Informatikov musíme zdaniť viac (eTrend)

Dňa 18.6. 2012 vyšiel Martinovi Vlachynskému z INESS autorský článok na blogu eTrend na tému vyššie dane.

Informatikov musíme zdaniť viac (eTrend)

Rozhodnutie o tom, ktorá sociálna skupina bude mať aký podiel na financovaní štátu, je v rukách vládnucich politikov. Napriek „rovnej dani“ je dnešný , najmä daňový systém silne progresívny. Podľa našich odhadov, na základe údajov Sociálnej poisťovne, zaplatí 10% najlepšie platených zamestnancov polovicu dane z príjmov zamestnancov. Je otázne, akú veľkú časť nákladov na financovanie štátu unesie na pleciach malé percento ľudí.

Nová vláda naplnila všetky fiškálne obavy a v duchu „vždy vieme zdôvodniť, prečo potrebujeme viac peňazí“, sa pustila do zvyšovania daní alebo rovno zavádzania nových, ktoré by mali zasiahnuť najmä nadpriemerne zarábajúcich.

Vysokokvalifikovaných ľudí je na Slovensku dlhodobo nedostatok. Ďalšia demotivácia v podobe nových daní im nezanedbateľne zníži príjem, hoci už dnes nesú najväčšie bremeno financovania štátu. Ešte zďaleka nie je jasné, ktoré sadzby sa budú meniť alebo zavádzať, ani aká bude ich výška. My sme vybrali podskupinu, ku ktorej už poznáme navrhované či medializované zvýšenia sadzieb dopadajúcich priamo na ich mzdy.

Platovým rebríčkom tradične kraľujú pracovníci v IT priemysle, preto sme tieto opatrenia nazvali Dane na informatikov ako demonštráciu toho, že budú dopadať najmä na slušných pracujúcich ľudí, nie na „špekulantov“ a „zbohatlíkov“, ako sa nám snaží podsúvať rétorika niektorých činiteľov. Za príjem sme symbolicky zvolili hodnotu 3333 eur mesačne, teda okrúhlych 100 000 starých korún. Ďalej predpokladáme, že daný človek má príjem 50 eur mesačne z dividend, čo zodpovedá vlastníctvu akciového portfólia (či už priamo, alebo cez podielový fond) vo výške zhruba 12-15 000 eur, a zároveň vlastní zrekonštruovaný štvorizbák v Petržalke v hodnote 150 000 eur.

  1. Nastavenie zvýšenia DPFO nie je zverejnené, preto sme si ho na základe dostupných informácii zadefinovali ako zvýšenie sadzby dane z 19% na avizovaných 25% pre sumu daňového základu presahujúcu 2750 eur. Túto hranicu presiahne zamestnanec s hrubou mzdou 3115 eur. Zvýšenie DPFO pre zamestnancov s príjmom 3333 eur znamená zníženie mesačného disponibilného príjmu o 13,74 eur.
  2. Zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na päťnásobok priemernej mzdy znamená zvýšenie odvodovej povinnosti o 288,53 eur, z toho o 92,12 eur sa zamestnancovi priamo zníži čistá mzda, ostávajúcu časť predstavujú zvýšené náklady zamestnávateľa. Ak by zamestnávateľ preniesol celé náklady na zamestnanca, čistá mzda by mu klesla o ďalších 83,15 eur.
  3. Kombináciou týchto dvoch opatrení sa tak čistá mesačná mzda zamestnanca zníži o 82,8 eur. Nejedná sa o prostý súčet opatrení, suma je o niečo nižšia, keďže vyššie odvody mierne znížia daňový základ. Zamestnávateľ musí nájsť ďalších 197 eur na pokrytie zvýšených nákladov. Ak by mal zamestnanec silnú pozíciu a požadoval by zachovanie čistej mzdy, zamestnávateľ by musel nájsť 368,75 eur.
  4. Daň z dividend vo výške 10% odkrojí sporiteľovi 5 eur mesačne.
  5. Dodatočná daň z nehnuteľnosti bude stáť majiteľa 15,42 eura mesačne.

Dokopy tak dotyčný zamestnanec príde o 103,22 eur mesačne a jeho práca na Slovensku zdražie o 197 eur. Z toho typicky „milionárske“ dane zoberú len málo cez 20 euro. To pravdepodobne ešte nie je všetko, chystajú sa vyššie spotrebné dane na alkohol a tabak, zavedenie spotrebnej dane na víno, daň z registrácie automobilov, a do nákladov ľudí sa rôznymi kanálmi prenesú aj bankové odvody a vyššia daň z príjmu právnických osôb. Daň z darovania a dedičstva ešte nebola definitívne potvrdená ani vyvrátená.

Tieto opatrenia sa samozrejme netýkajú len informatikov, ale aj ďalších nadpriemerne zarábajúcich profesii, ako sú lekári, manažéri, ale napríklad aj vysokoškolskí profesori s dvoma a viac úväzkami. Ideologické rozhodnutie o tom, ktorá skupina obyvateľstva bude v akej miere financovať náklad štátneho aparátu, je v rukách zvolenej garnitúry. Pritom rozhodnutie o tom, komu a o koľko zdvihnúť dane a odvody, je vhodné voliť na základe poznania súčasného stavu miery zdanenia.

Akú časť daňovo-odvodovej záťaže nesú nadpriemerne zarábajúci dnes?

Na Slovensku sa objavujú hlasy, že je „nízka progresivita slovenského daňového systému“ (bohatí neprispievajú oveľa viac než chudobní, aj keď sa zoberú do úvahy ostatné dane). Pozrime sa teda na konkrétne čísla.

Finančná správa nedokáže poskytnúť detailné údaje o daňovej distribúcii fyzických osôb. Problémom sú vraj najmä hromadné podania zamestnávateľov. I napriek tomu celkom vierohodnú informáciu o daňovej distribúcii môžeme vyvodiť na základe vymeriavacích základov (VZ) zamestnancov pre platby sociálnych odvodov (distribúcia neobsahuje živnostníkov a ostatné FO). Samozrejme nemôžu to byť úplne presné výsledky, keďže zo sociálneho poistenia nevieme, aký si kto uplatňuje daňový bonus alebo odpočítateľnú položku na manželku. Ale táto nepresnosť sa týka zamestnancov všetkých príjmových pásiem rovnako, preto výslednú distribúciu daňových platieb zamestnancov môžeme považovať za celkom realistickú.

Najskôr uvedieme výšku zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb (DPFO), prepočítanú na základe príjmových pásiem úrazového poistenia za rok 2011. Úrazové poistenie sa od ostatných odlišuje v tom, že nemá maximálny strop, preto poskytuje dobrú informáciu najmä o distribúcii zaplatených daní z vyšších miezd. Následne uvedieme distribúciu zaplatenej dane, pričom štatistiku doplníme aj o pásma VZ rezervného fondu solidarity (neobsahuje dohodárov).

tabul1

Na grafe vidieť na úrovni 1770 eur vplyv existujúcej milionárskej dane = klesajúcej Nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Na konci distribúcie vidieť obrovský skok, priemerný vymeriavací základ posledného pásma je 10 198 eur, a v pásme bolo 9045 poistencov z celkového počtu 1,9 mil. poistencov). Uvedený graf je dopočítaním dane z príjmov na základe vymeriavacieho základu, nie skutočne zaplatenou daňou, ktorá sa môže líšiť.

Daňový systém je vďaka NČZD progresívny. Napríklad človek s hrubou mzdou 3333 eur zaplatí 11x vyššiu daň z príjmu, ako človek s pätinovým príjmom 666 euro (čo je približne mediánová mzda). Progresivita sa nevyhnutne prejavuje v distribúcii uhradenej dane. Štvrtina najlepšie zarábajúcich zamestnancov zaplatí dve tretiny daňových výnosov, pričom polovica zamestnancov (všetci s mzdou nižšou ako medián) zaplatia 10% tejto dane. A naopak, 10% zamestnancov s najvyšším príjmom zaplatí 51% celej dane podľa distribúcie VZ úrazového poistenia. Percento najlepšie zarábajúcich s príjmom nad 3346 eur zaplatí 18,7% výnosov dane. Ak by sme vychádzali z distribúcie základov rezervného fondu solidarity, 10% najlepšie zarábajúcich zamestnancov zaplatí 42,7% dane z príjmu.

tabul2tabul3

Vymeriavacie základy umožňujú vytvoriť aj distribúciu celkového daňovo odvodového zaťaženia zamestnancov. Vychádzame pritom z vymeriavacích základov rezervného fondu, do ktorého prispievajú zamestnávatelia za všetkých „regulérnych zamestnancov (ide o 1,5 mil. poistencov). Daňovo odvodová záťaž podľa výšky mzdy je zobrazená na nasledujúcom grafe:

tabul4

Stropy vymeriavacích základov pri odvodoch znižujú relatívne zaťaženie vysoko príjmových skupín. Kto zarába viac ako 4 násobok priemernej mzdy, platí viac už „len“ na dani a úrazovom poistení. Aj preto zamestnanci nad stropmi čelia takmer rovnakej percentuálnej záťaži –zamestnanec s príjmom 3333 eur platí dnes rovnaké percento ako človek s príjmom 666 euro (v absolútnom vyjadrení samozrejme viac). Relatívne zvýhodnenie vďaka stropom sa týka až extrémne vysokých príjmov, no absolútne zaťaženie rastie. Jeden pracujúci s príjmom 10 000 eur zaplatí dane a odvody ako 9 zamestnancov s mediánovou mzdou. Zamestnancov, ktorí platia odvody z maximálnych vymeriavacích základov bolo pritom len 1,65%.

V ďalšom grafe je uvedená distribúcia zaplatených daní a odvodov, rozdelená na jednotlivé kvartily, teda obyvateľstvo rozdelené podľa príjmov na štvrtiny. Vzhľadom k prítomnosti čiastočných úväzkov je hranica medzi dvoma spodnými kvartilmi nepresná. Ale vzhľadom k téme tohto článku je podstatný horný kvartil, ktorý je pomerne presný.

tabul5

Štvrtina najlepšie zarábajúcich zamestnancov (s príjmom zhruba 900 euro a viac) sa v roku 2011 podieľala viac ako polovicou na daňovo odvodových výnosoch. Naopak, polovica zamestnancov s najnižším príjmom zaplatila zhruba 21% odvodov a daní.

Záver

Progresivita dnes existujúceho daňovo-odvodového systému je zrejmá a to aj napriek existujúcim odvodovým stropom. Hoci zamestnanci s „milionárskym“ príjmom netvoria ani 2% všetkých zamestnancov, už dnes pokrývajú takmer štvrtinu výnosov dane z príjmu fyzických osôb a desatinu výnosov, ak zarátame aj odvody. Preto prípadné návrhy na zvyšovanie sadzby dane z príjmov FO, alebo posúvanie maximálnych vymeriavacích základov bude znamenať len zvýšenie existujúcej progresivity v daňovo odvodovom systéme a ešte vyššie zaťaženie najproduktívnejších pracujúcich. Rozhodnutie o tom, ktorá sociálna skupina bude mať aký podiel na financovaní štátu, je v rukách vládnucich politikov. Avšak spoliehať sa na to, že rastúcu záťaž štátnych výdavkov unesie percento či dve zamestnancov, je krátkozraké.

Poznámka

Vyššie príjmové skupiny platia vyššie odvody, no zároveň im vznikajú vyššie nároky na plnenie z poistných fondov Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na obrovský deficit Sociálnej poisťovne a doteraz prezentované návrhy úprav prvého piliera však možno predpokladať, že vysoká miera náhrady vysokopríjmových zamestnancov je minulosťou a ich dôchodky budú do značnej miery nivelizované. Ich podiel na daňovo odvodovej záťaži ešte z istého pohľadu znižuje účasť v druhom pilieri, ktorý však tiež má byť významne znížený.

Martin Vlachynský

eTrend 18.6.2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards