Dotovanie jadra narazilo na Brusel (Hospodárske noviny)

Ako povedal dňa 14.10.2013 pre Hospodárske noviny Martn Vlachynský z INESS, podpora výstavby tretej jadrovej elektrárne z verejných zdrojov v časoch, keď nie je jasné, či bude dostatočný dopyt po elektrine z dvoch nových reaktorov v Mochovciach, je mimoriadne riskantný krok.

Dotovanie jadra narazilo na Brusel (Hospodárske noviny)

Európa nebude dotovať jadrovú energiu. Hoci až 12 členských krajín vrátane Slovenska chcelo presadiť podporu jadra, Brusel povedal nie. Práve Slovensko má pritom plány stavať nové bloky atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach. V súčasnosti nízke ceny elektriny na burze však nedávajú projektu ekonomický zmysel, pretože investícia by sa vracala príliš dlho. Aj preto naše ministerstvo hospodárstva uvítalo pôvodný zámer Európskej komisie zmeniť pravidlá pre štátnu podporu v energetike. Podľa neoficiálneho dokumentu mal Brusel zaradiť jadro do skupiny dotovaných zdrojov, kam dnes patrí zelená energia. Napokon sa tak nestalo. Ide o jasný odkaz investorom, akým smerom v energetike sa budú krajiny starého kontinentu uberať. „Komisia nezačlení špecifické kritériá pre jadrovú energetiku do pripravovaných pravidiel o štátnej pomoci pre oblasť energetiky a ochrany životného prostredia,“ potvrdil vedúci tlačového odboru Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.

Nemci sú proti

Komisia tak ustúpila najmä Nemecku. Najväčšia ekonomika v Európe sa po jadrovej katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 rozhodla, že zatvorí svoje atómové elektrárne a podporuje viac obnoviteľné zdroje elektriny. Hlas Nemecka, ktorý podporovalo okrem iných i susedné Rakúsko, tak prehlušil aj záujmy Slovenska. Naše ministerstvo hospodárstva zatiaľ na toto rozhodnutie nereagovalo. „Členské štáty sa budú k nemu vyjadrovať, keď bude predmetom ďalších rokovaní po jeho predložení,“ odkázal hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.

Rozhodnutie Bruselu nepodporiť jadro v praxi ešte automaticky neznamená, že štátna pomoc je zakázaná. Ak by sme však chceli dotovať jadro napríklad v cenách elektriny, ako je to dnes v prípade obnoviteľných zdrojov, musela by nám to najprv schváliť Európska komisia. „Cieľom kontroly štátnej pomoci na úrovni Európskej komisie je zabezpečiť, aby štátne podpory neprimerane nezasahovali do hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Európskej únie,“ doplnil Králik.

Tretia elektráreň je riziko

Slovenské elektrárne v súčasnosti stavajú nové bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach, a to bez priamej štátnej podpory. Štát na projekt prispieva ako akcionár v spoločnosti, a to tak, že si nevypláca dividendy zo ziskov. Po dokončení projektu bude mať naša krajina dostatok energie a ešte budeme mať aj určitú časť na vývoz do zahraničia. Slovensko však napriek tomu plánuje výstavbu nových blokov v Jaslovských Bohuniciach. O projekt prejavila záujem ruská spoločnosť Rosatom. Podmienkou však je, že štát bude garantovať výkupnú cenu na úrovni 60 až 70 eur za megawatthodinu. Na porovnanie: v súčasnosti je cena elektriny na trhu pod úrovňou 40 eur za megawatthodinu.

Znamená to, že zvyšok by museli doplatiť buď ľudia cez vyššie ceny elektriny – ako je to dnes pri podpore obnoviteľných zdrojov, alebo by jadro dotoval štát priamo z rozpočtu. Odborníci tento zámer kritizujú. „Podpora výstavby tretej jadrovej elektrárne z verejných zdrojov v časoch, keď nie je jasné, či bude dostatočný dopyt po elektrine z dvoch nových reaktorov v Mochovciach, je mimoriadne riskantný krok,“ upozornil analytik INESS Martin Vlachynský.

Podporu jadra spochybňuje aj analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan. Pripomína pritom najmä to, že Európa sa rozhodla podporovať práve zelenú energiu, čo podstatne znižuje cenu bežnej – teda aj jadrovej energie.

„Vzhľadom na očakávaný vývoj dopytu po energiách, ktorý ovplyvňuje pretrvávajúca hospodárska kríza, je otázne, či je namieste podporovať jadrovú energiu takýmto spôsobom.“

Bohunice by stáli 6 miliárd

Výstavba nových jadrových blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by bola najdrahším projektom v energetike na Slovensku. Podľa odhadov by stál 6 miliárd eur. Vláda však na to nemá dostatok peňazí, a preto potrebuje zahraničného investora.

Momentálne je akcionárom pološtátnej firmy Jadrová energetická spoločnosť Slovenska český podnik ČEZ. JESS už preinvestovala do projektu 122 miliónov eur. Český akcionár však chce odstúpiť pre finančné problémy. O Bohunice verejne prejavila záujem iná veľká spoločnosť – ruský Rosatom. Práve Rusi by tak mali nahradiť Čechov v pološtátnej firme. Rosatom však podmieňuje výstavbu nových blokov tým, že v prípade realizácie chce garancie výkupnej ceny na takmer dvojnásobnej úrovni, než sú aktuálne hodnoty na burze.

Rozhodnutie o stavbe padne najskôr na budúci rok, keď sa ukončí posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Práve tie budú mať dôležité slovo pri rozhodnutí štátu, či do výstavby nových blokov ísť alebo nie. Samotní Rusi záujem o vstup do spoločného podniku potvrdili. Dohoda však podľa hovorcu podniku Ivana Dybova bude závisieť od výsledkov hodnotenia, ako aj od rokovaní so slovenskou stranou.

Miroslav Pejko

Hospodárske noviny, 14.10.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards