Švajčiari, ktorí investovali v Trnave, vrátili štátnu pomoc, lebo sa im darí aj bez nej

Martin Vlachynský komentoval pre Denník N podnikateľské prostredie v kontexte investičných stimulov. 23.7.2018.

Švajčiari, ktorí investovali v Trnave, vrátili štátnu pomoc, lebo sa im darí aj bez nej

Spätne sa ruší približne štvrtina štátnej pomoci investorom, niekedy pre krach firmy, niekedy pre zmenu plánov investora. Švajčiarsko 2015: Partia manažérov z firmy Optotune uvažuje, že by založila pobočku na Slovensku. V Trnave plánujú zamestnať 50 ľudí vo výskume a vývoji tak, aby využili kapacity tamojšej pobočky technickej univerzity. Investícia do výroby a vývoja opto-elektronických komponentov sa pozdáva aj slovenským vládnym špičkám, nápad Švajčiarov prešiel cez ministerstvo hospodárstva a vláda im v januári 2018 sľúbila dotáciu 1,26 milióna eur. Dnes majú Švajčiari skutočne v Trnave technologické centrum s viac než 50 ľuďmi, dotáciu ale nečerpajú. Ich biznis okolo špeciálnych šošoviek sa totiž nakoniec rozbehol oveľa lepšie, ako čakali.

 

Čo sa stalo

„V období, keď bol náš nosný produkt v štádiu vývoja prototypu, bol jeho predpokladaný predaj nižší, ako sme dosiahli už po spustení výroby začiatkom roku 2018. Bola to novinka, ktorú sme vyvinuli ako prvá spoločnosť na svete, čo predstavovalo nemalú mieru rizika,“ vysvetľuje generálny manažér Optotune Slovakia Eduard Čambal, prečo pôvodne pýtali dotáciu. Dopyt zabezpečil novinke plynulý štart. „Preto sme považovali za správne ponúknutú štátnu pomoc vôbec nečerpať a požiadali sme ministerstvo hospodárstva o zastavenie štátnej pomoci pre firmu,“ dodal Čambal. Je to úspešný príbeh, Švajčiari sa venujú vývoju v Trnave, plánujú sa ešte rozširovať, a ani štát neprišiel o peniaze. Podobných prípadov, keď investor na Slovensku dostal možnosť čerpať dotáciu, no potom ju nevyužil, je viacero. Vládne štatistiky však hovoria už aj o 25 prípadoch, keď štát siahol na pomoc, pretože dotovaná firma nerobila presne to, čo štátu sľúbila. Od roku 2002 schválili slovenské vlády dotáciu pre takmer 200 zámerov, zrušili ju v 50-tich prípadoch. „Zhruba v polovici bolo rozhodnutie zrušené na základe žiadosti samotného investora a v druhej polovici prípadov došlo k zrušeniu rozhodnutia pre porušenie podmienok stanovených zákonom,“ píše ministerstvo hospodárstva.

 

Škody nie sú známe

Viac ako desatina investorov tak zrejme začala čerpať pomoc, no štát jej ju stopol, pretože napríklad skrachovali. V takých prípadoch by mal štát pomoc vymáhať, ministerstvo hospodárstva však nepovedalo, ako sa mu v tom darí a o aké veľké peniaze dokopy ide. Píše, že takéto komplexné údaje pokope nemá. Dobrá správa je, že všetky rozhodnutia o zrušených pomociach sú zverejňované aspoň od roku 2016. Podľa nich od roku 2016 na ministerstve hospodárstva zrušili dotácie v hodnote okolo 45 miliónov eur (v tom istom čase ich približne 153 miliónov eur schválili), niekoľko ďalších projektov zmenilo parametre dotácie či počtu pracovných miest. Peniaze pýtajú naspäť od troch firiem, ide o necelých 6 miliónov eur. Kompletné štatistiky by boli čítavé. Od roku 2002 vlády schválili dotácie 200 firmám v celkovej hodnote takmer 2 miliardy eur. Rádovo tak štát vymáha sumu zrejme v desiatkach miliónov eur.

 

Úspešnosť môže byť vyššia aj nižšia

Pre ilustráciu: Jeden zo skrachovaných projektov rozbiehala podnikateľská skupina okolo Alexeja Beljajeva v Prakovciach (okres Gelnica). Vláda jej na výrobu odliatkov schválila 10-miliónovú dotáciu, ale projekt padol, keď sa objavili protiruské sankcie. Odliatky boli totiž určené pre ruské železnice. „Tak štát príde o tri milióny eur. My sme mu na daniach zaplatili za posledné roky možno 50 miliónov eur,“ komentoval vtedy Beljajev v rozhovore Denníka N. Naznačil, že v celej debate o dotáciách môže byť komplikácií ešte oveľa viac. „Snažíme sa ešte pomôcť, aby štátna Eximbanka neprišla o 11,5 milióna eur, ktorými tiež pomáhala. No všetci na svete nesieme nejaké riziká. Len ziskové obchody neviem robiť ani ja, ani nikto,“

 

Predvolebné dotácie môžu byť náchylnejšie na neúspech

Jednou z firiem, ktorá už časť pomoci vrátila, je ICU Medical. Mala investovať pri Nitre do výroby lekárskych pomôcok pre vnútrožilovú aplikáciu. Tá projekt nezvládla až tak, že na konci ohlásila hromadné prepúšťanie a výrobu ukončila. Na dotácii v hotovosti a dorubení dane od nej pýta štát ďalších 2,6 milióna eur. Pomoc pre Semecs vo výške 4,7 milióna eur schválila ešte prvá vláda Roberta Fica tesne pred koncom mandátu. „Na základe správy o výsledku finančnej kontroly na mieste ministerstvo zistilo viaceré porušenia podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá,“ odôvodňuje teraz ministerstvo hospodárstva, prečo zrušilo dotáciu pre Semecs, a teraz od nej pýta 1,28 milióna eur naspäť, ktoré jej dalo v hotovosti a ďalší milión žiada pre ministerstvo financií doplatiť v daniach. Pred koncom mandátu tretej vlády Roberta Fica podobne odklepli napríklad 18-miliónovú dotáciou pre výrobu dokladov v Banskej Bystrici. Firma RKN investíciu po voľbách vzdala s odvolaním sa na politickú a spoločenskú nevôľu. Na rozdiel od menšej firmy Semecs, ale nikdy v Bystrici neinvestovala a nezamestnala ľudí, ani nečerpala dotácie.

 

Nerovnaké podmienky

Vláda dotácie zdôvodňuje tým, že ich dávajú aj naši susedia. Menší podnikatelia v tom zasa vidia príležitosť pre firmy spriaznené s vládnou mocou. Reálne prejdú cez ministerstvo hospodárstva až na vládu relatívne hladko rôzne investičné zámery. Vláda síce nemá jasné kritériá, komu dotáciu schváliť a komu nie, ale marketingovo dotácie zásadne schvaľuje. Rozsiahlejšiu analýzu investičnej pomoci zrealizoval inštitút INESS. Zistil, že priemerný náklad na jedno sľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur, ale najmä, že „výška stimulov v posledných rokoch dosahuje 2 až 4 percentá z korporátnej dane“. Inak povedané, analytici upozorňujú, že lepšie podnikateľské prostredie vrátane nižšej byrokracie či daňového zaťaženia zlepšuje podmienky pre podnikanie nie pre všetkých. Naopak, stimulmi vlády prerodeľujú zdroje aj do firiem iným fiŕmám.

„Reálne nastáva situácia, keď niektoré firmy majú oproti svojim konkurentom trvalo nižšie dane. Vzniká navyše mylný dojem, že kto si nevybaví od vlády stimuly, nedokáže na Slovensku podnikať, čo neprospieva podnikateľskej klíme,“ myslí si analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Daniela Krajanová, Denník N, 23.07.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards