Bohatým dávať, chudobným brať? Príjmovej nerovnosti Slovákov "pomáha" politika (Aktualne.sk)

Politika hodnoty netvorí, naopak len vytvára konflikty a napätie medzi tými, ktorým berie a tými, ktorým dáva, povedal na margo prijímovej nerovnosti dňa 31.3.2014 Martin Vlachynský z INESS.

Bohatým dávať, chudobným brať? Príjmovej nerovnosti Slovákov

Obavy z rastúcej nerovnosti valcujú tak Slovensko ako celý svet. U nás môžeme hovoriť o politike, ktorá vytvára napätie, nie riešenie, hoci východisko analytici vidia. Alarmujúce čísla postavili na nohy aj Medzinárodný menový fond (MMF).

 MMF varuje, že veľká príjmová nerovnosť môže spomaliť tempo rastu svetovej ekonomiky. Navrhuje preto zopár riešení a nerovnosť v platoch chce zmierniť. V konečnom dôsledku si musí svoje problémy vyriešiť každá krajina sama.
Politické ne-snaženie

Pokiaľ hovoríme o Slovensku, analytici sa zhodujú, že hlavným problémom nie je ani tak samotná príjmová nerovnosť, ale spôsoby, ako sa proti nej tradične bojuje. No a u nás je to nejako celé naopak.

„Politika hodnoty netvorí, naopak len vytvára konflikty a napätie medzi tými, ktorým berie a tými, ktorým dáva,“ potvrdzuje analytik Martin Vlachynský z INESS. Podľa neho by sa malo úsilie zamerať na vytvorenie podmienok pre rast bohatstva, nie na jeho prerozdeľovanie.

 Analytik Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka si myslí, že by pomohlo, ak by sa dosah štátu na prerozdeľovanie peňazí vybraným skupinám obyvateľstva znížil a aby ľudia mali možnosť o svojich príjmoch rozhodovať sami.

Pritom upozorňuje, že podľa neho štát pomohol zvyšovaniu nerovnosti vďaka napojeniu na konkrétne záujmové skupiny, ktoré sú z týchto verejných peňazí nepomerne zvýhodňované.
Mylné východisko?

Fond vo svojej štúdii uverejnil odporúčania na zníženie spomínanej nerovnosti, medzi ktoré patria napríklad zvýšenie dane z nehnuteľnosti či výraznejšie zdaňovanie majetných v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva.

Reguli si myslí, že takéto riešenia budú mať ale opačný efekt nielen k samotnému ekonomickému rastu, ale aj voči cieľu, ktorý si fond stanovil, ako znižovanie úrovne ekonomickej a sociálnej nerovnosti.

Totiž v súčasnosti nie je podľa názoru analytika príčinou nárastu nerovnosti nedostatok štátneho zásahu a prerozdeľovania zdrojov, ktoré štáty vyzbierajú na zdrojoch od bohatších skupín obyvateľstva.

„Z daného hľadiska práve relatívne vysoká miera zdaňovania, ktorej sme za posledné roky až desaťročia svedkami, nepomohla k znižovaniu tejto nerovnosti.

Takisto miera inflácie, ktorú tlačili centrálne banky za posledné roky s cieľom podporiť ekonomický rast, sa dotkla najmä úspor a príjmov chudobných skupín obyvateľstva,“ opisuje.
Ponúknuté riešenie

Analytici majú preto iné riešenia a návrhy. Okrem znižovania daňového zaťaženia, ktorého sa dožadujú viacerí, Vlachynský vidí správny krok práve v zastavení spomínanej monetárnej expanzie centrálnych bánk vyspelých štátov, ktoré do značnej miery exportujú infláciu a prinášajú nestabilitu do tretieho sveta.

Pomohlo by aj odbúranie bariér voľnému obchodu ako aj koniec politiky zahraničnej pomoci, ktorá väčšinou len ukotvuje existujúce politické elity v rozvojových štátoch a bráni tak zlepšeniu fungovania týchto krajín.

Reguli by napríklad politiku sociálnych výdavkov zameral na podporu najchudobnejších skupín prostredníctvom kombinácie sociálnej podpory a znižovania nákladov spojených so začatím podnikania alebo prijímaním nových zamestnancov.

„Regulácie, ktoré momentálne znemožňujú ľuďom zapájať sa do mnohých druhov podnikania, vo forme odborných kvalifikácií, licencií a iných opatrení považujem za obrovský problém, ktorý znemožňuje chudobným ľuďom dostať sa z tejto situácie,“ tvrdí.

Napokon, ako odľahčene hovorí Vlachynský, Slovensko je v medzinárodnom porovnaní relatívne rovnostárske a rozdiely sú menšie ako v západných krajinách. „Chudobný Nór je bohatší ako nadpriemerne zarábajúci Slovák, napriek tomu sa máme lepšie ako „boháči“ v Ekvádore,“ usudzuje.

No ak ale nerovnosť dosiahne také rozmery, aké môžeme vidieť v súčasnosti, tak môžeme podľa Reguliho skutočne vidieť dopad na rast ekonomiky, nie len kvôli zníženej produktivite a nevyužitému potenciálu týchto znevýhodnených skupín obyvateľstva, ale aj práve vďaka sociálnym nepokojom, ktoré majú na ekonomiku priamy dopad.

Andrea Mačošková

Aktualne.sk, 31.3.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards