Dlh SR: Sme zadĺžení ako Argentína pred bankrotom (Aktuality.sk)

Presná hranica bezpečného dlhu sa určiť nedá. Jediný bezpečný dlh je žiadny dlh. Nemecko má síce vyššiu mieru zadlženia ako SR, má však aj omnoho vyšší kredit u veriteľov. Slovensku veritelia prestanú dôverovať omnoho skôr. Argentína v roku 2001 skrachovala pri dlhu približne na úrovni Slovenska, vysvetľoval pre Aktuality.sk dňa 12.3. 2013 Ján Dinga z INESS. 

Dlh SR: Sme zadĺžení ako Argentína pred bankrotom (Aktuality.sk)

Dlh Slovenska prekročil 51 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s dlhom Grécka (152,6% HDP), Talianska (127,3% HDP) či Portugalska (120,3% HDP) môže naša situácia vyzerať pokojne. Opak je však pravdou.

Slovensko má historicky najvyšší verejný dlh. Podľa Eurostatu je to 51,2 percenta HDP. Podľa analytika INESSu Jána Dingu už Slovensko prekonalo 50-percentnú métu. Odvoláva na štatistiky Eurostatu, podľa ktorého dlh prekonal hranicu 50% HDP prvýkrát v roku 2000. Následne však klesal k hranici 28% v roku 2008. Všetko však opäť zmenila dlhová kríza, kedy začal opätovne rásť. Dinga uvádza, že verejný dlh v tomto roku presiahne 40 miliárd eur. V roku 2008 to však bola len polovica z tejto sumy. Dlh na jedného obyvateľa tak vychádza na 7 000 eur. Ak sa to prepočíta na pracujúcich obyvateľov Slovenska, na každého to vychádza 16 000 eur. Znamená to, že sa do toho nezaratávajú novorodenci, žiaci, študenti či dôchodcovia.

Míňame viac ako zarobíme

„Hlavným dôvodom rýchleho rastu nášho dlhu sú stúpajúce verejné výdavky, ktoré nereflektujú pomaly rastúce verejné príjmy (teda zaplatené dane a odvody). Výdavky rástli aj počas predkrízových boomových rokov, každým rokom však rástli aj ich príjmy. S príchodom krízy príjmy prepadli a rastú len pomaly. Verejné výdavky však rástli aj s príchodom krízy a došlo teda k veľkému nepomeru medzi príjmami a výdavkami. Dôsledkom boli rekordné deficity a dnešný rekordný dlh,“ vysvetľuje analytik Dinga: „Vzhľadom k starnutiu obyvateľstva rýchlo rastie objem prostriedkov vyplácaných na dôchodky (tento rok vzrastie o štvrť miliardy eur). Rastúci dlh je tiež čoraz náročnejší na svoje splácanie. Na tento účel štát použije v roku 2013 vyše 1,3 mld eur z našich daní. Štát sa vysokým výdavkom verejnej správy snaží prispôsobiť príjmy, dôsledkom čoho je od nového roka vyššie daňovo-odvodové zaťaženie. Verejná správa však prevádzkuje aj 7000 príspevkových a rozpočtových organizácií a je na mieste sa pýtať, aká je ich pridaná hodnota pre občanov, keď o mnohých z nich nikdy nepočuli.“

(Ne)bezpečný dlh

Slovenská zadĺženosť je v porovnaní s inými, vyspelejšími ekonomikami, často veľmi nízka. Naopak, medzi najmenej zadĺžené krajiny EÚ patria chudobné Bulharsko či Rumunsko. Čo teda odráža zadĺženosť krajiny? "Štátny dlh vyjadruje mieru zadlženia na celkovom HDP ekonomiky. Vo všeobecnosti platí, že chudobnejšie krajiny (s horšou verejnou správou, infraštruktúrou, produktivitou, a teda s nižšou dôverou na trhu) si nemôžu dovoliť vysokú mieru zadlženia, keďže nenájdu veriteľov, ktorí by im boli ochotní požičať za prijateľný úrok. Nemecký dlhopis bude pre akéhokoľvek investora vždy atraktívnejší ako dlhopis bulharský,“ vysvetľuje Ján Dinga.

Z tohto pohľadu sa teda len veľmi ťažko určuje, či je naša miera zadĺženosti bezpečná, alebo nebezpečná. „Presná hranica bezpečného dlhu sa určiť nedá. Jediný bezpečný dlh je žiadny dlh. Nemecko má síce vyššiu mieru zadlženia ako SR, má však aj omnoho vyšší kredit u veriteľov. Slovensku veritelia prestanú dôverovať omnoho skôr. Argentína v roku 2001 skrachovala pri dlhu približne na úrovni Slovenska,“ dodáva analytik INESSu. Do dvoch rokov má podľa prognóz náš dlh presiahnuť 46 miliárd eur a to aj v prípade, že naša ekonomika bude v ďalších rokoch rásť tempom 3,5% HDP a naša zamestnanosť klesne pod 14%. Otázka znie, dokedy môže štát vydržať s takýmito verejnými výdavkami. Ako uvádza Dinga, odpoveď nateraz nemá nikto.

Argentínska kríza

Argentínsku ekonomiku začal poriadne skúšať už rok 1999. Svetové trhy iba dva roky predtým zažili poriadne otrasy a v tom čase si to najviac odniesla ázijská a ruská ekonomika. Naviazanie sa juhoamerickej krajiny na menu dolár od roku 1991 neprinieslo žiadnu stabilitu, ale práve naopak. Medzinárodný menový fond (MMF) tlačil na Argentínu, aby si dala do poriadku verejné financie aj za cenu zvyšovania daní. Vysoký zahraničný dlh s nevýhodnými úrokmi, odchody zahraničných investorov a narastajúca nezamestnanosť viedli k hlbokej strate dôvery. Koniec roka 2001 sa v Argentíne niesol v znamení štátneho bankrotu, ktorý mal totálne politické a sociálne následky.

Aktuality.sk, 12.3.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards