Ako spoločenskí vedci prichádzajú o ilúzie

Môj pohľad na spoločnosť a ekonomiku ako jeden z jej prejavov asi najviac ovplyvnil Charles Darwin. Ak sa vám práve na tele zježili všetky oholené chlpy, keďže neznesiete Darwina nikde nablízku akejkoľvek spoločenskej témy, pravdepodobne ste obeťou hlúpej karikatúry evolučného procesu, ktorá získala meno sociálny darvinizmus.

Ako spoločenskí vedci prichádzajú o ilúzie

Evolúcia ale nie je o prežití najsilnejších. Túto interpretáciu selektívneho procesu šírili kedysi najmä tí, ktorí nevedeli prehltnúť príbuzenstvo s opicami. Ide o odnož mylného, antropocentrického pohľadu na evolúciu ako progresívny proces smerujúci k vytvoreniu špeciálneho, kráľovského druhu, ktorý sa od ostatných zvierat odčlenil svojou výnimočnosťou. Tak to ale nefunguje.

Čo je „sila“

Biologická evolúcia je pravidelné a hlavne slepé aplikovanie neustále sa meniaceho sita vonkajšieho prostredia na všetko živé. Čo sitom prejde, pokračuje do ďalšieho kola, čo nie, to je z božskej hry na COPY – PASTE navždy vylúčené. V noci aktívne, drobné cicavce, z ktorých sa neskôr vyvinul aj človek, žijúce popri obrích dinosauroch určite neboli najsilnejšie. Aj vďaka tomu sa ale dokázali lepšie prispôsobiť rýchlej zmene prostredia, ktorá poslala ich omnoho väčších a silnejších spolubývajúcich do Jurassic parku. Čo je „sila“ sa z evolučného hľadiska neustále mení spolu s meniacim sa prostredím.

To čo fungovalo včera, môže byť zajtra iba drahou zbytočnosťou. Napríklad fyzická prevaha nie je v ľudskej spoločnosti zásadnou výhodu minimálne odvtedy, čo ľudí bez ohľadu na ich vrodené danosti dokonale zrovnoprávnil vynálezca pištole. To, že väzni majú dnes vo vyspelom svete v priemere viac detí, ako ich bohatší a spoločensky lepšie postavení spoluobčania poukazuje na to, že ani moc v dnešnom ponímaní nemusí byť z hľadiska evolučného úspechu určujúcim faktorom.

Obmedzujúci prístup

Ale vráťme sa k ekonómii. Tú dnes bohužiaľ mnoho ľudí identifikuje s modernou makroekonomickou alchýmiou, ktorá má ale z rôznych oblastí ekonomického bádania k ozajstnej vede asi najďalej. Ekonómiu ale nemožno redukovať ani na finančné operácie. Peniaze sú len jedným z nástrojov, ako sa dostať k tomu, čo naozaj chceme. Ekonómovia považujú preferencie poväčšinou za dané, neskúmajú ďalej ich pôvod alebo to, ako a prečo sa v čase menia.

Takýto prístup je ale zbytočne obmedzujúci a príbehy vznikajúce z prepojenia ekonomického zmýšľania a poznatkov s poznaním z iných spoločenských prírodných vied v kontexte evolučnej paradigmy môžu byť naozaj napínavé a obohacujúce. Ignorovanie evolučného a biologického kontextu robí ekonomickú alebo inú spoločenskú debatu zbytočné plochou a umelo izolovanou. Vidno to na mnohých aktuálnych spoločenských témach.

Ekonómovia identifikujú problém majetkovej nerovnosti a unáhlene navrhujú riešenia bez toho, že by skúmali dedené determinanty dosiahnutého príjmu, spoločenského statusu a dosiahnutého vzdelania. Prečo ľudia podporujú zavádzanie ciel a iných obchodných bariér, napriek tomu, že škodia ich blahobytu, nepochopíme bez toho, že by sme vedeli o vrodenej tendencii robiť hranicu medzi nami a tými ostatnými.

Evolučná paradigma

Odpoveď na otázku prečo je extrémne bohatý človek ochotný často drieť intenzívnejšie a dlhšie ako relatívne chudobný predstaviteľ nižšej strednej triedy nezískame pohľadom na jeho výplatnú pásku, ale analýzou fungovania spoločenského statusu a nastaveniu ľudských motivácií evolučným tlakom. Prečo je menej žien v správnych radách podnikov a zároveň aj vo väzniciach nemôžeme pochopiť pokým budeme ignorovať rozdielne evolučné stratégie oboch pohlaví. Prečo môže fungovať crowdsourcing alebo e-bay nepochopíme ak budeme hľadieť na svet stáročia zastaralou paradigmou „človek človeku vlkom“ a nebudeme poznať hypotézu, že spolupráca a dobro môže byť evolučne stabilnou stratégiou.

Spoločenským vedcom sa čoskoro prestane dariť ignorovať evolučnú paradigmu a ich poznatky budú testované na kompatibilitu s týmto prístupom vysvetľujúcim obrovské množstvo javov v okolitom svete. Je množné, že niektoré veci, ktoré pri tom zistíme, sa mnohým nebudú páčiť. Isté ale je, že prečistenie spoločenských vied od neuróz, ideológií a nenaplnených túžob samotných spoločenských vedcov nebude pri hľadaní pravdy o ľuďoch vôbec na škodu.

Finweb, 23.7.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards