Manažérka ING: Po Grécku príde očistenie aj oživenie (SME)

Slovensko by nemalo pristúpiť na snahu prerozdeliť existujúce straty v únii pomocou mechanizmov ako sú ESM, eurobondy či prípadná "banková únia". Táto koncepcia je totiž postavená na naivnom očakávaní, že sa z EÚ v priebehu pár rokov podarí vytvoriť Spojené štáty európske s centralizovanou kontrolou verejných výdavkov, komentoval Juraj Karpiš z INESS pre denník SME dňa 12.6. 2012.

Manažérka ING: Po Grécku príde očistenie aj oživenie (SME)

Čo si o ďalšom vývoji v eurozóne myslia analytici či šéfovia firiem? SME sa ich pýta aj na to, čo by mala robiť vláda, či ako chránia vlastné peniaze.

1. Ako podľa vás ovplyvní Slovensko vývoj v eurozóne po budúcotýždňových voľbách v Grécku?

2. Aké konkrétne opatrenia by mala v najbližších dňoch prijať slovenská vláda, NBS respektíve iné verejné inštitúcie?

3. Aké špeciálne kroky ako prevenciu pred možným vývojom v eurozóne robíte vy vo vašej firme/inštitúcii a vo vašich osobných financiách?

Miroslav Lopata, konateľ,Premier Consulting

1. Predpokladám, že trhy počítajú s tým, že situácia v Grécku sa nezlepší, preto výsledok volieb - akýkoľvek - nespôsobí zemetrasenie. Ak by však Grécko po voľbách nerešpektovalo súčasné dohody, dôjde k jeho postupnému, ale istému, odďaľovanie od eurozóny. Keďže grécke HDP tvorí zhruba 2,5 percenta HDP eurozóny, samotná situácia v Grécku nie je hlavnou príčinou ekonomických problémov eurozóny. Grécko zvyšku Európy len nastavuje zrkadlo a je varovaním pred tým, čo môže postihnúť väčšinu eurozóny, ak sa dlhodobo nezmení jej politika.

2. Vzhľadom na veľkosť slovenskej ekonomiky nemá zmysel vymýšľať vlastné stratégie na európsku dlhovú krízu. Slovensko by malo stáť pri Nemecku a podporovať jeho reformné snahy. Naša vláda by sa mala zamerať na čo najefektívnejšie využitie existujúcich zdrojov, napríklad rýchlym a zmysluplným dočerpaním eurofondov 2007 – 2013 a prípravou periódy 2014 – 2020, aby sme dokázali zdroje čerpať už v prvom roku nového programového obdobia. Privítal by som tiež kroky smerujúce k zlepšeniu vymožiteľnosti práva – pomohlo by to predovšetkým boju s druhotnou platobnou neschopnosťou.

3. Situáciu nepovažujem za natoľko vážnu, aby sme vo firme, či v osobných financiách robili špeciálne kroky. S peniazmi treba narábať opatrne nezávisle od toho, či tu máme dlhovú krízu alebo ekonomický rast.

Peter Goliaš, analytik,INEKO

1. Ak Grécko prijme ozdravné opatrenia, malo by naďalej dostávať podmienenú pomoc. Ak ich odmietne, mala by sa pomoc stopnúť. To by znamenalo zastavenie splácania dlhov, čím by utrpeli straty už aj Slovensko a iní veritelia. V takom prípade by Grécko malo prísť o rozhodovacie právomoci v Európskej únii. Eurom by mohli Gréci platiť naďalej, ako ním platia napríklad v Kosove. Grécku ani iným vyspelým štátom by sa však dlhy nemali beztrestne odpúšťať, najmä s ohľadom na možnosti ešte rozsiahlejšej privatizácie, lepšieho výberu daní, či ešte väčších škrtov vo výdavkoch.

2. Naša vláda by mala viac privatizovať, šetriť a znižovať dlh, aby sa lepšie pripravila na možné horšie časy. Čo sa týka Európy, riešenie dlhovej krízy vidím vo vzájomnej pomoci členských krajín, ktorá musí byť podmienená ozdravnými opatreniami, konzervatívnou rozpočtovou politikou a prenosom časti národných kompetencií pri zostavovaní rozpočtov a pri bankovom dohľade do Bruselu. Naopak riešenie nevidím v nepodmienenom odpúšťaní či zdieľaní dlhov, v inflácii, ani v dopovaní rastu novými dlhmi. O eurobondoch a garancii bankových vkladov môžme hovoriť, až keď bude jasné, že nejde o to, aby disciplinované krajiny platili dlhy za tie ostatné. Dnes tomu tak nie je.

3. Vzhľadom na vyššie riziko inflácie sme znížili podiel finančných úspor na majetku. Viac tiež preferujeme investície do vzdelávania.

Renata Mrázová, riaditeľka pre poistenie a dôchodky, ING SR/ČR

1. Euro je zásadným prínosom pre vnútorný trh Európskej únie bez ohľadu na veľkosť štátov, ktoré sú členmi eurozóny. Preto som presvedčená, že snahou všetkých členov euroklubu bude udržať spoločnú menu. To sa dá len kombináciou zodpovedných národných rozpočtov so znižovaním celkového zadlženia a riešenia hospodárskych ťažkostí vybraných štátov. Myslím si, že Grécko je príliš malá ekonomika na to, aby zásadným spôsobom zmenila ekonomickú mapu Európy.

Dopad vyriešenia gréckej situácie môže byť dočasne pomerne zásadný a môže nabrať rôzne podoby, v konečnom dôsledku však predpokladám, že eurozóna v nejakej forme zostane zachovaná a bude ďalej pomáhať jej členom v zjednodušení vzájomného obchodovania. Ekonomiku Európy je dnes spomalená čiastočne aj pre vnútorné problémy. Po gréckych voľbách rozhodne dôjde k opatreniam, ktoré vytvoria predpoklad pre očistenie a tým aj oživenie európskej ekonomiky.

Nemyslím si, že by grécke riešenia malo mať dramatický dopad na Slovensko, ktoré je len minimálne previazané na grécku ekonomiku v podobe záruk v eurovale a naopak, má zdravý základ mierneho ale stabilného ekonomického rastu.“

2. Najlepším riešením podobne ako v živote je, ak si každý uprace u seba doma a pred vlastným prahom. Nestačí sanovať dôsledky, treba eliminovať príčiny. A tie sú jednoznačné a každý štát o tých svojich dobre vie. Obyvatelia by mali vedieť, že každý člen eurozóny urobí všetko pre to, aby si spoločná mena udržala rozumnú hodnotu a vklady v tejto mene sa zásadným spôsobom nedevalvovali. Eurobondy v tomto smere nie sú riešením, je to len prenesie zodpovednosti na niekoho ďalšieho, kto ich vie riešiť znovu len do výšky svojho základného imania. Každá očista, ktorá vzišla z ekonomických kríz v histórii, znamenala v konečnom dôsledku opätovné naštartovanie ekonomickej prosperity. Presne to je úloha pre vedenie členov eurozóny: prijať dôsledné opatrenia, ktoré spravia deliacu čiaru a pomôžu naštartovať ekonomiku eurozóny.

3. V globálnom svete neexistuje reálne stopercentné útočisko pre vaše investície. Ak by také bolo, časť portfóliových investícií by už dávnejšie odtiekla tým smerom. Financie našich klientov investujeme najlepším možným spôsobom v súlade so zvolenou investičnou stratégiou klientov či jednotlivých fondov. Keďže životné poistenie aj dôchodkové sporenie sú dlhodobé produkty, majú dostatok času, aby sa vysporiadali s výkyvmi na trhoch, ktoré vždy boli súčasťou vývoja ekonomiky.

Viktor Kouřil,generálny riaditeľ, VÚB Generali, dss

 1. Výsledky posledných gréckych volieb naznačili, že bežným ľuďom v Grécku už zrejme chýba ochota pokračovať v tvrdých opatreniach zameraných na konsolidáciu verejných financií, na druhej strane nechcú drachmu ale euro. V prípade víťazstva extrémnej lavice vo víkendových voľbách bude určite potrebne počítať aj so scenárom, že Grécko eurozónu opustí a zbankrotuje, teraz už natvrdo. Neverím však, že sa počet členov eurozóny ďalej výrazne zmení a je aj možné aj to, že Grécko ako nečlen si ponechá euro rovnako ako napr. Čierna hora.

Dopad na Slovensko je nepríjemný, podieľame sa na zárukách zhruba 860 miliónmi eur druhého balíku pomoci v celkovej výške 109 miliárd eur, ktorý však nie je ešte zďaleka vyčerpaný. Priamy ekonomický dopad tejto udalosti na hospodárstvo Slovenska bude sprostredkovaný najmä cez reakciu okolitých ekonomík, najmä Nemecka. Ďaleko horší bude psychologický dopad krachu, naštrbenie dôvery a rýchle možné šírenie „nákazy“ ďalej.

2. Možnosti vlády či NBS sú v tomto smere obmedzené. V prípade negatívnej reakcie trhov budú rozhodujúce najmä kroky ECB. Nemyslím si však, že máme veľmi na výber. Sme v eurozóne a teraz je našou jedinou šancou „vyť spoločne“ so jej zdravou, severnou, časťou. Spoločné eurobondy by pravdepodobne dočasne ešte zlacnili vláde požičiavanie si peňazí na trhoch, avšak s neistým výsledkom v budúcnosti, pokiaľ teda nebude akceptovaná fiškálna únia...

3. Pri riadení rizika v portfóliu je dôležitá predovšetkým diverzifikácia. Dlhodobo sa vo fondoch VUB Generali snažíme rozkladať riziko medzi viacerých rôznych emitentov takým spôsobom, aby sporitelia zarobili čo najviac, pri čo najnižšom podstupovanom riziku. Investujeme prioritne do dlhopisových investícií stabilných štátov a dlhopisov bánk s vyšším investičným ratigom. Dlhopisy ktoré kupujeme sú pomerne krátke, takže ich cena je relatívne stabilná. Už niekoľko rokov sa vyhýbame dlhopisom Grécka, Portugalska, Írska, ale napr. aj Cypru.

 Juraj Karpiš,  analytik inštitútu INESS

 1. Nepriateľské vystúpenie Grécka z eurozóny môže mať nepredvídateľné destabilizujúce dopady na eurosystém. Problémom eurozóny však nie je Grécko, ale nesolventné gigantické finančné inštitúcie a snaha vlád riešenie odsúvať do budúcnosti "kupovaním času" premosťovacími úvermi. Tento kupovaný čas je ale čoraz drahší a drahší. Pretrvávajúca neistota ohľadom budúcnosti eurozóny ničí investičný apetít a zabíja hospodársky rast. Budúcnosť eurozóny a jej podobu určí ochota Nemecka (a aj Slovenska) uskutočniť masívny transfer bohatstva do krajín PIIGS. Prípadné náklady pre Slovensko spojené so "záchranou krajín" PIIGS môžu mnohonásobne prevýšiť zdroje, ktoré Slovensko získalo z európskych fondov za celé obdobie členstva v Európskej únii.

2. Slovensko by nemalo pristúpiť na snahu prerozdeliť existujúce straty v únii pomocou mechanizmov ako sú ESM, eurobondy či prípadná "banková únia". Táto koncepcia je totiž postavená na naivnom očakávaní, že sa z EÚ v priebehu pár rokov podarí vytvoriť Spojené štáty európske s centralizovanou kontrolou verejných výdavkov. Takáto vízia však ignoruje realitu, historické súvislosti a preferencie európskeho obyvateľstva. Preto je vo svojej podstate destabilizujúca. Silená integrácia ignorujúca preferencie voličov paradoxne bude viesť k ohrozeniu fungovania EÚ, rastu nacionalizmu a narušeniu pokojného spolunažívania v Európe. Slovensko by malo mať už včera pripravený plán, čo v prípade zániku eura. Táto možnosť totiž už dávno nemá zanedbateľnú pravdepodobnosť. Slovenskí politici by mali opustiť silený európsky happy talk a pravdivo informovať obyvateľstvo o vážnosti situácie a rizikách pre Slovensko.

3. Svoje úspory mám v rôznych druhoch aktív, vlastním zlato a pre prípad, že dôjde k dočasnému uzavretiu bankového systému s obmedzeným disponovaním s vkladmi (tzv. bankové prázdniny) držím hotovosť na pokrytie viacerých mesiacov bežných výdavkov.

Todd Bradshow,managing partner PwC

 1. Finančné trhy nemajú radi neistotu. Je preto veľmi dôležité, aby mali voľby v Grécku jednoznačného víťaza, ktorý bude schopný zostaviť vládu. Najhorším výsledkom by bola ďalšia patová situácia a s ňou ďalšie voľby a väčšia neistota.  Verím, že trhy budú reagovať pozitívne ak sa Grécko jednoznačne rozhodne, či zostane alebo opustí eurozónu. Vystúpenie Grécka z eurozóny môže mať negatívny dopad na ostatné krajiny, konkrétne na Cyprus, s ktorým má tesné ekonomické vzťahy. Nemyslím si však, že to spôsobí kolaps eurozóny.  Takisto si nemyslím, že v konečnom dôsledku sa počet členov eurozóny zníži.

2. "Slovenská vláda by sa mala v prvom rade sústrediť na štrukturálne reformy,  aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnejším na svetovej scéne, mala by zlepšiť výkonnosť verejného sektora a mať pevnú kontrolu nad svojím rozpočtom.

3.  Uvedomujeme si, že väčšina vplyvov je mimo našej kontroly. Naďalej sa zameriavame na riadenie peňažných tokov, dodržiavanie prísnej finančnej disciplíny a minimalizáciu rizikových investícií.

Veronika Folentová

SME, 12.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards