rozpočtu ide tento rok do zdravotníctva viac o desiatky miliónov eur ako v minulom roku. Všeobecná zdravotná poisťovňa navýšila platby nemocniciam za posledné tri mesiace dvakrát mesačne spolu o 2,05 milióna eur. Tento objem by mal plne pokryť podiel štátnej poisťovne," povedala hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Asociácia nemocníc Slovenska namieta, že zvýšené platby od poisťovní stále na platy zdravotníkov nepostačujú. "Možno by to vystačilo, aby sa niektoré nemocnice dostali do vyrovnaného hospodárenia, keďže stále pred sebou tlačíme obrovské dlhy. Ale nie na ďalšie zvyšovanie platov lekárov a sestier," povedal viceprezident asociácie Peter Ottinger.

"Zdravotná poisťovňa si objednáva zdravotnú starostlivosť a nemocniciam neurčuje, na čo konkrétne majú byť finančné prostriedky použité. Je na manažmentoch nemocníc, aby dokázali navýšené finančné zdroje efektívne využiť," povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová.

Problémy so zvyšovaním platov však napriek týmto tvrdeniam majú vo väčšine zariadení. Situácia je kritická a obávajú sa, aby sa nezhoršila natoľko, že v júni nebudú schopní nakúpiť lieky, špeciálny materiál a zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť. Za pravdu im dáva aj Zvolenská. Podľa nej navýšenia platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne ústavným zdravotníckym zariadeniam nepokrývajú ani 20 percent nákladov, ktoré menšie nemocnice potrebujú. Spochybnila aj ďalšie avizované úspory ministra Uhliarika, ktoré sa mali použiť na zvýšenie platov sestier. Do úspor v liekovej politike sa podľa nej započítavali tie isté peniaze niekoľkokrát. Referencovanie sa posunulo, takže môžu hovoriť iba o polovičnej úspore. S ušetrením 46 miliónov eur vďaka generickej preskripcii sa zase dá rátať iba vtedy, ak najlacnejšie lieky uprednostnia všetci pacienti, čo, ako tvrdia, reálne nastať nemôže.

Zákon upravujúci mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek sa týka všetkých bez ohľadu na to, či pracujú v nemocniciach, ambulanciách, alebo domovoch sociálnych služieb. Sestrám po novom musia zaplatiť od 640 do 928 eur mesačne. Zákon už počas schvaľovania kritizovali zdravotnícke organizácie a komory za to, že nie je poriadne pripravený.

Eva Okoličániová, Mária Hunková

Pravda, 2.4. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards