Za gastrolístky sa možno najeme viac (SME)

SME uvádza názor Róberta Chovanculiaka na problematiku gastrolístkov. 22.3.2018 

Za gastrolístky sa možno najeme viac (SME)

Kritici za gastrolístkami vidia provízie firiem. Zamestnávatelia ich často používajú ako benefity
O gastrolístkoch sa vedú búrlivé diskusie. Mnohí tvrdia, že z nich vďaka provízii majú úžitok len gastrofirmy.
 Firmy budú svojim zamestnancom na obedy prispievať viac. Suma najlacnejších stravných
lístkov sa totiž dvihne o 22 centov zo súčasných 3,38 na 3,6 eura. Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorú
ministerstvo práce predložilo na pripomienkovanie verejnosti. Návrh ešte musí schváliť vláda.
Rastú ceny za jedlo
Stravné lístky s vyššou hodnotou by podľa predpokladov ministerstva mali ľudia dostávať od júna tohto roka.
Poslednýkrát sa hodnoty gastrolístkov na Slovensku zvyšovali v decembri 2016. Ich suma sa totiž odvíja od
vývoja priemerných cien potravín a nealkoholických nápojov v reštauráciách. Na gastrolístok má zamestnanec
nárok za každý odpracovaný deň. Na každý lístok sa skladá firma aj zamestnanec. Spoločnosti musia podľa
zákona zaplatiť aspoň 55 percent ceny lístka.
Ak bude teda jeden gastrolístok v hodnote 3,6 eura, podnik z neho musí zaplatiť aspoň 1,98 eura. Zostatok,
teda 1,62 eura doplatí zamestnanec zo svojho platu. Gastrolístky však firmy vnímajú aj ako zamestnanecký
benefit. Mnohé na ne prispievajú mierou vyššou, ako určuje zákon. Niekedy uhradia aj 80 či sto percent hodnoty
lístka. Niektoré zase dávajú zamestnanom poukážky na stravu vo vyššej ako minimálnej hodnote. Napríklad
softvérová spoločnosť Eset dáva zamestnancom lístky v hodnote päť eur. „A to bez toho, aby na túto sumu
museli zamestnanci niečo prispievať zo svojho platu,“ vysvetlila hovorkyňa firmy Zuzana Hošalová. Práve Eset je
jednou z firiem na Slovensku, ktorá ľuďom na obedy prispieva najviac.
Načo sú dobré?
Firmy musia na Slovensku svojim zamestnancom istým spôsobom prispievať na teplé jedlo. Niektoré
spoločnosti majú vlastné kantíny, iné to riešia stravnými lístkami či najnovšie gastrokartami. Samotná existencia
gastrolístkov je na Slovensku už niekoľko rokov predmetom sporov. Ich odporcovia tvrdia, že z lístkov vďaka
províziám majú úžitok len gastrofirmy, ktoré ich tlačia. Podľa kritikov by sa mali zrušiť a zamestnávatelia by ľuďom
peniaze na obed mali zarátať do výplaty.
Zmysel v nich nevidia ani reštaurácie. Tvrdia, že cena lístka nepokrýva ich výrobné náklady. V praxi to vyzerá
tak, že ľudia za obed platia nielen lístkom, ale aj reálnymi peniazmi. Podľa manažéra reštaurácie Cosmopolitan v
Banskej Bystrici Adriána Cintulu by mala byť cena lístka aspoň 4,2 eura, aby im pokryla náklady, ktoré na obedné
menu majú. „Ideálnym riešením bude zrušiť lístky. Mesačne ich triedením strávime minimálne 45 hodín,“ hovorí
Cintula.
V chudobnejších regiónoch Slovenska je podľa analytika INESS Roberta Chovanculiaka zase iný problém.
Obed sa tu dá kúpiť ešte za menej ako novo navrhovaných 3,6 eura. Z lístkov však reštaurácie nevydávajú, a tak
ľudia každý deň prichádzajú o niekoľko centov. Odhaduje sa, že v súčasnosti stravovacie poukážky na Slovensku
využíva okolo 750-tisíc ľudí.
Koľko z nich dostáva lístky v minimálnej hodnote, nie je nateraz známe.

SME, Michaela Štalmach Kušnírová, 22.3.2018

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards