Je Slovensko v recesii? Rastie počet nezamestnaných, výroba klesá (Aktuality.sk)

Netreba z výsledkov jedného mesiaca vyvodzovať širokosiahle závery. Faktom však je, že ekonomika v celej Európe, až na svetlé výnimky, ako Estónsko, spomaľuje, vysvetľoval na margo recesie slovenskej ekonomiky pre Aktuality.sk dňa 16.2. 2013 Martin Vlachynský z INESS. 

Je Slovensko v recesii? Rastie počet nezamestnaných, výroba klesá (Aktuality.sk)

Nezamestnanosť na Slovensku je v rekordných číslach po dlhých rokoch. Výroba zas zaznamenáva prepady. Optimistické vyhliadky o lepšom roku 2013 sú zdá sa len túžbou, nie reálnym, racionálnym predpokladom. Sme v recesii? Môžeme byť na tom ešte horšie?

Podľa správy štatistického úradu klesol v decembri 2012 Index priemyselnej produkcie medziročne o 4,4% v dôsledku poklesu v priemyselnej výrobe o 5,8 %, v ťažbe a dobývaní o 8,2 %. V dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vzrástol o 3,4 %. Dá sa tento stav nazvať recesiou slovenského priemyslu, ekonomiky? „Netreba z výsledkov jedného mesiaca vyvodzovať širokosiahle závery. Faktom však je, že ekonomika v celej Európe, až na svetlé výnimky, ako Estónsko, spomaľuje,“ rozháňa depresívne mraky analytik INESSu Martin Vlachynský. Pravdou je, že v poslednom štvrťroku 2012 poklesla ekonomika v eurozóne najrýchlejším tempom od roku 2009, čo môže navodzovať rôzne nálady, len nie optimizmus, ktorým sršia euroúradníci, ale aj vrcholní predstavitelia niektorých národných parlamentov a vlád. Podľa svetových médií totiž pokles HDP eurozóny  vo štvrtom štvrťroku o 2,3 percenta jasne ukazuje, že eurozóna sa ešte neodrazila od dna a kríza ani zďaleka nie je na konci. A keď si uvedomíme, že pokles zaznamenali aj najsilnejšie, resp. nosné ekonomiky Európy, nemecká a francúzska, musí byť každému jasné, že to bude mať ďalší dopad. A aj u nás.

Vyššie dane vs. šetrenie

Slovensko ako proexportná krajina nevyhnutne potrebuje, aby rástli ekonomiky najväčších štátov, pretože práve tie sú odbytiskom našich exportných výrobkov. A to najmä v dobe, keď sa kabinet Roberta Fica (Smer-SD) zaviazal znížiť deficit verejných financií pod 3 percentá HDP. Kritici vyčítajú ministrovi financií Petrovi Kažimírovi aj premiérovi Ficovi, že ich plán konsolidácie je postavený na vysokých daniach, čo sa môže vypomstiť. „Vláda postavila rozpočtovú konsolidáciu do značnej miery na zvyšovaní daní a nie na šetrení vo výdavkoch, tým skôr, že zvyšovanie daní zasiahne aj nízkopríjmové a zraniteľné skupiny, ako sú napríklad mnohí dohodári,“ vysvetľuje analytik M. Vlachynský: „V prípade, že príde k nižšiemu rastu, ako vládni ekonómovia očakávajú, povedie to k výpadkom daňových príjmov a celá konsolidácia sa dostane do vážnych problémov. Inými slovami, ak si naplánujete škrtnutie 100 miliónov, tak to skutočne bude 100 miliónov bez ohľadu na rast HDP. Ak si naplánujete zvýšenie daní o 100 miliónov a rast HDP, bude (aj vďaka vyššej dani) nižší,i ako ste čakali, zo 100 miliónov sa stane povedzme 10 miliónov. Priestor na šetrenie pritom stále existuje, príkladom môžu byt investičné stimuly, neadresné sociálne dávky, stratové železnice... Vláda by mala škrtať a nie premýšľať nad megalomanskými projektmi ala olympiáda.“

Nič nie je zadarmo

Martin Vlachynský nezdieľa premiérov optimizmus ani v otázke nového rozpočtu EÚ a balíku peňazí, ktorý bude môcť čerpať Slovensko: „Peniaze z Bruselu nie sú zadarmo. Každý projekt si vyžaduje spolufinancovanie z rozpočtu domácej krajiny, čo zvyšuje zaťaženie už tak riadne zaťažených daňovníkov. Zmysel mnohých projektov je pritom viac ako otázny a neraz zaváňa korupciou. Cenou za eurofondy je aj neustály prílev regulácií z Bruselu, ktoré zaťažujú naše hospodárstvo, a v neposlednom rade aj značne prostriedky, ktoré posielame a budeme posielať problémovým krajinám eurozóny.“ K predsedovi slovenskej vlády sa v spokojnosti pod to, že Slovensko má v novom eurorozpočte viac peňazí. Pridal aj predseda opozičnej SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Ekonomické ukazovatele jasne naznačujú, že na prehnaný optimizmus nie je dôvod. Opäť sa totiž zdá sa potvrdí, že politická voľa, prípadne politické vyhlásenia, nemusia korešpondovať s realitou. Hoci v tomto prípade by bolo určite úžasné, keby sa politické vyhlásenia premiéra Roberta Fica naplnili do bodky. Kto by si totiž neprial zlepšenie situácie. 

Patrik Kováč

Aktuality.sk, 16.2.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards