Súčasný spôsob evidencie áut je symbolom byrokracie (SME)

Martin Vlachynský približoval nedostatky evidencia vozidiel na Slovensku pre denník SME. 9.5.2018 

Súčasný spôsob evidencie áut je symbolom byrokracie (SME)

Analytik INESS MARTIN VLACHYNSKÝ vidí v oblasti evidencie vozidiel veľký priestor na zlepšenie.
V nadväznosti na plány ministerstva hospodárstva ste navrhli niekoľko zmien, ktoré by viedli k reforme
systému evidencie vozidiel. Prečo ste sa začali touto témou zaoberať?
„V celej byrokratickej mašinérii ide o pekný príklad toho, ako relatívne jednoduchá vec zasahuje do života
všetkých. Niekoľkokrát za svoj život musí vodič registrovať alebo odhlásiť vozidlo. Je to časovo náročné a robí sa
to veľmi zastaraným spôsobom. Každý z nás zažil momenty, keď hodiny stál v rade na dopravnom inšpektoráte,
aby vymenil jeden plechový kus za druhý. Je to akýsi symbol byrokracie a je tu veľa priestoru na zlepšenie.“

Prináša ľuďom súčasný systém evidencie, keď sa evidenčné tabuľky menia podľa okresu, nejaké benefity?
„Systém pochádza z minulosti, keď nebola evidencia elektronizovaná a umožňovala rozdeliť v rámci krajiny
agendu, lokalizovať vozidlá a podobne. Naprieč Európou je prítomný trend oddeľovania evidenčných čísiel od
geografickej lokality, EČV putujú s automobilom. Ani rodné číslo sa nemení podľa toho, kam sa človek
presťahuje.“
Prečo je vôbec dôležité, aby sa dalo identifikovať, z akého je vozidlo okresu?
„Nemyslím si, že by to bolo dôležité, je to skôr prežitok z minulosti a ešte sa nenašla politická odvaha tento
systém rozbiť. Súčasný stav je pre verejnú správu vyhovujúci, pretože netreba robiť reformy či investovať politický
kapitál. Ono to zasa nie je len tak, že to zrušíme, je potrebné preskupiť nejakú agendu a kompetencie v rámci
dopravných inšpektorátov.“
Zaobišli by sme sa teda aj bez toho, aby boli autá identifikovateľné podľa okresov?
„Viaceré európske krajiny sa bez toho zaobídu a Slovensko nie je ničím špeciálne.“
Rozprávali ste sa pri návrhu reformy aj s podnikateľmi?
„Áno, rozprávali sme sa s nimi. Nie je to však zmena, ktorá by nejako výrazne zmenila konkurencieschopnosť
Slovenska, skôr je to o ušetrenom čase. Väčšie firmy, ktoré potrebujú prihlásiť viacero vozidiel, majú človeka,
ktorý ide na políciu a urobí, povedzme, dvadsať registrácií naraz. Skôr by som povedal, že táto agenda trápi viac
bežných občanov, ktorí si musia vziať voľno či cestovať do iného okresu. Navyše, každá hodina, ktorú ten človek
mohol pracovať, predstavuje náklad aj pre ekonomiku krajiny.“
Ako si predstavujete reformu evidencie vozidiel?
„Reforma, ktorú navrhujeme, môže mať viacero vrstiev – prvá je ponechať registračné číslo na automobile.
Ďalšou môže byť to, že agenda sa odpúta od miesta trvalého bydliska, ministerstvo by však muselo počítať s tým,
že musí preskupiť sily, lebo napríklad oveľa viac ľudí by chodilo prepisovať autá do Bratislavy, menej ľudí do
menších okresov. Pri takejto reforme bude musieť ministerstvo aktívnejšie pristupovať k tomu, ako sa agenda
vykonáva. Najzásadnejším rozumným krokom, ktorý, žiaľ, nemá veľkú šancu na úspech, je presun evidencie
vozidiel na civilnú sféru.“
Prečo?
„Slovensko je popri Bulharsku a Rumunsku tretím štátom v Únii, ktoré má agendu evidencie vozidiel na polícii.
Ťažko sa však hľadá dôvod, prečo je to tak. Policajt je relatívne drahý pracovník, bez ohľadu na to, či vyšetruje,
alebo dáva pečiatky, je to stále policajt, ktorý má výcvik, policajný plat či nárok na výsluhový dôchodok. Aj z
pohľadu štátu to nie sú rozumne využité prostriedky – polícia teraz venuje čas jednoduchej agende, ktorá sa dá
zautomatizovať. Zároveň je to tak, že na jednej strane sú okresné dopravné inšpektoráty na polícii, na strane
druhej sú na obvodných úradoch odbory dopravy a agenda je tak rozbitá medzi dve sféry. Ak by napríklad väčší
úrad, ktorý má na starosti iné činnosti, prijal túto ďalšiu medzi svoje povinnosti, nemusela by byť niekde inde na
polícii špeciálna oblasť. Presun kompetencií je už však veľká reforma.“
V rámci reformy navrhujete okrem fixovania evidenčného čísla na vozidlo či presunu kompetencií aj to, aby sa
upustilo od niektorých činností. Spomínate napríklad obhliadky vozidiel pri prepise, ktoré zväčša trvajú niekoľko
sekúnd.
„Áno, väčšinou to vyzerá tak, že policajt sa z niekoľkých metrov pozrie na výrobné číslo a farbu auta. Vo
Veľkej Británii napríklad neexistujú lokálne centrá evidencie vozidiel, je tam len jedno centrum a všetko sa podáva
iba elektronicky alebo poštou. Prevod vozidla je relatívne jednoduchý úkon a vy nepotrebujete, aby niekto niečo
obhliadal. Vo svete existujú príklady, keď podpíšete kúpnu zmluvu a pošlete doklady elektronicky alebo papierovo
na nejaké registračné centrum, čím je to vybavené, nemusíte nikam chodiť. Jedným z argumentov, prečo sa u
nás robia obhliadky, je napríklad prevencia legalizácie vozidiel z trestnej činnosti. Ale to zase nie je niečo, čo by
sa zisťovalo pri obhliadke pred inšpektorátom, na to slúži skôr kontrola originality.“
Podľa vášho návrhu by sa celou reformou dalo lepšie prejsť na elektronizáciu. Ako dlho by trvalo, aby sa to
dostalo do ideálneho stavu?
„Vieme však, ako funguje elektronizácia na Slovensku. Národná evidencia vozidiel, teda elektronická podoba
databázy existuje a to je kľúčové. Nevidel som ju a ani som nepočul hodnotenia, či je dobre, alebo zle spravená.
V každom prípade nejaký nástroj vytvorený bol a ten sa vo verejnej správe využíva, takže z môjho pohľadu teraz
ide o vytvorenie akýchsi prístupových brán do tejto databázy s tým, aby napríklad cez slovensko. sk bolo možné
nahlasovať zmeny. Zároveň by bolo treba vytvoriť procesy, ako majú úrady fungovať s touto databázou a ako
zlúčiť konanie občanov s fungovaním databázy. V ideálnom svete by to fungovalo tak, že sa so svojím
elektronickým občianskym preukazom s overeným podpisom prihlásite do svojej e-schránky, nahlásite, že ste
predali vozidlo, a kupujúci to na druhej strane potvrdí cez svoj e-občiansky. Technicky nevidím problém, prečo by
to nemohlo byť v relatívne rozumnom čase spravené.“
Ak by sa štát pustil do reforiem, koľko by ušetril?
„Má to tri zložky. Tým, že by to trvalo kratšie, ušetril by sa čas obyvateľa a ten sa dá ekonomicky vyjadriť.
Ďalšou vrstvou je, že ak by došlo k presunu kompetencií na civilnú správu, tak by bolo možné použiť civilných
zamestnancov verejnej správy, ktorí majú nižšie platy než policajti. Treťou úrovňou sú fyzické náklady, kde ide o
evidenčné tabuľky. Ak by zostávali na vozidle a nemuseli sa meniť, už len tým, že by štát nemusel nakupovať
toľko plechových tabuliek, by sa dali ušetriť zaujímavé financie. V našom odhade nám to vyšlo v priamych
nákladoch okolo šesť miliónov eur a osemstotisíc eur v spoločenských nákladoch ročne. “
Dokázala by vláda prepustiť časť policajtov, ak by došlo k presunu kompetencií?
„Ministerstvu vnútra stále chýba tisíc až dvetisíc policajtov na naplnenie tabuľkových stavov. Presun
kompetencií by neznamenal prepúšťanie.“

Štát nakupuje tabuľky vyše dvadsať rokov od jednej firmy, pričom v poslednej zmluve sa zaviazal odoberať
evidenčné tabuľky aspoň do roku 2019. Aj preto nebude možné vykonať reformu skôr než v tomto termíne. Ako
vnímate takéto obchodovanie?
„Na dodávky tabuliek má prakticky monopol jedna firma už dve desaťročia. Je to krásny príklad, ako by
nemalo fungovať verejné obstarávanie. Ide o dodávku jednoduchého produktu – plechovej tabuľky s číslom – a
dá sa predpokladať, že v prípade súťaže by bolo viacero záujemcov a štát by dokázal značnú sumu ušetriť.
Podobný príklad je z Česka, kde 25 rokov dodávala tabuľky jediná firma, no v roku 2016 urobili novú súťaž a
víťazná ponuka je oveľa nižšia ako tá, za ktorú roky nakupovali. Pôvodnej firme pritom Česi platili stále menej,
ako platí Slovensko v súčasnosti. Kým Česi platia menej ako tri eurá za kus, na Slovensku je to takmer deväť eur,
hoci je to identický výrobok.“
Prečo sa štát od poslednej zmluvy z roku 2005 nepokúšal o novú súťaž?
„Dôvod nepoznám a v hospodárne spravovanom štáte by sa mali kompetentní vždy pokúšať urobiť súťaž.“
Nielenže nevieme, či tender v minulosti prebehol a za akých podmienok, k dispozícii nemáme napríklad ani
všetky dodatky k zmluve z roku 2005.
„Samozrejme, to je problém, no chápem, že veci sa robili kedysi len papierovo a tiež sa nemôže všetko
archivovať 40 rokov. Ale dokumenty, ktorú sú už naskenované, nie je veľmi dôvod mazať, nechcem v tom hľadať
úmysel, zrejme zmenou systému niektoré dokumenty vypadli a už ich tam nikto nevrátil. Kľúčová je však úvodná
zmluva, filozofiu obchodu dodatky veľmi nemenia.“
Firma Turčan Delta má na Úrade priemyselného vlastníctva zaregistrovaný dizajn tabuliek s evidenčným
číslom už od roku 1996. To, ako má tabuľka vyzerať, definuje pritom vyhláška. Ako je možné, že si to mohla firma
zaregistrovať, pričom štát proti tomu podľa všetkého nenamietal?
„Je to veľmi paradoxná situácia, je to niečo také, ako keby si súkromná firma zaregistrovala dizajn daňového
priznania alebo občianskeho preukazu. Neviem sa vyjadriť k legalite, či úrad rozhodol v súlade so zákonom. Ak
zadávate v súťaži priamo vec, ako sú tabuľky EČV, ktorých parametre sú vo vyhláške, tak predsa nemôže dôjsť k
situácii, keď sa štát ocitne v zajatí jedinej firmy len preto, že si to zaregistrovala na Úrade priemyselného
vlastníctva. Je to nezmyselná a paradoxná situácia.“

SME, Martina Raábova, 9.5.2018

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards