V strede je príjemne

Kariéru Roberta Nozicka mnohí považujú za najväčší úspech libertariánskej filozofie povojnovej éry. Brilantný Nozick sa už ako 31 ročný stal profesorom  filozofie na Harvarde.

V strede je príjemne

Mladého socialistu inšpirovala libertariánska legenda Murray Rothbard. Fascinovaný jeho individualistickou anarchistickou teóriou ako 36 ročný vydáva ako svoju prvú knihu, pre niektorých kanonické libartariánske dielo Anarchy, State and Utopia. „Bol som presvedčený, že nemôžu mať pravdu. Rozhodol som sa preto, že nájdem, kde sa mýlia. Čím viac som skúmal ich argumenty, tým presvedčivejšie ale vyzerali. Nejaký čas som si hovoril „No dobre,  áno, argumenty sú v poriadku, kapitalizmus je najlepším systémom, no toto si môžu myslieť iba zlí ľudia.“ Neskôr sa mi srdce a myseľ dostali do súzvuku.“ povedal o svojom posune zo stredu.

Jeho kniha je sofistikovane vyargumentovanou podporou liberatriánskych pozícií a zároveň útokom na  vtedy najpopulárnejšiu obhajobu ľavicového sociálneho štátu z pera Johna Rawlsa: A Theory of Justice. Kniha napriek odpudivosti takýchto politických názorov pre väčšinu akademikov zožala nevídaný  úspech. Otvorená obhajoba libertariánskych názorov v nepriateľsky naladenej akadémií ale mala svoju cenu. „Po Anarchii bolo obdobie, keď bol môj spoločenský život pomerne oklieštený. Vďaka tomu, že ľudia opovrhovali mojimi postojmi, ma prestali pozývať na spoločenské akcie“, spomínal neskôr. Proti jeho názorom, ktoré za nasledovaniahodnú utópiu považovali minimálny štát, protestovali v radikalizovaných 70-tych rokoch dokonca aj niektorí študenti. Unavený z neustálej kritiky a v obavách, že jeho kariéra zamrzne v myšlienkach prvého diela, sa rozhodol na útoky nereagovať. Jeho libertariánskej povesti neprospel ani súdny spor s majiteľom bytu v ktorom býval. Známy spisovateľ Erich Segal mu pravidelne dvíhal nájomné. Keď sa Nozick dozvedel, že byt spadá pod štátom regulované nájomné a „neprávom“ teda platí viac než by mal rozhodol sa Segala konfrontovať. Ten  sa mu ale vysmial do očí a mával mu pred nosom Anarchiou s tým, že sa v nej vzdal práva sťažovať sa. Nozick, iritovaný prístupom Segala, dal vec na súd a za pomoci zákonov, s ktorými vnútorne nesúhlasil , sa mu podarilo vysúdiť 30 tisíc dolárov nájomného, ktoré zaplatil nad regulovanú sumu. 15 rokov po Anarchii vydáva knihu, kde sa čiastočne sťahuje zo svojich predchádzajúcich pozícií, ktoré „som zastával a teraz mi prídu vážne neadekvátne.“  Okolo päťdesiatky tak zažíva svoj posun späť do stredu.

Napriek tomu ku koncu života trval na tom, že sa stále považuje za libertariána. Pri neformálnom rozhovore na večeri  s iným filozofom,  pár rokov pred smrťou, vedomý si opätovného  návratu rakoviny žalúdka,  si dal záležať aby svoju pozíciu objasnil. Súdnemu sporu spravil Segal patričnú publicitu, čo mnohých viedlo k presvedčeniu, že Nozick  libertarianizmus nadobro odvrhol.  Kolegovia ho preto chválili. „Ľudia mi vraveli, si chytrý, vedeli sme, že sa vrátiš, dospeješ, že to bola iba fáza, cez ktorú si potreboval prejsť.“ zdôveril sa Nozick.  „Viete, bol to z mojej strany moment slabosti, no bol to tak nádherný pocit, keď ma ľudia tľapkali po pleci a hovorili ako vo mňa verili. Lebo to mi už nehovorili roky. A začali ma volať opäť medzi seba. A verte mi, nech mi boh odpustí, užíval som si, že ma pre zmenu neurážajú. Páčilo sa mi zrazu prestať byť vyvrheľom na mojom vlastnom oddelení. A tak som sa nechal niesť. Mohol som byť uštipačný a povedať „Nie, vaša pochvala je postavená na nedorozumení!“ Mohol som to povedať ale nespravil som to. Nechal som to tak. Bol som už unavený.“
 

.týždeň, 10.11.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards