Penzie na ruku z II. piliera dostanú len bohatší (Sme)

Denník Sme cituje dňa 26.2.2014 analytika INESS Radovana Ďuranu v téme druhého piliera.

Penzie na ruku z II. piliera dostanú len bohatší (Sme)

Od akej výšky dôchodku majú mať ľudia právo vybrať si z II. piliera peniaze na ruku? Vláda schválila, že od 800 eur, no analytici sú proti.

BRATISLAVA. Na budúci rok dostanú prví dôchodcovia peniaze z II. piliera. Ministerstvo práce očakáva, že pôjde asi o tritisíc penzistov. Spolu je v II. pilieri 1,4 milióna ľudí.

Vláda schválila, že peniaze na ruku budú môcť dostať len ľudia s vyššou penziou. Ministerstvo práce ju určilo ako štvornásobok životného minima, čo je dnes 800 eur. Jej výšku odôvodnila najmä cenami za zariadenia sociálnych služieb.

Ak bude mať dôchodca penziu aspoň v takej výške z I. piliera alebo z I. aj II. piliera spolu, bude si môcť vybrať, či chce nasporené peniaze hneď, alebo si ich nechá vyplácať postupne. Ide o ústupok, pôvodne ministerstvo nechcelo, aby penzisti mohli získať peniaze na ruku.

Túto možnosť bude môcť využiť malá časť dôchodcov – najviac dve percentá, čo je asi 9000 ľudí. Hranica 800 eur je totiž viac ako dvojnásobkom priemernej penzie.
Možnosti budú tri

Keď zákon schváli v navrhnutej podobe aj parlament, budú mať ľudia tri možnosti: doživotný alebo dočasný dôchodok a programový výber.

Ak si penzista zvolí doživotný dôchodok, bude k penzii do konca života dostávať príspevok z II. piliera. Poisťovňa však musí rozhodnúť, či si dôchodca nasporil dosť peňazí, aby mu peniaze vyplácala doživotne.

Ak bude mať aspoň 800­ eurovú penziu, môže si vybrať, či chce dočasný dôchodok, alebo programový výber.

Pri dočasnom dôchodku si má zvoliť, či chce peniaze dostávať päť, sedem alebo desať rokov. Takto si môže dať vyplácať peniaze aj vtedy, ak si našetril menej a nemôže si dovoliť doživotný dôchodok.

Ak si vyberie programový výber, musí sa dohodnúť s poisťovňou, či dostane peniaze hneď, alebo v splátkach a aké budú vysoké. Programový výber je však aj pre penzistov, ktorí si nasporili príliš málo na to, aby im životná poisťovňa ponúkla doživotný dôchodok.
Je hranica správna?

Prognostik Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied by považoval za ideálne, keby by sa peniaze na ruku nedali vybrať.

Keď túto možnosť seniori dostanú, môžu ich minúť inak, nie na to, na čo si sporili, teda na zabezpečenie v starobe.

Penziu netreba brať ako jednorazovú vec, hovorí šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Stanislav Žofčák.

„Budúci dôchodcovia by mali mať zabezpečený pravidelný, a pokiaľ je to v možnostiach sporiteľov, aj dlhodobý príjem,“ dodal.

Vládou schválený zákon víta, lebo dal pravidlá vyplácaniu peňazí z II. piliera.

„Je dobré, že sa výplata dôchodkov rieši viacerými formami, a tým pokrýva rôzne finančné situácie sporiteľov,“ hovorí Žofčák. Vidí však priestor na zníženie hranice na výplatu úspor na ruku.

Za vysokú považujú túto hranicu analytici inštitútov INEKO aj INESS.

„Navyše je otázne, prečo by mal mať dôchodca, ktorý má napríklad 700-eurový dôchodok, zakázané disponovať čo i len časťou úspor v II. pilieri,“ hovorí Peter Goliaš z INEKO.

Diskusiu o výške minimálneho dôchodku, potrebného na možnosť vyplatenia úspor, očakáva ministerstvo práce ešte aj v parlamente.
Mohli by si vybrať z ponúk

Goliaš chápe, že v záujme štátu je, aby penzisti nasporené peniaze rýchlo neminuli, nespadli do sociálnej siete a nepoberali napríklad dávku v hmotnej núdzi. Preto je podľa neho správne, keď štát žiada, aby mali zabezpečené aspoň minimálne penzie.

Riešenie vidí v tom, že by štát určil iba minimálnu hranicu, napríklad 1,2­-násobok životného minima a o konečnú hranicu by medzi sebou poisťovne súťažili.

Dôchodca by mal napríklad úspory, za ktoré by si mohol kúpiť doživotné vyplácanie penzie vo výške 400 eur mesačne.

Poisťovne by mu predložili ponuky, pri akej hranici sú mu ochotné ponúknuť doživotný dôchodok a on by si vybral najvýhodnejšiu ponuku, opisuje Goliaš. „Napríklad doživotné vyplácanie 200 eur a zvyšok by si vybral cez programový výber.“

Rizikom je, že by poisťovne nechceli penzistov s nízkymi úsporami. Musela by sa o nich zrejme postarať Sociálna poisťovňa alebo by sa zaviedlo povinné poistenie.

Alternatívou by mohlo byť aj to, že by sa dôchodca vzdal nároku na dávky vo výške životného minima.

Ostal by mu len nárok na takzvané existenčné minimum, teda teplá strava, ošatenie, strecha nad hlavou, hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Veronika Folentová

Sme, 26.2.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards