Depardieu pokrčil plecami

Posledný týždeň ovládol titulky francúzskych novín daňový exil známeho herca Gerarda Depardieua, ktorý sa presťahoval do belgickej obce Nechin, pol kilometra od francúzskych hraníc. Podľa francúzskeho premiéra Jean-Marc-Ayraulta sa herec správa pateticky. Socialistický poslanec Yan Galut dokonca navrhol, aby bolo Depardieuovi odňaté francúzske občianstvo. Depardieu, ktorý famózne znázornil postavu Obelixa, hlavného galského parťáka Asterixa, nosiac na chrbte diviakov a niekedy ich dokonca hádžuc na Rimanov, odpovedal formou otvoreného listu v časopise Journal Du Dimanche dňa 16. decembra. S podtónom Johna Galta, slávnej postavy z diela spisovateľky Ayn Randovej. Gerard Atlas pokrčil plecami. 

Depardieu pokrčil plecami

Depardieu začína výrokom, že patetické je označovať jeho vyjadrenia ako patetické. Aj keď nechce vysvetľovať všetky dôvody svojho odchodu, jasne hovorí, že odchádza po tom, ako tento rok zaplatil 85% daň zo svojho príjmu a 145 miliónov eur za celý život. Odchádza, pretože francúzsky premiér si myslí, že „úspech, kreativita a talent, čiže schopnosti robiť svet lepším, treba potrestať“. Ďalej pripomína premiérovi Ayraultovi, že založil podniky, ktoré zamestnávajú spolu 80 ľudí. Depardieu hovorí, že je pripravený vzdať sa svojho francúzskeho pasu a „sociálneho zabezpečenia“ (francúzsky systém verejného zdravotníctva, o ktorom tvrdí, že ho nikdy nevyužil).

Tento list je dôležitý.

Po prvé preto, že vďaka slávnemu hercovi zasiahnu kategórie motivácií a nezamýšľaných (i keď vysoko očakávaných) dôsledkov aj „vnímavú zónu“ francúzskej politickej triedy (či už pravicovej alebo ľavicovej). Uvalenie 75% dane  na príjem nad 1 milión eur má významný vplyv na konanie bohatých a kreatívnych ľudí. Pán Hollande a jeho tím to môžu nazývať „spravodlivosť“. Francúzsky prezident sa raz nechal počuť, že nemá rád bohatých ľudí. Neuvedomuje si však, že ekonomický rast a progres nemožno dosiahnuť žmýkaním kreatívnych a úspešných. Všetko sú to zastaralé kolektivistické politiky založené na závisti a hľadaní „obetného baránka“: no jediné v čom sú efektívne, je vytváranie nerovností a zabíjanie „husi zo zlatým vajíčkom“, čiže vytváranie ďalšej chudoby. Na konci dňa to nie je teda úplne „spravodlivé“.

Po druhé preto, že Depardieu prízvukuje fakt, že je Európanom, „občanom planéty Zem“ a  „slobodnou bytosťou“. Vlastne hovorí, že vďaka globalizácii všetci môžeme slobodne uniknúť ničivej vládnej pästi. Konkurencia inštitucionálneho nastavenia, a obzvlášť daňová konkurencia,  je nevyhnutnou zložkou našej slobody a je kľúčové, aby ľudia mohli „voliť nohami“. Samozrejme, európski politici, a špeciálne francúzski, sú horliví v popieraní tejto slobody. A opäť v mene spravodlivosti, harmonizácie, rovnosti, solidarity a toho, čo máte vy. Tento príbeh nám hovorí, že ak by sa Európa mala stať jedným veľkým Francúzskom, povedie  ju to do záhuby. Bohužiaľ, nedávne snahy lídrov EU k väčšej centralizácii neprinášajú veľa optimizmu.

Aby sme boli k prípadu Depardieua úplne féroví, treba zmieniť, že štátne dotácie filmovému priemyslu vo Francúzsku pravdepodobne nepriamo pomohli hercovi stať sa slávnym a bohatým aj keď do systému v konečnom dôsledku možno vložil viac peňazí ako dostal... Nie je to síce ako John Galt, ale je to dobrý začiatok.

Otvorený list Gerarda Depardieua premiérovi Jean-Marc Ayraultovi:

Hovoríte, že „patetické“? Tak ako aj toto je patetické.

Narodil som sa v roku 1948 a začal som pracovať vo svojich 14 rokoch ako maliar, neskôr som sa živil skladník a herec. Za každej vlády som vždy poctivo platil dane bez ohľadu na ich výšku.

Nikdy sa nestalo, že by som si nesplnil svoje povinnosti. Historické filmy, v ktorých som účinkoval, odrážajú moju lásku k Francúzsku a k jeho histórii.

Bohužiaľ tu už ale nemám čo robiť. No i napriek tomu budem naďalej milovať Francúzsko, s ktorým ma spája množstvo emócií, ktoré som tu prežil. Teraz však odchádzam, pretože podľa vás úspech, kreativita a talent, čiže schopnosť robiť svet lepším, treba trestať.

Nežiadam, aby ste so mnou súhlasili, ale aby ste ma aspoň rešpektovali.

Všetci tí, ktorí opustili Francúzsko, neboli poškodení tak ako som ja.

Nemusím vysvetľovať všetky dôvody môjho rozhodnutia, je ich veľa a sú súkromné.

Odchádzam potom, ako som v roku 2012 zaplatil 85% daň z  príjmu. Ostane mi však v pamäti, že Francúzsko bola nádherná krajina a dúfam, že taká aj ostane.

Odovzdám vám svoj pas aj nárok na sociálne zabezpečenie, ktoré som nikdy nevyužil. Už nie sme samostatná krajina, som skutočný Európan, občan planéty Zem, tak ako hovorieval môj otec.

Príde mi patetické, že tvrdá justícia súdi môjho syna Williama sudcami, ktorí odsúdili jedno dieťa na tri roky väzenia kvôli 2 gramom heroínu, kým mnohí iní unikli  väzeniu pričom spáchali omnoho závažnejšie činy.

Nesúdim všetkých tých, čo majú vysoký cholesterol, vysoký tlak, alebo diabetikov, opilcov, alebo tých, čo zaspávajú na svojich motorkách: som jedným z nich, ako radi opakujú vaše drahé médiá.

Nikdy som nikoho nezabil, neuvažujem ľstivo, na daniach som za 45 rokov zaplatil 145 miliónov, zamestnal som 80 ľudí pracujúcich vo firmách, ktoré som pre nich vytvoril a ktoré si oni sami riadia.

Nechcem sa sťažovať alebo chvastať, len odmietam slovo „patetický“.

Kto ste, že ma súdite, páni Ayrault a  Hollande? Napriek svojim prehreškom, mojim chúťkam a môjmu milostnému životu, som slobodná bytosť, páni, a vždy budem slušný.

Gérard Depardieu

Emmanuel Martin, riaditeľ Institute for Economic Studies-Europe (www.ies-europe.org) a editor www.LibreAfrique.org.

Článok bol publikovaný na ZeroHedge.com.

Pre INESS preložil Stanislav Červenka.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards