Fico už vystavil účet bohatým Slovákom (Hospodárske noviny)

Podľa  Martina Vlachynského z INESS ľudí nezaujíma len samotná daňovo-odvodová sadzba, ale aj úroveň služieb, ktorú im štát na revanš poskytuje. Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 22.6. 2012, zvýšenie sadzby bez kvalitatívnej zmeny na strane služieb bude mať negatívny efekt na motiváciu pracovať na Slovensku.

Fico už vystavil účet bohatým Slovákom (Hospodárske noviny)

Smer zvýši dane z príjmu ľuďom s hrubou mzdou nad 3 246 eur.

Lepšie zarábajúci už dostali svoj účet za vládu ľavice. Vyše 20-tisíc ľudí s platom nad 3 246 eur bude musieť od januára platiť zo svojho príjmu už 25-percentnú daň.

Vláda Roberta Fica (Smer-SD) prvýkrat po ôsmich rokoch zvyšuje na Slovensku daň z príjmu a zároveň definitívne pochováva 19-percentnú rovnú daň. „Tá v tomto období nemá miesto na svete,“ vyhlásil predseda vlády a Smeru- SD Fico.

Deficit zaplátajú odborníci

Štátu tak budú musieť zaplatiť viac napríklad kvalifikovaní odborníci či manažéri. To sú ľudia, ktorí na seba viažu ďalšie pracovné pozície, varuje šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislava Machunka. Podľa neho vyššie zdanenie môže znížiť aj atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných odborníkov.

Treba pripomenúť, že ľudia nebudú platiť 25-percentnú daň z celého platu. Tá sa bude vzťahovať iba na sumu, ktorá prevyšuje 2 800 eur po odpočítaní zdravotných a sociálnych odvodov.

Pre bohatších Slovákov to nie je prvá nepríjemná správa. Vláda už avizovala, že bohatší ľudia budú platiť od januára vyššie odvody.

Na ilustráciu: napríklad človek s hrubým príjmom 3 800 eur dostane namiesto súčasných 2 790 eur kvôli vládnym zásahom do daní a odvodov o vyše 150 eur menej.

Ďalší úder aj pre firmy

Okrem toho za takéhoto zamestnanca budú musieť viac platiť aj firmy. Namiesto súčasných 1 000 eur odvedú o 380 eur viac.

Podľa managing partnera KPMG Slovensko Ľuboša Vanča preto v kombinácii s vyššou, 23-percentnou daňou pre podniky sa tak môže v niektorých firmách stopnúť napríklad zvýšenie platov. „Pre firmu sú to extra náklady. Je možné, že niekde dôjde aj k poklesu miezd.“

Štát škrtá v daniach a odvodoch, aby stlačil deficit verejných financií na tri percentá výkonu ekonomiky, čo požaduje EÚ. Vybrať navyše chce takto 50 až 60 miliónov eur.

Podľa podpredsedu Most-Híd Ivana Švejnu takýto výnos vôbec nemusí byť istý. Ako totiž upozorňuje analytik NextFinance Martin Prokop, niektorí zamestnanci môžu svoje príjmy optimalizovať. „Môže sa stať, že časť príjmov pôjde bokom.“

Zvyšovanie daní pre lepšie zarábajúcich ľudí a nižší čistý príjem môže podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho spustiť odlev vysokokvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. „Zavedenie nových daní  bude mať negatívne dôsledky najmä pri rozhodovaní o umiestnení ďalších investícií dotknutými podnikmi.“

Okrem toho ľudí podľa analytika INESS Martina Vlachynského nezaujíma len samotná daňovo-odvodová sadzba, ale aj úroveň služieb, ktorú im štát na revanš poskytuje. „Zvýšenie sadzby bez kvalitatívnej zmeny na strane služieb bude mať negatívny efekt na motiváciu pracovať na Slovensku.“

Hranica príjmu, ktorá je u nás považovaná za vysokú, je totiž v západnej Európe pri kvalifikovaných pracovníkoch len mierny nadpriemer, hovorí Vlachynský.

Okrem toho môže štát podľa Vanča doplatiť na vyššie dane aj cez nižšiu spotrebu, a tým aj slabší výber spotrebných daní. „Ak budú ľudia menej zarábať, budú aj menej míňať. Tým štát môže prísť napríklad aj o daň z pridanej hodnoty.“

Okrem bohatších zaplatia viac na odvodoch aj ľudia s príjmom nad 1 200 eur mesačne. Zjednotenie vymeriavacích základov na platenie odvodov totiž ľuďom mierne zvýši nemocenské poistné.

S narastajúcim hrubým príjmom budú pracujúci prichádzať o čoraz väčšiu časť čistého platu. Celkovo pri nezmenených hrubých mzdách stratí takmer 250-tisíc ľudí.

Vymeriavacie základy pre všetky typy odvodov sa zjednocujú aj kvôli pripravovanému jednotnému výberu daní, ciel a odvodov. Pri ňom sa počíta aj so zjednodušením celého systému. Podobné plány mala aj bývalá vláda, ktorá zároveň chcela znížiť odvody väčšine zamestnancov. Do svojho pádu to však nestihla.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 22.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards