Chorľavý východ: Špekulanti s péenkami ohrozujú sociálny systém štátu (Plus 7 dní)

Ako povedal pre týždenník Plus 7 dní dňa 28.3.2014 Radovan Ďurana z INESS, pre mnoho zamestnávateľov je výhodnejšia práceneschopnosť ako zrušenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ napríklad vie, že nebude mať ďalší mesiac zákazku, ale nechce prepustiť pracovníka. Tak sa využije péenka na tento účel

Chorľavý východ: Špekulanti s péenkami ohrozujú sociálny systém štátu (Plus 7 dní)

Podľa štatistík najkratšie vlani maródovali ľudia v okrese Bratislava IV, kde priemerne trvala jedna PN pre chorobu či úraz 29,94 dňa, v okresoch Stropkov sa ľudia liečili 72,76 dňa a vo Svidníku až 74,13 dňa. A rovnaké okresy vedú aj rebríček v počte chorých.

Vlani posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorá nemocenské dávky vypláca, stopli takmer 80-tisíc prípadov práceneschopnosti z vyše 648-tisíc, ktoré skontrolovali priamo u lekárov. Ich ďalšie trvanie bolo totiž neopodstatnené.

Bolo to až 12,3 percenta z kontrolovaných. Pozreli sa na chorých aj doma, či sa poctivo liečia. Až štvrtine zo 105-tisíc skontrolovaných ukončili péenku! V roku 2013 pritom vyplatila Sociálna poisťovňa na nemocenských dávkach 264,3 milióna eur.
Čo sa to deje?

Zaujímavé sú však štatistiky, kto je najviac chorý a kde. Kým najkratšie vlani maródovali ľudia v okrese Bratislava IV, kde priemerne trvala jedna PN pre chorobu či úraz 29,94 dňa, v okresoch Stropkov sa ľudia liečili 72,76 dňa a vo Svidníku až 74,13 dňa. A rovnaké okresy vedú aj rebríček v počte chorých.

Vo Svidníku v januári maródovalo 6,818 percenta poistencov z tohto okresu a v Stropkove až 7,698 percenta. Na porovnanie, v bratislavskom prvom okrese sa v rovnakom čase liečilo len 1,521 percenta ľudí.

Sú východniari azda ťažšie liečiteľní alebo dokonca päťkrát chorľavejší ako obyvatelia hlavného mesta? „Sociálna poisťovňa nie je povolaná komentovať štatistiky,“ reagoval jej hovorca Peter Višváder.
Únik pred úradom práce

Pani Mária zo Sabinova má 55 rokov a pracovala v podniku na spracovanie dreva v Prešove. Zákazky klesli, a tak firma začala prepúšťať. Došlo aj na ňu.

„Urobila som to, čo väčšina ľudí tu na východe. Hodila som sa na péenku. S lekárom problém nebol, tu tomu rozumejú a chápu nás. Navyše som pracovala na rizikovom pracovisku, takže sa dalo vždy niečo nájsť. Zdravý človek predsa neexistuje, zdravý človek je iba zle vyšetrený,“ hovorí pani Mária.

S kontrolami si starosť nerobila. Od lekára mala pomerne voľné vychádzky. Oficiálne chorá bola asi tri mesiace a za ten čas dostávala nemocenskú. Po chorobe by prešla na úrad práce, kde by dostávala dávku v nezamestnanosti.
Chorľaví východniari?

„Zo štatistík vidno, kde sa niečo deje. Občania vo Svidníku určite nie sú chorľavejší ako niekde inde. Čím dlhšie sú péenky, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ide o špekulovanie. Počas epidémie majú chrípku či nádchy všetci. Liečenie trvá dva až tri týždne. Ale 70 dní? A to je priemer."

"Sú tam aj tí dvojtýždňoví „soplikári“, čiže je tam aj mnoho ľudí, ktorí majú veľmi dlhodobú péenku,“ hodnotí štatistiku bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.

O Svidníku má informácie z čias ministrovania. Aj tie boli inšpiráciou na sprísnenie péeniek, keď bol vo funkcii. Ľudia sa odchodom na péenku často chránili pred výpoveďou či stratou príjmu aj po tom, čo ich zo zamestnania prepustili. A okresy ako Svidník či Stropkov sú aj na popredných priečkach v štatistikách nezamestnanosti.

V prvom meste je evidovaných na úrade práce vyše 22 a v druhom 19 percent ľudí. Tí, čo robia, sa tak o prácu boja a snažia sa ju udržať aj za cenu nie príliš čestného maródovania.
Obrana pred nezamestnanosťou

„Keď je zamestnanec PN, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď. Čiže škrípe zubami a čaká, kým sa z choroby vráti. Zamestnanec si tak predĺži pracovný pomer. Aj keď nepracuje a nemá príjem, žije z nemocenskej. Je to pre neho reakcia, aby nemohol dostať výpoveď. Možno sa spolieha na to, že za ten polrok- rok sa vo firme niečo zmení a zamestnávateľ to prehodnotí,“ opisuje Mihál, akým spôsobom sa na Slovensku zneužívajú péenky.

„Druhá vec je, že ak aj dostane výpoveď, výpovedná lehota sa predlžuje o čas práceneschopnosti. Povedzme, že v priebehu marca dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. Lehota je dvojmesačná, teda apríl a máj. Zamestnanec však po doručení výpovede ide na polroka na péenku. V takom prípade sa pracovný pomer skončí až s ukončením PN,“ vysvetľuje exminister.

Zamestnávateľ mu síce platí len prvých desať dní „choroby“, no blokuje ho to. Nemôže na to miesto zamestnať nikoho iného. V konečnom dôsledku to zaťaží Sociálnu poisťovňu, lebo niekoľkomesačná, možno aj ročná PN ju stojí 55 percent z hrubého príjmu konkrétneho človeka.
Vynachádzaví

Nie je to však len vec zamestnancov. „Pre mnoho zamestnávateľov je výhodnejšia práceneschopnosť ako zrušenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ napríklad vie, že nebude mať ďalší mesiac zákazku, ale nechce prepustiť pracovníka. Tak sa využije péenka na tento účel,“ šokuje nás Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz Iness.

Podľa neho ide o prejav základného problému, ktorému čelia najmä pracovné miesta s nízkou mzdou. „A to je vysoké sociálne zabezpečenie. Keby nemuseli platiť také vysoké odvody, bolo by týchto prípadov oveľa menej,“ myslí si. Zamestnávateľ totiž nemusí počas péenky platiť mzdu, a tak ušetrí prostriedky.

Túto prax potvrdzuje aj spomínaná pani Mária zo Sabinova. „V podniku nás presviedčali, že pokles zákaziek je iba dočasný a po pár mesiacoch nás vezmú späť. Samotní manažéri nám navrhovali, aby sme si vybavili práceneschopnosť. Tu na východe funguje všetko inak. Vybavíte skutočne čokoľvek,“ potvrdzuje pani Mária.

Nakoniec si počas PN našla iné zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti si vďaka PN nevyčerpala, a tak to má ako poistku, keby ju prepustili aj z novej práce, čo sa v tomto regióne deje pomerne často. Špekulatni však majú ešte vynachádzavejší spôsob zárobku prostredníctvom choroby.

Aby niekto dostal nemocenskú dávku, musí byť poistený minimálne 90 dní. „Na východe sa, podľa toho, čo som počul v pobočkách Sociálnej poisťovne, vyskytovalo veľa prípadov zrejme špekulatívneho čerpania dávky, keď sa dotyčný dohodol so zamestnávateľom. Ten zniesol tri mesiace platenia a zamestnanec bol potom rok na péenke,“ spomína Mihál.

Najvyššia možná mesačná dávka pritom bola okolo šesťsto eur. Chcel preto, už ako opozičný poslanec, predĺžiť poistenie na 180 dní, čo však neprešlo.

„Je to politicky citlivá vec. Lebo s tým sa zvezú aj nevinní. Idete do zamestnania, máte slušný príjem, ste tam štyri mesiace, ale idete na PN, lebo ste skrátka chorí, ale nemocenskú by vám priznali zo štyristoeurového základu a nie z toho, čo zarábate. Je to, žiaľ, opatrenie typu, keď sa rúbe les, lieta veľa triesok,“ priznáva Mihál.
Platíme všetci

Podobne ako péenku skutočne chorých ľudí aj špekulácie platí Sociálna poisťovňa. A teda všetci, ktorí platia poistné. Ľudia, ktorí systém nezneužívajú, môžu byť právom nahnevaní.

„V niektorých krajinách je dobrý zvyk, že ak ľudia vedia o niekom, kto zneužíva sociálne dávky, nemajú problém ohlásiť to úradom. U nás sa to považuje až za neprípustné bonzovanie,“ krúti hlavou Mihál.

Ako dodáva, na špekulantov doplácajú práve slušní ľudia, ktorí platia odvody a systém majú ako poistku, keď sa im niečo stane. Keď sa totiž prijímajú tvrdé opatrenia, zasiahnu aj nevinných. Jedným z opatrení bolo napríklad aj skrátenie takzvanej ochrannej lehoty zo 42 na sedem dní.

Ide o čas po skončení pracovného pomeru, keď vám v prípade choroby vyplatia dávku. Takisto sa sprísnilo dobrovoľné platenie nemocenského poistenia. Súvisí aj s dôchodkovým poistením, a teda platby sú vyššie.
Musia kontrolovať

O špekulantoch vie, samozrejme, aj Sociálna poisťovňa, a preto robí tisícky kontrol. Čo stojí ďalšie peniaze. Ukončuje péenky ako v spomínaných takmer 80-tisíc prípadoch.

„Ukončenie znamená, že posudkový lekár nepovažoval ďalšie trvanie dočasnej práceneschopnosti za nevyhnutné. To však neznamená, že nebola opodstatnená,“ vysvetľuje Višváder zo Sociálnej poisťovne.

Dokazovanie, že človek bol pred kontrolou na PN zbytočne, je poriadne zložité. „Čo sa týka trestnoprávnej roviny, v roku 2013 boli piati poistenci uznaní za vinných zo subvenčného podvodu za neoprávnené PN a bol im uložený trest odňatia slobody, respektíve trest povinnej práce,“ vraví Višváder. Ako dodáva, museli nahradiť škodu, ktorá v tom prípade predstavovala sumu 1 700 eur.

Ani lekári si nemôžu byť istí beztrestnosťou. „V roku 2013 prebehlo desať konaní vo veci povinnosti lekára nahradiť nemocenské dávky vyplatené pacientom neprávom. V siedmich prípadoch lekári sumu uhradili,“ hovorí.

Podľa Višvádera, ak poisťovňa nájde niečo podozrivé, posúva vec polícii ako subvenčný podvod, za ktorý hrozí jeden až päť rokov za mrežami. Sociálna poisťovňa kontroluje aj péenky, na ktoré ľudia idú v spomínanej sedemdňovej ochrannej lehote krátko po skončení poistenia, a teda aj zamestnania.

„V týchto prípadoch vykonávame zvýšenú kontrolnú činnosť, keďže to môže nasvedčovať snahám zneužívať sociálny systém. Paušálne považovať uvedené prípady za zneužívanie by však bolo nekorektné,“ dopĺňa Višváder.

Existujú aj sankcie za nedodržiavanie liečebného režimu. V takom prípade pacient nemá nárok na výplatu nemocenskej od toho dňa, keď kontrolóri zistili porušenie, až do skončenia péenky.

Plus 7 dní, 28.3.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards