Fico otočil. Po rokoch prestáva šetriť (Hospodárske noviny)

Vláda by mala skôr prispôsobiť výdavky príjmom rozpočtu. Svoje výdavky totiž pozná, konštatoval pre Hospodárske noviny dňa 17.10.2013 Ján Dinga z INESS.

 Fico otočil. Po rokoch prestáva šetriť (Hospodárske noviny)

Rozpočet. Slovensko po rokoch tvrdých škrtov chce míňať viac. Vláda tvrdí, že na podporu rastu.

Dohodári, živnostníci, firmy a lepšie zarábajúci ľudia. Tých všetkých obetovala slovenská vláda cez vyššie dane a odvody s jediným cieľom – potrebou ušetriť miliardy eur a konsolidovať rozpočet. Teraz, po rokoch tvrdých škrtov, však kabinet Roberta Fica otáča. V budúcom roku ide míňať viac.

Doteraz vláda pritom vždy hovorila len o spomalení, nie o zastavení šetrenia. Ako však ukázal rozpočtový plán, ktorý posielame do Bruselu, náš deficit, očistený od výkyvov ekonomiky či jednorazové príjmy štátu, po rokoch šetrenia opäť stúpne. A to z tohtoročných 2,9 percenta na 3,1 percenta.

Túto možnosť nám dal Brusel – odôvodnil obrat rezort financií Petra Kažimíra. Naša ekonomika totiž rastie v posledných rokoch pomalšie, než sú jej možnosti. A žiadame

Brusel, aby sme mohli navyše minúť 460 miliónov eur na európske projekty. „Tieto investície prispievajú k hospodárskemu rastu,“ dodal šéf tlačového odboru ministerstva Radko Kuruc.

Podľa odborníkov však s takýmto cieľom môže naraziť. Ako upozornil analytik SAV Vladimír Baláž, pre rýchlejší rast ekonomiky, teda aj viac zákaziek pre slovenské firmy, bude kľúčovým vývoj na Západe. „Môžeme maximálne rozbehnúť diaľnice, ale to bude len kvapka v mori.“

Okrem toho je sklz v šetrení aj rizikom do budúcnosti, raz ho totiž budeme musieť dobehnúť.

„Odklad šetrenia sa môže prejaviť na prudšom zadlžovaní a potrebe razantnejších úspor v budúcnosti,“ konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš. V ďalších rokoch teda môže hroziť ďalšie prudké zvyšovanie daní či odvodov.

„Odklad šetrenia sa môže prejaviť na prudšom zadlžovaní a potrebe razantnejších úspor v budúcnosti,“ konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Konečný výsledok bude závisieť od toho, ako bude Slovensko rásť. Teda či v skutočnosti vyberie na daniach viac alebo menej.

Vláda tak nevie reálne ovplyvniť, koľko vyberie na daniach. Preto by sa mala podľa analytika INESS Jána Dingu pozrieť na inú stranu rozpočtu. „Vláda by mala skôr prispôsobiť výdavky príjmom rozpočtu. Svoje výdavky totiž pozná.“ Tu sa zatiaľ vláda spolieha najmä na reformu verejnej správy ESO, teda efektívnejšie fungovanie úradov. Ako však upozorňuje časť odborníkov, ide prevažne len o ich spájanie, a nie reálne šetrenie.

Slovensko sa však od škrtov neodvracia samo. V celej Európe momentálne dominuje snaha o pomalšie šetrenie s cieľom podporovať ekonomiky. Ako upozorňuje analytik J&T Stanislav Pánis, pozitívne výsledky závisia od toho, ako jednotlivé vlády rast podporia. Ideálne podľa neho je, ak sa peniaze využijú na znižovanie výdavkov štátu. To by umožnilo aj pokles daní. „Tým pádom by viac zdrojov ostalo pre súkromný sektor, čo by pomohlo udržateľnému rastu.“

Ako eurofondy použijeme my, zatiaľ nie je jasné. Faktom však je, že nám čerpanie eurofondov príliš nejde. „Schvaľujeme si typy projektov, pri ktorých je problém s čerpaním peňazí,“ objasňuje problém konateľ spoločnosti Premier Consulting Miroslav Lopata.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 17.10.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards