Ohrozia klesajúce ceny ekonomický rast v eurozóne? (Aktuality.sk)

Trvalý mierny pokles cien je znakom zdravej ekonomiky. Učíme sa totiž neustále produkovať viac, rýchlejšie a s menšími nákladmi. Stačí sa pozrieť na produkciu akéhokoľvek statku, od chleba až po automobily, povedal pre portál Aktuality.sk dňa 29.1.2014 Martin Vlachynský z INESS.

Ohrozia klesajúce ceny ekonomický rast v eurozóne? (Aktuality.sk)

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová na záver ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose upozornila na možnú hrozbu deflácie, teda znižovania cien tovarov a služieb v eurozóne. Generálna riaditeľka MMF poukázala na fakt, že decembrová inflácia v krajinách so spoločnou európskou menou dosiahla len 0,8 percenta. To je výrazne menej ako cieľová hranica Európskej centrálnej banky, a to 2 percentá. Pokles cien by údajne mohol ohroziť ekonomický rast na starom kontinente. Redakcia Aktuality.sk preto oslovila analytikov s tým, či je táto hrozba reálna a čo to môže znamenať pre ekonomické oživovanie.

Roland Ižip, analytik TRIM Broker

Už dvadsať rokov bojuje Japonsko s defláciou – poklesom cenovej hladiny. A teraz sa zdá, že tento problém má aj Európa. Prečo je pokles cenovej hladiny zlý? Veď všetci radi nakupujeme lacnejšie. Tým, že cenová hladina klesá, klesajú aj zisky firiem, ktoré znižujú mzdy, čím ľudia menej míňajú a ceny klesajú ešte viac. Vzniká deflačná špirála.

A práve tá je veľkým problémom v zadlžených ekonomikách. Pretože s tým, ako sa znižuje príjem, splátky dlhu si vyžadujú stále väčšiu časť z výplaty.  Hodnota dlhu rastie. A keďže naša súčasná ekonomika je postavená na dlhu, centrálne banky spravia všetko preto, aby naštartovali infláciu a pomohli dlžníkom, najmä vládam.

Avšak Japonsko ukazuje, že naštartovať infláciu je veľký problém. Ani tlačenie peňazí nemusí pomôcť. Rovnako ako Japonsko, Európa živí obrovský neefektívny bankový sektor, nehovoriac o vládnej byrokracii. A preto pokiaľ Európa nezačne skutočne reformovať, čaká nás japonský scenár so všetkými jeho negatívnymi dôsledkami.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Trvalý mierny pokles cien je znakom zdravej ekonomiky. Učíme sa totiž neustále produkovať viac, rýchlejšie a s menšími nákladmi. Stačí sa pozrieť na produkciu akéhokoľvek statku, od chleba až po automobily. Ak zároveň stúpa produktivita zamestnancov (napríklad vďaka tomu, že pracujú s lepšími strojmi), reálne mzdy rastú, čo umožňuje ľuďom kupovať viac statkov. Klesajúce ceny z dôvodu rastu produktivity neznamenajú, že ľudia prestanú tovar kupovať - vidíme to denne na telefónoch, LCD televízoroch či na dovolenkách.

Existuje tu však aj riziko v podobe inej deflácie. Súčasný monetárny systém postavený na frakčnom centrálnom bankovníctve umožňuje šokovo meniť množstvo peňazí v ekonomike. Ešte väčší problém je, že monetárne autority majú nad týmito zmenami len čiastočnú kontrolu. Dnes sme v situácii, keď stovky miliárd nových peňazí skončili "zamrznuté" v rezervách vystrašených komerčných bánk, hoci to nebol úmysel regulátorov. Ak by prišlo k reťazovému krachu veľkých finančných inštitúcií, tak by mohlo prísť k náhlemu "zmiznutiu" zásadnej časti peňažnej zásoby, čo by malo nepríjemné dôsledky pre reálnu ekonomiku.

Na druhej strane, ak sa budeme snažiť tomuto zabrániť tlačením peňazí, môže prísť k opačnému extrému, prudkej inflácii. Deflácia totiž môže mať len dve príčiny - rastúcu produktivitu (v tom prípade je vítaná), alebo predchádzajúcu inflačnú bublinu (v tom prípade už je len nepríjemným dôsledkom prasknutia tejto bubliny, ktorý sprevádza uzdravovanie ekonomiky).

Martin Belobrad, analytik spoločnosti goldsilver.sk

Riziko deflácie v Európe je reálne, otázne je to, ktoré ceny budú klesať a ktoré rásť. Politici si na seba uplietli bič tým, ako sa snažili pred ľudmi schovať infláciu, a tak sú štatistické metódy a košíky na výpočet cien nastavené, že skrývajú reálne náklady na život bežných ľudí.

Deflácia sama o sebe nie je problém v zdravej  ekonomike. Znamená, že firmy dokážu znižovať náklady na výrobu  zvyšovaním efektivity alebo novými technológiami. Už niekoľko desaťročí dochádza k deflácii napríklad pri elektrotechnike.

Deflácia však ťažko zasiahne zadlžené štáty. Systém, ktorý je založený na  zadlžovaní a dúfaní, že sa dlhy splatia lacnými peniazmi v budúcnosti, dostáva tým pádom smrteľnú ranu. Hrozia obrovské sociálne nepokoje, ktoré môžu prerásť do krvavej revolúcie. Pri deflácii neklesajú ceny potravín a energie, ktoré budú ďalej rásť. Hrozí kolaps bankového sektora, obmedzenie slobodného pohybu kapitálu a rast teroru zo strany štátnych orgánov.

Martin Belobrad, analytik spoločnosti goldsilver.sk

Riziko deflácie v Európe je reálne, otázne je to, ktoré ceny budú klesať a ktoré rásť. Politici si na seba uplietli bič tým, ako sa snažili pred ľudmi schovať infláciu, a tak sú štatistické metódy a košíky na výpočet cien nastavené, že skrývajú reálne náklady na život bežných ľudí.

Deflácia sama o sebe nie je problém v zdravej  ekonomike. Znamená, že firmy dokážu znižovať náklady na výrobu  zvyšovaním efektivity alebo novými technológiami. Už niekoľko desaťročí dochádza k deflácii napríklad pri elektrotechnike.

Deflácia však ťažko zasiahne zadlžené štáty. Systém, ktorý je založený na  zadlžovaní a dúfaní, že sa dlhy splatia lacnými peniazmi v budúcnosti, dostáva tým pádom smrteľnú ranu. Hrozia obrovské sociálne nepokoje, ktoré môžu prerásť do krvavej revolúcie. Pri deflácii neklesajú ceny potravín a energie, ktoré budú ďalej rásť. Hrozí kolaps bankového sektora, obmedzenie slobodného pohybu kapitálu a rast teroru zo strany štátnych orgánov.
 

Martin Odkladal

Aktuality.sk, 29.1.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards