Rok škrtania a zvyšovania daní sa už nemá opakovať (Pravda)

Ako povedal 4.4.2013 pre denník Pravda Radovan Ďurana z INESS, Slovensko ešte pravú konsolidáciu poriadne nezačalo. Neboli prijaté žiadne štrukturálne reformy, ktoré by obmedzili nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi.

Rok škrtania a zvyšovania daní sa už nemá opakovať (Pravda)

V prvom roku vlády dominovali zmeny v ekonomickej oblasti. Vláda sčasti splnila to, čo pred voľbami sľúbila. Zároveň však prijala aj nepopulárne opatrenia v snahe znížiť deficit verejných financií a zastaviť tak zadlžovanie krajiny.
Pokles deficitu avizoval vlani pred voľbami nielen Smer, ale aj pravica. Smer na to išiel najmä cez vyššie priame dane a okresanie druhého penzijného piliera a odmietol pravicou navrhovaný ďalší rast spotrebných daní, najmä DPH.
Vláda zvýšila dane a škrtala výdavky s tým, že ak opatrenia prinesú želaný efekt, zotrvačnosťou sa deficit bude znižovať aj v ďalších rokoch a od roku 2014 sa nájdu peniaze aj na nové investície. NBS síce nedávno odhadla, že na budúci rok sa ekonomický rast priblíži k trom percentám, tento rok sa však rast pribrzdí k úrovni 0,7 percenta. V rozpočte môže chýbať ďalších až 390 miliónov eur, čím sa môže ohroziť čerpanie eurofondov, keďže ďalší rast daní vláda odmieta a škrty pri výdavkoch zase vylučujú ministerstvá.
Ambície pri diaľniciach a poisťovni
Je otázne, ako sa s tým kabinet vyrovná. Na eurofondoch sa šetriť nedá vzhľadom na diaľničné plány. Vláda chce začať stavať v tomto volebnom období 310 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a dokončiť by sa malo 133 kilometrov z nich. To je najambicióznejší plán spomedzi doterajších vlád. Z ohlásených plánovaných opatrení je zásadný aj zámer vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu a odkúpiť podiely súkromných investorov z peňazí z plánovaného predaja 49 percent akcií štátu v Slovak Telekome.
Na ekonomiku mala v prvom roku druhej Ficovej vlády najväčší vplyv recesia vo väčšine krajín eurozóny. Výsledkom bol nižší záujem o výrobky zo Slovenska a rast počtu ľudí bez práce, ktorých je už vyše 400-tisíc. Určitý menší vplyv na rast počtu ľudí bez práce mali podľa analytikov aj vládne opatrenia, ako aj nový Zákonník práce. Obnovenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného viedlo časť podnikateľov koncom vlaňajška k prepúšťaniu. Vláda prijala aj viaceré opatrenia na podporu farmárov, napríklad obnovila červenú naftu.
Koniec rovnej dane
Najväčšiu časť úsporných opatrení v sume 2,7 miliardy eur vláda ohlásila na tento rok. Vláda od začiatku sľubovala, že potrebné znižovanie sekery v rozpočte sa dotkne len lepšie zarábajúcich a firiem. To, čo vláda v začiatkoch sľúbila, už stihla sčasti aj naplniť. „Dostali politický mandát, vláda jednej strany tak mohla rýchlo prijímať deklarované ekonomické opatrenia. Ako prvé sa na dlh štátu poskladali banky a regulované firmy – to však vyhlasovali od začiatku,“ hodnotí ekonóm Vladimír Baláž zo SAV. Vláda takisto zrušila rovnú daň z príjmu a zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 23-percentnú daň pre firmy.
Vyššiu daň zaplatili aj banky a tiež ľudia pri nákupe alkoholu či cigariet. Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas napriek avizovanému rušeniu zostali. V budúcom roku by tieto opatrenia mali doplniť aj vyššie dane na luxusné nehnuteľnosti. Vláda urobila zmeny aj v druhom pilieri, keď sa výrazne znížil odvod, ktorý do súkromných dôchodkových spoločností smeruje. Namiesto deviatich percent to sú už len štyri percentá, na čo môžu v budúcnosti ľudia doplatiť, aj keď teraz to štátnej kase pomohlo. Naopak, vládou odsúhlasené postupné predlžovanie dôchodkového veku a miernejšiu valorizáciu penzií analytici chválili.
Firmy zmeny kritizujú
Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska tvrdí, že novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa zrušila rovná daň a zvýšilo zaťaženie firiem, je najhoršia prijatá zmena. „Vychádza to z našich doterajších prieskumov medzi podnikateľmi,“ povedal Kičina. Tvrdí, že najviac negatívne pôsobia aj zmeny v daniach a odvodoch pre skutočných živnostníkov s reálnymi nákladmi. „Doterajšie 40-percentné paušálne výdavky, ktoré sa ohraničili stropom 420 eur mesačne, urobili viacerým živnostníkom prievan v peňaženkách,“ hovorí Kičina. Vláda však poukazuje na to, že so zmenami živnostníci súhlasili ako s kompromisným návrhom.
Krátkosť a tlak Bruselu splniť prísne rozpočtové kritériá si však podľa viacerých ekonómov vyžadovali robiť opatrenia skôr na strane príjmov. „Ideálne je, ak sa robí konsolidácia na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov. V tejto situácii si však krajina nemohla dovoliť čakať na finančný efekt napríklad z celkovej reformy štátnej správy. Celá príprava, schvaľovanie a zavedenie budú trvať viac ako rok. Dovtedy máme deficit verejných financií znížiť pod tri percentá hrubého domáceho produktu,“ povedal analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Ekonómovia tvrdia, že vláda sa púšťa do štrukturálnych reforiem veľmi pomaly. „Slovensko ešte pravú konsolidáciu poriadne nezačalo. Neboli prijaté žiadne štrukturálne reformy, ktoré by obmedzili nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Vláda tvrdí, že nákupy sa zlacnia a zrýchlia napríklad cez schválené elektronické centrálne trhovisko.
Konsolidácia bude pokračovať
Nedostatok daňových príjmov v najbližšom období, aj pre zhoršujúcu sa situáciu v eurozóne, však pravdepodobne donúti vládu prijímať ďalšie úsporné opatrenia. „Prognózy rastu HDP Slovenska na tento rok sa stále viac blížia k nule, takže očakávať môžeme aj s tým spojené ďalšie výpadky v príjmoch verejných financií. Posledný výpadok bol z veľkej časti vykrytý vďaka odídencom z druhého piliera, otázka je, ako vláda pokryje tie nasledujúce,“ konštatuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Trhy nateraz splnenie slovenského záväzku 3-percentného deficitu považujú za dôveryhodné, čo sa premietlo v nižších nákladoch na obsluhu dlhu.
 

Lenka Buchláková
 

Pravda, 4.4.2013
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards