Zneužívanie súkromných vlastníkov a efektivita vo verejnej správe

To, že majiteľov domov s nájomnými bytmi
nemožno využívať na výkon sociálnej politiky formou regulovaného nájomného, už potvrdil Európsky súdny
dvor
. Francúzskej majiteľke domu v Poľsku priznal nárok na úhradu
škody, a poľskej vláde dal 6 mesiacov na to, aby sa s majiteľkou na
úhrade škody dohodla.

Zneužívanie súkromných vlastníkov a efektivita vo verejnej správe

Po uplynutí tejto lehoty by súd sám určil výšku škody. Vláda
sa s majiteľkou nakoniec dohodla
, hoci suma zdá sa nebola zverejnená.
Bolo by naivné predpokladať, že súd by v prípade slovenských sťažovateľov
rozhodol inak, čo potvrdzujú aj slová ministra spravodlivosti Harabina.
I napriek tomu premiér Robert Fico v stredu odmietol návrh na
postupnú dereguláciu nájomného.

Svoje odmietnutie okrem populistických argumentov
zdôvodňoval aj tým, že nevieme, koľko ľudí s regulovaným nájomným je
skutočne sociálne odkázaných. Pritom tento návrh
obsahoval ustanovenie
, „aby po skončení regulácie mali nárok od obcí na
náhradné bývanie iba tí ľudia, ktorí si nedokážu zabezpečiť bývanie z vlastných
zdrojov.“

Prečo teda došlo k odkladu?

Podľa návrhu sa malo nájomné zvyšovať o 20% ročne.
Vláda a obce by mali teda minimálne rok dva na to, aby tieto osoby
jednoznačne identifikovali a pripravili postup, kde a ako ubytovať
ľudí, ktorí si skutočne z vlastných príjmov nájomné neuhradia.

Premiér na našu škodu prehliada dianie v zahraničí.
Viac ako 3000 vlastníkov domov s bytmi s regulovaným nájomným
v Česku podalo sťažnosť na Európsky súdny dvor so žiadosťou o úhradu
škody presahujúcou 50 miliárd Sk. Každým mesiacom odďaľovania riešenia tohto
problému suma škody narastá. Ak aj slovenskí vlastníci domov budú úspešní
u Európsky súdny dvor, škodu zaplatíme my všetci z našich daní.

A teraz k tej efektivite. Koľko ľudí
z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja strávilo svoj pracovný
čas prípravou zákona? Prečo musí nastať rokovanie vlády, aby sa ukázalo, že
príprave takéhoto zákona by mali predchádzať analýzy ministerstiev práce
a financií, dokumentujúce sociálne dopady zrušenia regulácie? Rokovanie
o návrhu zákona premiér ukončil s tým, že “s novým plánom riešenia
sporu medzi záujmami majiteľov a nájomníkov by mali podľa premiéra prísť
ministerstvá na budúci týždeň.“ Stihnú ministerstvá za týždeň vykonať
hodnovernú analýzu?

Na záver treba spresniť, že na tento spor nemožno nazerať ako na spor medzi
nájomníkmi a vlastníkmi bytov. Ide o spor medzi vládou
a vlastníkmi domov. Vláda porušuje ústavou garantované práva vlastníkov
domov. Regulácia pritom poškodzuje ešte jednu skupinu obyvateľstva. Tých, ktorí
by si pre nedostatok lacných bytov (kvôli obmedzenej ponuke z dôvodu
konzervovania bytov regulovaným nájomným) nemôžu prenajať byt vo vhodnej
lokalite a za primeranú cenu. Viac o negatívach regulácie nájomného
sa dočítate tu.

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na pošli na vybrali.sme.sk, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards