Zastaviť znečisťovanie? Pre nezmyselné nariadenie môže trpieť aj Slovensko (Aktualne.sk)

Podľa Martina Vlachynského z INESS je paradoxom, že investujeme obrovské prostriedky do znižovania emisií uhlíka, čo prispelo k tomu, že energia je v Európe oveľa drahšia v porovnaní s USA či Áziou. Na druhej strane, znižovať emisie sa lepšie darí USA vďaka plynovej revolúcii a výstavbe uhoľných elektrární v EÚ, povedal pre portál Aktualne.sk dňa 13.2.2014.

Zastaviť znečisťovanie? Pre nezmyselné nariadenie môže trpieť aj Slovensko (Aktualne.sk)

Tlak na zníženie znečisťovania v krajinách pocítia chudobné krajiny a sociálne odkázaní. Brusel totiž diktuje členským štátom do roku 2030 zníženie emisie skleníkových plynov o 40 percent. Čo to znamená pre Slovensko?

Proti politike Európskej komisie, ktorá chce, aby sa členské štáty zaviazali do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent, v porovnaní s rokom 1990, sa už vzniesla vlna kritiky. Balík opatrení v oblasti klímy a energetiky prináša riziká na niekoľkých úrovniach.

Okrem europoslancov sa témy chytajú aj domáci poslanci. Opozičná SaS kritizuje, že takýto luxus si môže Európska únia dovoliť len vtedy, ak sa jej darí.
Nereálne a nezmyselné

Analytik Jiří Cihlář z Nextfinance upozorňuje, že európske inštitúcie sa na jednej strane snažia chrániť životné prostredie, na druhej strane sa na trhu vytvára množstvo nerovnováh.

Jedným z paradoxov je podľa analytika Martina Vlachynského z Iness napríklad to, že investujeme obrovské prostriedky do znižovania emisií uhlíka, čo prispelo k tomu, že energia je v Európe oveľa drahšia v porovnaní s USA či Áziou. Na druhej strane, znižovať emisie sa lepšie darí USA vďaka plynovej revolúcii a výstavbe uhoľných elektrární v EÚ.

Novú reguláciu považujú odborníci aj kvôli predošlým pokusom za krátkozrakú a nereálnu. „Takéto znižovanie je možné v súčasnosti len na úrovni každého členského štátu, avšak aj v tomto prípade je významne závislé od ekonomiky a podnikov a faktorov ako technologický pokrok, ktorý nevieme ovplyvniť,“ vysvetľuje analytik Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka.
Tlak na ekonomiku krajiny

Jedno je nariadenie a druhé samotný dopad nariadenia na krajinu. A tým najhorším výsledkom by mohli byť vyššie ceny. Nové pravidlá by vyžadovali novú stratégiu a pravdepodobne aj investície do obnoviteľných zdrojov. Vplyv na ekonomiku je podľa Reguliho absolútne kľúčovou otázkou.

"Malo by to zrejme významný negatívny dopad na životnú úroveň, ktorú by najviac pocítili chudobné krajiny a sociálne odkázaní, ktorým by stúpli výrazne ceny za potraviny a energiu," potvrdzuje. Rovnako to však môže ochromiť podnikanie a zapríčiniť nižšiu konkurencieschopnosť, čo by, už pri tak zlom podnikateľskom prostredí, aké máme, neveštilo nič dobré.

 Zmena a nové ciele vytvárajú ale vždy tlak na prijatie umelých alebo neprospešných opatrení, ktoré v dlhodobom hľadisku môžu pôsobiť škodlivo. Alebo minimálne neriešia hlbšiu podstatu problému emisii CO2 v kontexte iných faktorov, dodáva Reguli.

Ako príklad úvádza pestovanie repky olejnej na biopalivo, ktoré malo za následok prudké zvýšenie cien obilnín, rovnako aj mandáty pre rozvojové krajiny na využívanie obnoviteľných zdrojov, čo môže viesť v týchto krajinách k takému zvýšeniu cien energii, ktoré môže byť pre miestne obyvateľstvo likvidačné.

Práve ekonomický pokrok by však podľa analytika mohol priniesť nové technológie, ktoré sú pri súčasnom náraste svetovej populácie asi jediným východiskom pre zníženie emisii CO2.

Andrea Mačošková

Aktualne.sk, 13.2.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards