Radičová padla zbytočne. Euroval nezabral (Hospodárske noviny)

Práve ECB je skutočnou hranicou medzi sériou bankrotov v eurozóne a súčasným stavom, konštatoval pre Hospodárske noviny dňa 10.10.2013 Martin Vlachynský z INESS.

Radičová padla zbytočne. Euroval nezabral (Hospodárske noviny)

Mesiace sporov a následný pád vlády Ivety Radičovej k ničomu neviedli. Zvýšenie dočasného eurovalu (EFSF), ktoré liberáli principiálne odmietli, nakoniec prešlo v slovenskom parlamente už o dva dni neskôr. Ohrozeným krajinám eurozóny navyše pomohlo len dočasne a situáciu musela opäť zachraňovať Európska centrálna banka nákupom ich dlhopisov.

Zbytočné eurovaly

Situáciu nevyriešil ani neskôr prijatý trvalý euroval (ESM), ktorý taktiež nedokázal zabrániť rastu výnosov z talianskych a zo španielskych dlhopisov na kritické úrovne. Podľa Kamila Borosa, analytika X-Trade Brokers, totiž ani tento mechanizmus nemal potrebnú kapacitu, aby dokázal zastrešiť tieto dve krajiny.

EFSF a ESM teda podľa Radovana Geista zo spoločnosti Euractiv prispeli k upokojeniu situácie v eurozóne len čiastočne. „Hlavným dôvodom dočasného utlmenia krízy je najmä Európska centrálna banka a jej pripravenosť zasiahnuť v prospech krajín, ktoré sa ocitnú pod tlakom finančných trhov,“ tvrdí Geist. Investorov totiž o opätovnom nakupovaní dlhopisov zadlžených krajín presvedčilo až oznámenie programu neobmedzeného nákupu dlhopisov. „Práve ECB je skutočnou hranicou medzi sériou bankrotov v eurozóne a súčasným stavom,“ dopĺňa Martin Vlachynský, analytik INESS.

Tlak na reformy poľavil

Záchranné pôžičky a nákup síce odvrátili neriadené bankroty zadlžených krajín, zároveň však znížili ich motiváciu prijímať zásadné reformy. „Výzvy guvernéra ECB Maria Draghiho na fiškálnu zodpovednosť ani zďaleka nemajú takú váhu ako nezáujem o štátne dlhopisy,“ konštatuje Boros. Vidieť to najmä na neustálych žiadostiach tamojších politikov o odklady termínov či zmiernenie požiadaviek na rozpočtovú zodpovednosť zadlžených krajín. Podľa Jiřího Cihlářa, analytika Next Finance, môže byť problémom už samotný fakt, že sa eurozóna do zachraňovania vôbec pustila, pretože teraz bude veľmi ťažké s tým prestať. „Stačí sa pozrieť na príklad Grécka, ktorému pravdepodobne nebudú stačiť ani dve tranže pomoci,“ myslí si Cihlář. Hlavným problémom však ostáva enormný dlh, ktorý bude tieto krajiny ťažiť napriek akýmkoľvek reformám.

Aké sú výhody účasti na eurovaloch pre Slovensko? V prípade dlhových problémov sa môžeme spoľahnúť na zahraničnú pomoc. Podľa Cihlářa to však nie je aktuálne riziko. „Napriek tomu, že zadlženie Slovenska rastie pomerne rýchlym tempom, stále patrí k tým nižším v eurozóne.“ Podľa výpočtov HN každý Slovák garantuje za záchranu zadlžených európskych štátov a bánk sumou viac ako 1400 eur.

Tomáš Púchly

Hospodárske noviny, 10.10.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards