Penzijná reforma robená z pozície moci (SME)

Dňa 23.7. 2012 vyšiel Radovanovi Ďuranovi z INESS autorský článok v denníku SME na tému reforma penzijného systému.

Penzijná reforma robená z pozície moci (SME)

Vládou nasilu presadzované a nedomyslené reformy neurobia penzijný systém dlhodobo udržateľným.

To, že nová vláda ignoruje zabehané legislatívne pravidlá a novely zákonov predkladá relevantným subjektom na skrátené posúdenie namiesto štandardných dvoch týždňov, naštve, ale neprekvapí.

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne, povedal ktosi múdry. Vnímam tento výrok širšie, absencia opozície, navyše bez dostatočne dlhej tradície zakladajúcej rešpekt k pravidlám, musí nevyhnutne zvádzať k pocitu, že pripomienky ostatných sú nedôležité.

Predloženie penzijnej reformy na extrémne skrátené pripomienkovanie bez predchádzajúcej diskusie je však trochu prisilná káva. Penzijný systém sa každého pracujúceho dotýka 50 - 60 rokov. Berie mu najviac prostriedkov z odvodov počas pracovného života a väčšine zabezpečuje jediný zdroj príjmu na dôchodku. A nová vláda predložila jeho zásadnú novelizáciu bez akejkoľvek dlhodobej prognózy.

Formálne v poriadku

Bezohľadnosť alebo amaterizmus? Ešte aj ministerstvo financií v pripomienkovom konaní požaduje dlhodobú analýzu dosahov, na čo ministerstvo práce sarkasticky odpovie slovami: „Doložka vybraných vplyvov podľa názoru predkladateľa obsahuje všetky predpoklady a kvantifikácie, ktoré má obsahovať v súlade so smernicou na predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, t. j. vplyvy na bežný rok a tri nasledujúce roky“.

Litera smernice bola splnená. Ministerstvo však dodáva, že na analýzach sa pracuje. Čože?! Áno, parametre reformy prvého aj druhého piliera boli spísané a predložené skôr, ako sa vyhodnotil ich dlhodobý vplyv. A je teraz jedno, že predlžovanie veku odchodu do dôchodku či dôchodcovská inflácia boli odkopírované z návrhu Radičovej vlády. Súčasná novela má oveľa širší záber najmä redukciou druhého piliera.

Až následne a neoficiálne riaditeľ Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií zverejnil graf dosahov, no bez akýchkoľvek komentárov, vysvetlení,  nebodaj scenárov. Graf, ktorý má byť súčasťou správy pre Európsku komisiu, však i napriek oklieštenosti dáva jasnú správu. Prvý pilier má oveľa väčšie problémy, ako doteraz vlády pripúšťali. A hlavne, výsledkom dnes navrhovaných dramatických  reforiem by mal byť schodok penzijného systému vo výške šesť percent HDP v roku 2060 – dnes sú to zhruba tri percentá. Na porovnanie, súčasný výber najsilnejšej dane - DPH - dosahuje sedem percent HDP.

Povedzme, že je skutočne nevyhnutné znížiť deficit verejných financií na tri percentá HDP už v budúcom roku (Španielsko ukázalo, že nie). Dobre, nech  vláda v súlade so svojím zafarbením a politickým mandátom navrhuje špeciálne dane regulovaných subjektov, bánk, nech zvyšuje dane pracovitým ľuďom a firmám, znižuje pružnosť trhu práce odvodmi na dohody.

Nevyužitá príležitosť

Ale deficit ako argument pre zmätenú penzijnú reformu pripravenú bez diskusie neobstojí. Aj táto vláda ledabolo prehliada svoju príležitosť zaviesť do penzijného systému pravidlá, ktoré budú zväzovať ruky každej ďalšej vláde pri nekoncepčných zmenách penzijného systému. Mimochodom, načo je nám fiškálna rada, keď jej názor v najdôležitejšej reforme verejných financií nepoznáme?

Jedna dlhodobá projekcia pri prijímaní reformy, pochopiteľne, nestačí. To, že sa dlhodobé projekcie môžu významne meniť aj v krátkom čase, dokazuje práve zverejnený graf dosahov, ktorý je významne odlišný od predchádzajúcej prognózy z apríla. Práve preto by malo zmysel definovanie rozhodujúcich premenných a spôsob vyhodnocovania ich vplyvov na nastavenie penzijného systému.

Vyššie odvody a dane

Ten sa nedá nastaviť na päťdesiat rokov, treba ho priebežne parametricky upravovať. Podmienkou je, aby každá úprava penzijného systému spĺňala podmienku udržateľnosti v dlhodobom horizonte. A pravdepodobne toto je základný kameň úrazu. Ak by sme dnes chceli nastaviť penzijný systém bez dlhu v roku 2060, zmeny v prvom pilieri by museli byť podstatne radikálnejšie.

V  roku 2060 by podľa posledných prognóz malo na 2,1 mil. dôchodcov pracovať 1,8 mil. ľudí. Udržanie súčasného dôchodkového systému tak bude vyžadovať postupné zvyšovanie odvodového zaťaženia, ďalšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a netransparentné financovanie cez daňové príjmy. Z pohľadu dôchodkov je tiež viac než isté, že zásluhovosť sa bude z poistného systému naďalej vytrácať.

Ak si vláda kladie za cieľ diskusiu s partnermi, mohla ho naplniť práve v prípade penzijnej reformy. Nespravila tak. Pritom tá diskusia je nevyhnutná. Slovenský dôchodkový systém sa síce volá poistný, ale postupne sa mení na dávkový, financovaný z daní, s nevyhnutnou nivelizáciou dôchodkov. A s tým by mali počítať najmä mladí pracujúci.

Radovan Ďurana, analytik INESS

SME, 23.7. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards