Olympiáda na Slovensku: Päťkruhový nezmysel (Hospodárske noviny)

Hospodárske noviny zverejnili dňa 2.4.2013 komentár Richarda Ďuranu z INESS na tému olympijských hier na Slovensku.

Olympiáda na Slovensku: Päťkruhový nezmysel (Hospodárske noviny)

Rozkorčuľovaný a „rozklikovaný“ premiér minulý týždeň v Poprade potvrdil odhodlanie vlády spoluorganizovať zimné olympijské hry Krakov 2022. Hovorí o zviditeľnení Slovenska a podpore turistického ruchu. Že je to len ilúzia, nech nás presvedčia domáce i zahraničné skúsenosti.

Sami máme v pamäti čerstvé čísla, ktoré hovoria, že výnosy z turizmu počas nedávno organizovaných majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji dosiahli v Bratislave ledva desatinu ceny rekonštrukcie zimného štadióna. Návštevnosť zahraničných turistov sa v Turíne, ktoré organizovalo ZOH v roku 2006, prudko prepadla, dokonca na úroveň horšiu ako niekoľko rokov pred zorganizovaním olympiády. V nórskom Lillehameri po olympiáde zbankrotovalo 40 percent hotelov a americké Salt Lake City hlásilo, že celkové zisky v turistickom priemysle boli nižšie, ako straty v ostatných sektoroch hospodárstva. Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v susednom Česku potvrdzujú, že nové areály sa nerovnajú turistickému ruchu. Výsledkom je rovnica – nový areál rovná sa nový dlh.

V súvislosti s turistickým ruchom netreba zabúdať na efekty, ktorým ekonómovia hovoria alternatívne náklady. Prvým z nich je efekt presunutia. Tradiční návštevníci istého regiónu kvôli vysokej koncentrácii turistov na jednom mieste v určitom čase svoju obľúbenú destináciu vynechajú. Druhým je tzv. intermezzo efekt, ktorý pekne demonštruje talianska skúsenosť. Bezprostredne po zorganizovaní veľkého podujatia v nasledujúcich rokoch prudko klesne počet návštevníkov. A tretím, najmenej diskutovaným, a pritom azda najzávažnejším je tzv. sifónový efekt. Investície do turistického ruchu a infraštruktúry sa nahromadia do jedného regiónu a budú chýbať v ostatných, menej rozvinutých. Na dôvažok aj tých zopár turistov, ktorí do týchto regiónov zavítajú, môže olympiáda „pretiahnuť“ do Tatier, s katastrofálnymi následkami pre lokálne turistické zariadenia.

Premiér hovorí, že nebudeme megalomani a vybudujeme len to, čo naozaj treba. Oxfordskí výskumníci ukázali, že za posledných 50 rokov všetky olympiády prekročili pôvodne plánované rozpočty priemerne o 324 percent. Tvrdia, že olympijské hry sú finančne najriskantnejším vládnym megaprojektom, riskantnejším než nové hrádze či diaľnice. Niektoré krajiny splácali olympijské dlhy 30 rokov, mnohé ďalšie krvavú stopu olympiád ponesú dlhé dekády. Finančne zdecimovaní Gréci dodnes platia za údržbu nepotrebných a nevyužívaných olympijských športovísk pol milióna eur mesačne. Pôvodne plánovaný niekoľkomiliardový rozpočet aktuálne pripravovanej zimnej olympiády v Soči sa vyšplhal už na viac než desaťnásobok rozpočtovanej sumy – približne 50 miliárd dolárov. Chce azda premiér pri pohľade na pravidelne odhalené prípady plytvania verejnými zdrojmi presviedčať, že sa za tých pár rokov slovenskí politici o toľko polepšia?

Premiér tiež hovorí, že „nová športová infraštruktúra nemôže nikomu poškodiť“. Nezamestnaní z Rimavskej Soboty, ktorí sa na ňu poskladajú na dani z pridanej hodnoty či spotrebných daniach, na toto tvrdenie budú mať asi iný názor.

Vláda pritom má alternatívy, ako 300-miliónový vklad Slovenska do zorganizovania olympiády využiť. Môže nimi okamžite znížiť firemné dane o 1 percentuálny bod a aspoň čiastočne nás prinavrátiť na mapy zahraničných investorov, ktorým sme zavreli dvere najvyššou daňou v regióne. Nižšie už má aj premiérov sociálnodemokratický vzor, Švédsko, a nižšie už schvaľujú Dánsko či Veľká Británia. Vláda môže týmito prostriedkami pohodlne zrušiť odvody pre dohodárov, ktoré prakticky za pár týždňov vytlačili z trhu práce 150 000 ľudí.

Švajčiari či Viedenčania olympiádu nepustili cez referendum. Najlepším a najlacnejším referendom by na Slovensku bolo vyhlásenie dobrovoľnej zbierky. Ak by bola ochotná každá slovenská rodina prispieť sumou 240 eur, a zároveň každý dôchodca by bol ochotný vzdať sa vianočného dôchodku, premiér by mal po problémoch, a nemusel by z Popradu neprajníkom myšlienky olympiády odkazovať, aby v tomto prípade mysleli na Slovensko, ktoré chce byť úspešné.

Richard Ďurana

Hospodárske noviny, 2.4.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards