Fico chce ďalšiu daň pre slovenské banky (Hospodárske noviny)

Podľa Martina Vlachynského z INESS, daň z finančných transakcií by sa odrazila na celom spektre finančných produktov, ktoré využívajú nástroje finančného trhu, napríklad na poistkách či podielových fondoch. Ako ďalej uviedol pre Hospodárske noviny dňa 11.4. 2012, obzvlášť negatívne by vplývala na dôchodkové sporenie, keďže tam sa počas rokov vykoná veľké množstvo transakcií.

Fico chce ďalšiu daň pre slovenské banky (Hospodárske noviny)

Banky môžu štátu platiť ešte viac ako pôvodne čakali. Okrem vyššieho bankového odvodu by totiž podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bolo možné uvažovať aj o dani z finančných transakcií, o ktorej sa už dlhšie diskutuje v Bruseli. „Domnievam sa, že zavedenie dane z finančných transakcií je správne, spravodlivé, etické a morálne,“ povedal Fico s tým, že na národnej úrovni o nej uvažuje Rakúsko či Maďarsko.

Daň nemá podporu ani v eurozóne

Treba si však podľa neho počkať, ako by podobný pokus dopadol napríklad v Rakúsku. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) by však bolo lepšie, ak by k dani pristúpilo viacero štátov. „Je potrebné ju zaviesť aspoň vo viacerých krajinách, respektíve v celej únii. Môj osobný tip je, že treba počkať na výsledky prezidentských volieb vo Francúzsku.“

Zatiaľ však nie je isté, či nový poplatok v únii prejde, keďže Veľká Británia sa vyslovila jasne proti. V eurozóne sa zas nepozdáva Holandsku. Európskym politikom sa tak s daňou rozplýva očakávaný 57-miliardový výnos. Veľká časť z neho mala pritom smerovať do Bruselu, nie do rozpočtov národných vlád.

Výnos neistý

Podľa odborníkov by sa s týmito peniazmi nedalo počítať ani pri zavedení vo väčšine krajín únie. „Pokiaľ táto daň nebude prijatá na globálnej úrovni, tak očakávam, že sa nemalá časť zaťažených transakcií presunie do krajín, ktoré k dani nepristúpia,“ konštatoval analytik XTB Kamil Boros. Podľa neho je tak ťažko predstaviteľné, že by z dane profitovali štáty izolovane.

Banky sa k plánom vlády vyjadrujú opatrne, sú však pripravené rokovať. „Keďže nepoznáme konkrétne návrhy vlády, je predčasné špekulovať o dosahoch na ekonomiku a banky,“ povedala hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Monika Kuhajdová.

Slovensko však úvahami o transakčnej dani po voľbách zvrátilo kurz. Bývalý kabinet Ivety Radičovej mal totiž k návrhu únie výhrady, hoci celý proces nechcel blokovať. Podľa poslanca SaS Jozefa Kollára je v súčasnosti potrebné uvedomiť si, že Slovensko nie je izolovaný ostrov. Za individuálne zavedenie dane by mohlo prísť aj o časť dane z príjmu, keď by časť bánk zmenila sídlo.

Zaplatili by dôchodky

Odborníci však rovnako varujú, že by novinku mohli zaplatiť aj ľudia budúcimi dôchodkami. „Odrazila by sa na celom spektre finančných produktov, ktoré využívajú nástroje finančného trhu, napríklad na poistkách či podielových fondoch. Obzvlášť negatívne by vplývala na dôchodkové sporenie, keďže tam sa počas rokov vykoná veľké množstvo transakcií,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský. Spravované dôchodkové fondy totiž podľa neho spravia počas šetrenia množstvo transakcií a náklady sa tak nahromadia.

Rovnaký efekt by pocítili aj investori, ktorí by boli vystavení vyšším nákladom. „Smolu by mali tie spoločnosti, ktoré by sa chceli financovať napríklad cez emisiu dlhopisov. Investori by automaticky transakčnú daň zahrnuli do požadovaného výnosu,“ vysvetlil analytik NextFinance Martin Prokop.

Opatrenia pre banky sa hromadia

Transakčná daň je už tretím opatrením, zameraným na banky. Okrem toho totiž budú platiť vyšší bankový odvod a 22-percentnú sadzbu dane z príjmu. To im podľa odborníkov môže skomplikovať plnenie kritérií kapitálovej primeranosti. „Bude to mať vplyv na náročnejšie spĺňanie kapitálovej primeranosti a ochotu bánk poskytnúť rizikovejšie úvery,“ uzavrel Vlachynský.

Na riziká len samotnej bankovej dane upozorňovala aj Národná banka Slovenska. „Politické zmeny, ktoré nastali, nie sú žiadnym dôvodom, aby Národná banka prehodnocovala toto stanovisko,“ povedal guvernér centrálnej banky Jozef Makúch.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 11.4. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards