Neznesiteľná ľahkosť zvyšovania daní (.týždeň)

Dňa 7.4. 2012 vyšiel Radovanovi Ďuranovi z INESS autorský článok v časopise .týždeň na tému zvyšovanie daní.

Neznesiteľná ľahkosť zvyšovania daní (.týždeň)

Päťdesiatjeden percent. Toľko daní a odvodov zaplatí pracujúci človek z ceny jeho práce na úrovni priemernej mzdy, ak prejazdí benzín za 60 eur, vyfajčí dve škatuľky za týždeň, sem-tam si dá pivko, a samozrejme, platí 200 eur hypotéku.

Ak by vláda chcela vyrovnať verejný rozpočet, musel by náš priemerný pracujúci svoj odvod štátu zdvihnúť o 17 percent, a teda neodvádzal by mesačne 548 eur, ale o 93 eur viac. Ako je možné, že súčasných 51 percent nestačí a čo s tým?

.rôzne výkriky

Zdaňte bohatých. Kričí jedna skupina ekonómov. Zdaňte bôčik, kolu a čipsy, kričí druhá skupina ekonómov. Zakážte im pracovať na dohodu, volá ďalšia skupina ekonómov, takto neplatia 51-percentné dane, ale len 25-percentné. Ako si má človek z toľkých ponúk na zvyšovanie daní vybrať? Najprv si položme zásadnú otázku: a čo budeme tými daňami financovať?

Vzdelávanie, odpovedá jedna skupina ekonómov. Veď podľa OECD by sme mali dávať na školy viacej. Výskum a vývoj, odpovedá druhá skupina. Veď podľa Svetovej banky sa hospodársky rásť bez  výskumu a vývoja nedá. Prekričí ich tretia skupina, navrhujúca financovanie všeobjímajúcej „znalostnej spoločnosti“.  

Ani jeden z nich, prirodzene, nemá pravdu. Medzi rokmi 2008 – 2010 vzrástli výdavky štátu o vyše 3 miliardy eur. Konečne sme boli v EÚ najlepší, priemerný ročný rast bol totiž najvyšší v Únii. Zázračný hospodársky a daňový rast sa po kríze nevrátil, sekera je veľká a zvýšenie DPH v minulom roku bolo kvapkou v poloprázdnom pohári. Nové dane budú musieť financovať rast týchto „starých“ výdavkov. Nezdá sa vám sloveso musieť? Do výdavkov z daní pribudlo krytie reformy dôchodkov, čomu sa nedá vyhnúť, ak neprivatizujeme. Rovnako, ak chceme vyčerpať eurofondy, musíme viac z daní spolufinancovať, hoci pri mnohých projektoch by bolo lepšie nečerpať vôbec. Nič zásadné, čo by vysvetľovalo rast výdavkov, a nedalo sa tomu vyhnúť, nepribudlo. Neochota reformovať zdravotníctvo či železnice ako argument neobstojí.

Viac ako miliarda eur vyšších výdavkov vznikla dobrovoľne či nečinnosťou. Paradoxne, práve čosi viac ako miliarda eur je potrebných na zníženie súčasného  schodku, aby sme naplnili literu európskeho práva a vyhli sa vkladu, možno pokute, vo výške 140 miliónov eur. Túto miliardu a čosi potrebujeme získať do konca roku 2013. Zvyšovaním daní, znižovaním výdavkov alebo kombináciou. Je to zhruba 4,6 percenta celkových výdavkov štátu.

.šetrenie ide

Hádam netreba vysvetľovať, že zníženie výdavkov štátu o 4,6 percenta by zo Slovenska nespravilo anarchistický štát, ktorý by do dvoch týždňov ovládla vojenská junta. Skôr je udivujúce, že niekto presvedčivo tvrdí, ako to nejde. Český minister financií navrhuje zrušiť 31 štátnych organizácií. Na Slovensku bol za posledné dva roky zrušený akurát Vojenský folklórny súbor Jánošík. Španieli chcú znížiť výdavky ministerstva zahraničných vecí o 54 percent. Výdavky slovenského ministerstva by v roku 2012 mali byť rovnaké ako v roku 2009. Prídavky na deti dostávajú české rodiny, len ak ich príjem nepresahuje 1 157 eur. My dávame prídavky, príspevky, príplatky k príspevkom, podpory k stavebnému sporeniu a podobne, milionárom. Poskytujeme dávky v nezamestnanosti manažérom vyššie ako 1 100 eur. Priznávame dôchodky, vysoko prevyšujúce čistú priemernú mzdu. Financujeme študentov, ktorí trávia v škole dve tretiny roka, pričom väčšina z nich nevyužíva naučené v pracovnom živote. Úradníkom kupujeme autá za 60-tisíc eur. Staviame drahé cesty, vypravujeme prázdne vlaky. Zamestnancom verejnej správy platíme jedenásť štátnych sviatkov ročne. Tento zoznam by sa nezmestil do jednej štúdie, nieto jedného článku.

Ak vám nestačí argument proti zvyšovaniu daní v podobe plytvania s verejnými zdrojmi, a diskusie o porušovaní vlastníckych práv zdaňovaním či ekonomických nákladoch byrokracie považujete za príliš akademické, po ruke je ešte zopár empirických ekonomických štúdií o dopadoch konsolidácie na ekonomický rast. Analýza  štyridsaťročnej história krajín OECD ukazuje, že trvalo udržateľné vyrovnané verejné financie sa najúspešnejšie dosahujú škrtaním výdavkov, nie zvyšovaním daní. Tento spôsob konsolidácie mal doteraz menej negatívny vplyv na hospodársky rast, v niektorých prípadoch dokonca pozitívny.  

No predpokladať, že nová vláda sa k výdavkom postaví „Lopatkovým“ štýlom (šéf Sociálnej poisťovne znížil výdavky na jej prevádzku o 15 percent oproti rozpočtu), samozrejme nemôžeme. To, že dôjde k zvyšovaniu niektorých daní je viac než isté, ale ani zvyšovanie progresivity priamych daní nie je dôvodom na zvyšovanie celkového daňovoodvodového zaťaženia. To naďalej dokáže ospravedlniť len ideologické zameranie, nemožno ho považovať za nutnosť.

.radovan Ďurana

Autor je analytik INESS.

.týždeň, 7.4. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards