Ministri financií sú prehnaní optimisti (Hospodárske noviny)

Podľa Jána Dingu z INESS sme svedkami mnohých prípadov plytvania. Štát má sedemtisíc príspevkových organizácií. Audit by odhalil duplicitne vykonávané funkcie, činnosti bez pridanej hodnoty pre daňovníka, ktoré by sa mohli zrušiť alebo by ich mohol zastúpiť súkromný sektor, povedal pre Hospodárske noviny dňa 26.4.2013 na tému dlhu.

Ministri financií sú prehnaní optimisti (Hospodárske noviny)

Dlh rastie rýchlejšie, ako štát odhaduje. Rizikom do budúcnosti je hospodársky rast.

Prekvapenie z výrazného rastu dlhu za rok 2012, ktorého sme boli svedkami v tomto týždni, sa môže zopakovať. Štát má síce naplánovaný vrchol dlhu na rok 2015 a na úrovni 56,7 percenta HDP, opiera sa však o ekonomické prognózy, ktoré optimistickejšie ako očakávania analytikov či Európskej komisie. Dlh sa ministrom financií nedarí odhadnúť už od roku 2009. Finálny výsledok je dlhodobo horší ako plán.

Otázny rast
V návrhu štátneho rozpočtu na roky 2013 až 2015 sa počíta v budúcom roku s rastom ekonomiky o 3,5 percenta. Eurostat nám však predpovedá rast tesne pod tromi percentami a pridávajú sa aj analytici. „Tým, že štát ráta s vyšším rastom, v rozpočte mu to lepšie vychádza. Určite je lepšie počítať s pesimistickejším scenárom a potom byť milo prekvapený,“ vraví Ján Dinga, analytik inštitútu INESS. V posledných rokoch to bolo skôr opačne – skutočnosť bola výrazne horšia ako odhad.

Na Slovensku to potvrdzujú napríklad výsledky rozpočtu na rok 2012, ktorý bol tiež postavený na optimistickejších predpokladoch ekonomického rastu, a teda aj rýchlejšej miere konsolidácie verejných financií. „Práve nesplnenie cielených deficitov, ktoré si vtedajšia vláda stanovila, môžu do značnej miery za rast dlhu o osem percent HDP,“ vysvetľuje Boris Fojtík, analytik Tatra banky. Za rast dlhu na 52 percent ekonomiky môže síce i naša účasť v dočasnom a trvalom eurovale aj predzásobenie sa likviditou pre priaznivú situácia na finančných trhoch. „Aj tak však deficit rozpočtu zvýšil dlh o vyššiu sumu ako spomínané tri faktory dohromady,“ dodáva Dinga.

Rozpustené rezervy
Kvôli zhoršeniu ekonomického vývoja si síce vláda vytvára rezervu, tú tohtoročnú v objeme 313 miliónov eur však rozpustila ešte koncom minulého roka, keď bolo jasné, že príjmy budú nižšie, ako sa plánovalo. A na vyrovnanie ďalšieho výpadku 360 miliónov príjmov, ktoré vláda oznámila vo februári, použila rezervu na otvorenie druhého piliera a dodatočné škrty.

Štát si pritom musí dávať na hospodárenie pozor. V tomto roku sa totiž zaviazal na 2,9-percentný deficit a budúci rok ho má znížiť ešte o pol percenta. Ak sa mu to nepodarí, hrozí mu jednak pokuta 143 miliónov eur zo strany únie, a zároveň zhoršenie pozície na trhoch. „Pokiaľ by sa nesplnil záväzok zníženia deficitu verejných financií a s ním súvisiace očakávania trhu, mohlo by to znamenať vážne riziko tak pre ratingové hodnotenie, ako aj pre rizikové prirážky štátnych dlhopisov,“ vysvetľuje Vladimír Vaňo, analytik Sberbank.

Vláda potom bude musieť prísť s úspornými opatreniami. Ministerstvo financií už naznačilo, že sa chce zamerať na racionalizáciu sociálnych výdavkov, najmä na vyššiu adresnosť. Základom zoštíhlenia výdavkov by mal byť aj audit verejnej správy. „Sme svedkami mnohých prípadov plytvania. Štát má sedemtisíc príspevkových organizácií. Audit by odhalil duplicitne vykonávané funkcie, činnosti bez pridanej hodnoty pre daňovníka, ktoré by sa mohli zrušiť alebo by ich mohol zastúpiť súkromný sektor,“ konštatuje Dinga.

Lukáš Havlík

Hospodárske noviny, 26.4.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards